Fínsko plánuje otvoriť 300 nových strelníc. Obáva sa ruskej agresie a výrazne posilní obranu

Tým, ako sa nezadržateľne blížime ku koncu kalendárneho roka, taktiež mimoriadne rýchlo kráčame k tretiemu výročiu začiatku vojny na Ukrajine. Tá už teraz trvá podstatne dlhšie, ako ruský prezident Vladimir Putin a jeho režim predpokladal.

Je logické, že tým, ako sa tento prvý otvorený vojnový konflikt v Európe od skončenia druhej svetovej vojny predlžuje, aj ostatné štáty sa začínajú čoraz viac strachovať o svojich obyvateľov a čelia hrozbe priameho militantného zásahu zo strany Putinovho Ruska.

Ide najmä o tie v bezprostrednej blízkosti Ukrajiny, ale predovšetkým Ruska. Niektoré z nich aj prijímajú preventívne opatrenia na posilnenie vlastnej obranyschopnosti, a v tomto článku by sme ti radi ukázali, ako k tomuto problému pristupuje Fínsko. 

Viac ako 300 nových strelníc

Britský denník The Independent podotýka, že obľúbenosť výcviku so zbraňami v tejto severskej krajine v posledných mesiacoch rapídnym spôsobom stúpa. Len málo elementov svedčí o náraste fínskych tendencií k sebaobrane viac ako strelnice, ktoré zažívajú boom.

Rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina na rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 aj naďalej rezonuje v mnohých fínskych mysliach a čiastočne vysvetľuje „balistické hýrenie“.

Vantaa Reservist Association, ktorá prevádzkuje strelnicu na zbrane v sklade, ktorý sa kedysi používal na výrobu se*uálnych pomôcok v Kerave, severne od Helsínk, za posledné dva roky viac ako zdvojnásobila svoj počet a teraz má viac ako 2 100 členov.

„Niečo im vzadu v hlave hovorí, že toto je zručnosť, ktorú sa teraz musia naučiť. Myslím, že vietor sa zmenil a teraz fúka z východu,“ povedal predseda asociácie Antti Kettunen, stojaci medzi terčmi plnými guliek.

Putin tvrdí, že jeho „super raketa“ Orešnik je nezničiteľná. K tvrdeniu sa vyjadrili experti

Portál Straight Arrow News v tejto súvislosti upozorňuje na to, že krajina tisícich jazier má v súčasnosti 670 civilných strelníc. To je podstatne menej, ako tomu bolo v 90. rokoch minulého storočia, keď ich bolo 2 000. Dopyt po streleckých zariadeniach prudko vzrástol, pričom tréningové dni pre záložníkov a obranné skupiny sa od roku 2022 viac ako zdvojnásobili. Výrazne sa zvýšil aj počet členov na strelniciach.

Zastarané zákony o životnom prostredí však oneskorili povoľovací proces pre nových a existujúcich strelcov. To vytváralo problémy pri uspokojovaní dopytu. Fínska vláda pracuje na zefektívnení týchto procesov s cieľom rozšíriť prístup. Predseda Fínskeho výboru pre obranu zdôraznil, že streľba je „základná zručnosť“ nevyhnutná pre národnú obranu. A že by mala byť rovnako dostupná ako tie najpopulárnejšie športy, medzi ktoré vo Fínsku patrí futbal alebo hokej.

„Záujem o národnú obranu je vo Fínsku tradične veľmi vysoký a najmä v týchto dňoch s ruskou agresiou na Ukrajine sa záujem ešte zvýšil,“ vysvetlil pre LATimes poslanec Jukka Kopra, ktorý predsedá fínskemu výboru pre obranu.

Fínsko posilňuje aj v ďalších aspektoch 

Fínsko, inšpirované v prvom rade obavami z ruskej invázie na Ukrajinu, sa minulý rok stalo 31. členom vojenského zoskupenia zvaného Severoatlantická aliancia (NATO). Krátko nato, v marci 2023, opustil tradičnú neutralitu aj západný sused krajiny tisícich jazier – Švédsko. Obe krajiny minulý mesiac oznámili plány na posilnenie svojich stratégií civilnej obrany bez toho, aby menovali Rusko ako spúšťača tohto kroku.

Nával v sebaobranných stratégiách však nekončí na strelniciach. Asociácia pre národný obranný výcvik vyhlásila, že v roku 2024 celkovo zorganizovala 120-tisíc tréningových dní. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2021, teda pred ruskou inváziou k našim východným susedom.

Kremeľ provokuje v napätom regióne, ktorý môže odštartovať svetovú vojnu. Vysiela tým signál

Združenie národných záložníkov, ktoré z 90 percent tvoria vojenskí záložníci, ale aj niektorí fanúšikovia, sa od invázie na Ukrajinu rozrástlo o viac ako dve tretiny na viac ako 50-tisíc členov. A na rozdiel od niektorých iných európskych krajín, Fínsko si zachovalo približne 50-tisíc krytov civilnej obrany z obdobia studenej vojny. Tie by teoreticky mohli poskytnúť strechu nad hlavou pre približne 85 % z asi 5,5 milióna obyvateľov.

„Toto je nová éra krytov civilnej obrany, ktorá je proti najnovšiemu vývoju vojny,“ povedal Tomi Rask z Helsinskej záchrannej služby počas nedávnej prehliadky jedného krytu v hlavnom meste.

„Vieme, že všetci naši susedia majú schopnosť ublížiť nám, ublížiť našim občanom, a myslíme si, že sa musíme pripraviť,“ dodal.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie