Na dne Baltského mora objavili unikátny výtvor človeka. Ukrýval sa tu tisíce rokov

Vedci na dne Baltského mora objavili najstaršiu megastavbu v Európe, je stará viac ako 10-tisíc rokov. Nález do veľkej miery narúša teórie o tom, ako pradávni lovci a zberači žili.

Obrovský val pod morom sa skladá dokopy z 1 700 kameňov a vedci jeho váhu odhadujú na takmer 150 ton. Na najnovší objav poukázali tvnoviny.sk. 

Objavili ho náhodou

Ohromný val objavili nemeckí geológovia, konkrétne profesor Jacob Geersen a jeho študenti. Profesor Geersen pracuje ako morský geológ v Leibnizovom inštitúte pre výskum Baltského mora. Spoločne so študentmi pracoval na geologickom výskume morského dna, pričom pomocou sonaru vytvorili detailné snímky dna Baltského mora.

Keď snímky neskôr analyzovali, všimli si niečo zvláštne. Niečo, čo vôbec nevyzeralo ako výsledok geologického procesu. „Nemysleli sme si, že by to mohlo mať geologický pôvod, ale tým sa naše znalosti končili,“ uviedol pre odborný časopis Geersen. Profesor Geersen pracuje ako morský geológ v Leibnizovom inštitúte pre výskum Baltského mora. 

Vedci spochybňujú evolučnú hypotézu: Muži nie sú lepší navigátori od narodenia

Profesor sa následne spojil s archeológmi a antropólgmi. V článku, ktorý publikoval Proceedings of the National Academy of Sciences, sa píše, že stavba bola vytvorená človekom. Stavba mala pomôcť ľuďom pri love sobov na konci poslednej doby ľadovej. V Európe je takýto objav unikát, ktorý narúša predstavy vedcov o tom, ako naši predkovia žili. 

Postavili ho lovci z doby ľadovej

Stavba leží na dne Meklenburského zálivu asi desať kilometrov severozápadne od mesta Rerik, v hĺbke 21 metrov. Celá stavba je približne kilometer dlhá, okolo metra vysoká. Skladá sa z 1 400 menších kameňov a 300 väčších kameňov približne vo veľkosti menšieho auta. Vedci odhadujú hmotnosť stavby na 142 ton.

Ausführlicher #DeutschlandfunkKultur-Beitrag über den mehr als 10.000 Jahre alten Steinwall in der Ostsee, mit Jacob Geersen @Ostseeforschung im Interview. Er ist Erstautor der @PNASNews-Studie zu Europas ältester von Menschen geschaffenen #Megastruktur. https://t.co/pj8I0WJPv2 pic.twitter.com/x6IapXO1ly

— Leibniz_IOW (@Ostseeforschung) February 14, 2024

Val ľudia pravdepodobne postavili počas doby kamennej, keď ešte miesto nebolo pod vodou. A práve vďaka vode zostal val zakonzervovaný v čase. Ak by ho pred 8,5-tisíc rokmi nezatopilo, pravdepodobne by sa nezachoval. Ľudia by ho totiž určite rozobrali a kamene použili na inú stavbu. 

Archeológovia a antropológovia dokázali vylúčiť, že šlo o dielo prírody vďaka línii stavby. Múr totiž tvoria natesno poskladané kamene a línia múru vedie kolmo na smer, kadiaľ postupoval ľadovec. Táto oblasť sa pred 8,5-tisíc rokmi nachádzala nad vodou.

Prevratný objav: Vedci našli gigantický „prsteň“ galaxií, aký by nemal existovať

Presný vek stavby je však nejasný. Vedci v neďalekých sedimentoch našli totiž úlomky dreva, ktoré zanalyzovali pomocou rádiokarbónového datovania, známeho aj ako uhlíkové datovanie. Výsledky analýzy prekvapili. Nasvedčujú totiž, že stavba mohla vyniknúť ešte pred 10-tísic rokmi, približne na konci doby ľadovej.

Ako pomáhal pri lovení?

Kamenný múr nemal slúžiť pri lovení sobov ako prekážka. Naopak, vedci sa domnievajú, že múr súvisí s prirodzeným správaním týchto zvierat. Soby sa pri pohybe v prírode orientujú podľa prirodzených a dobre viditeľných prvkov v krajine. Napríklad korytá potokov alebo hrebene kopcov. Podmorská archeologička Ashley Lemkeová uviedla pre Science, že lovci využili toto prirodzené správanie sobov a vytvorili si vlastný podobný líniový prvok.

#ArchäologischeSensation: Forschungsteam um Jacob Geersen von @Ostseeforschung findet Steinwall am Grund der Ostsee, der vor mehr als 10.000 Jahren erbaut wurde und damit vermutlich die älteste #Megastruktur Europas aus Menschenhand ist: https://t.co/QhtbpWw4GB pic.twitter.com/w5oVn5F1UJ

— Leibniz_IOW (@Ostseeforschung) February 13, 2024

Múr v podstate slúžil ako cesta pre soby. Na konci tejto cesty už čakali lovci. To, že šlo konkrétne o soby, vedci predpokladajú na základe nepriamych dôkazov. Na konci doby ľadovej cez túto oblasť totiž soby migrovali medzi svojimi letnými a zimnými pastvinami.