Štefan Hamran môže „opustiť loď“ Demokratov. Má rokovať s viacerými subjektmi
Beer with Travel
„Na hraniciach pomáhajú stovky ľudí, no sú tam aj hyeny,“ hovoria cestovatelia. Pre pomoc vzdali dovolenky
Jana Kristeková
- České cestovateľské duo malo dnes cestovať po Rusku a popíjať pivo
- Miesto toho zobrali dodávku a vyrazili pomáhať k ukrajinským hraniciam
- Za pár dní najazdili stovky kilometrov a odviezli niekoľko utekajúcich ľudí
- Porozprávali nám, ako to vyzerá na hraničných prechodoch na Slovensku a v Maďarsku
- České cestovateľské duo malo dnes cestovať po Rusku a popíjať pivo
- Miesto toho zobrali dodávku a vyrazili pomáhať k ukrajinským hraniciam
- Za pár dní najazdili stovky kilometrov a odviezli niekoľko utekajúcich ľudí
- Porozprávali nám, ako to vyzerá na hraničných prechodoch na Slovensku a v Maďarsku
To, čoho sme sa mesiace obávali, sa minulý týždeň stalo skutočnosťou. Rusko naozaj podniklo inváziu na Ukrajinu, kde sa už niekoľko dní odohrávajú krvavé boje. Aj k našim hraniciam mieria tisíce ľudí, ktorí unikajú pred vojnou a potrebujú pomoc.
Poskytnúť ju sa vydali mnohé organizácie, ale aj veľa dobrovoľníkov a obyčajných ľudí.
Ich osud nebol ľahostajný ani dvom českým cestovateľom, veľkým milovníkom piva, ktorí si na niekoľkých expedíciách obľúbili aj Ukrajinu. Tentoraz sa ale nevydali poznávať jej pamiatky. Napakovali dodávku potrebnými vecami a šli na hranice pomáhať.
A ešte si pri tom našli čas, aby nám porozprávali, čo pri hraniciach robia, ako to tam vyzerá a ako celú situáciu vnímajú.
Za vlakmi a pivom niekoľkokrát vyrazili aj na Ukrajinu
Za značkou Beer with Travel stoja dvaja dlhoroční kamaráti Honza a Vláďa, ktorí majú radi pivo, cestovanie vlakom a zaujímajú ich východné krajiny. Jedného dňa začali jazdiť vlakmi na čoraz dlhšie vzdialenosti a zažili transsibírsku magistrálu, precestovali Kazachstan, Uzbekistan, Arménsko, Gruzínsko, Ukrajinu aj Bielorusko.
Cestovanie nehrotia, vždy niekam idú bez toho, aby si niečo extra o mieste zisťovali. Len sa túlajú, kam ich cesta zavedie. A väčšinou vedie k zaujímavým zážitkom, o ktorých aj píšu, napríklad majú knižku o transsibírskej magistrále.
„Sme z krajiny, kde majú najlepšie pivo a veľmi dobré vlaky, a cestujeme do krajín, kde je oboje oveľa horšie. A máme to radi,“ hovoria s úsmevom.
Niekoľkokrát navštívili aj Ukrajinu. Extra dobré pivo, hoci chladené sa dá vypiť akékoľvek, tam nezažili, no krajinu precestovali krížom-krážom.
Naposledy tu boli v januári 2020 v rámci expedície Lenka na podporu autistického dievčatka, pre ktoré sa im podarilo vyzbierať viac ako 300 000 českých korún. Prešli Užhorod, Mukačevo, Ivano Frankivsk či Khodoriv, kde žije ich známa, ktorú sa snažia dostať z Ukrajiny do Čiech. Odtiaľ pokračovali do Chernivtsi a Moldavska.
Predtým boli v roku 2018 v teraz napadnutých mestách Ľvov, Černobyľ, Kyjev a Odesa. No a v 2016 prešli západnú oblasť okolo Khodorivu.
„Na západ od Kyjeva to máme celkom prejdené. Máme Ukrajinu veľmi radi. Baví nás všetkým – je tam krásne, krásna príroda, milí ľudia. Z pohľadu cestovateľa je to úplne super. Máme tam aj veľa známych. Ukrajinci sú hádam najväčšia menšina v Česku, takmer každý teda nejakého Ukrajinca pozná.“
View this post on Instagram
Z cesty po neprebádanom Rusku nakoniec zišlo
Honza a Vláďa precestovali aj iné post-sovietske republiky, v ktorých sa Rusko rozhodlo narušiť teritoriálnu suverenitu iného štátu. Napríklad v Gruzínsku, kde má veľkú ruskú podporu Abcházsko.
Do Abcházska sa síce Beer with Travel nepozreli, zato navštívili Náhorný Karabach, neuznaný štát v Azerbajdžane.
„No a pred 2 rokmi sme boli v Podnestersku, čo je tiež taký špecifický prípad nerepubliky. Ruský vplyv je tam naozaj vidieť. Všade sú kosáky a kladivá, prídeš na hranice a prechod strážia vojenské transportéry s ruskými vlajkami. Máš pocit, že vchádzaš do vojnovej zóny. Majú aj svoju menu – podnesterský rubeľ. Čo tam neminieš, môžeš vyhodiť, pretože ho inde neuznávajú a nemá žiadnu cenu,“ spomínajú na zážitky z neuznaných štátov.
View this post on Instagram
V minulosti viackrát navštívili aj Rusko, a práve teraz mali byť na cestách obrovskou krajinou. Plánovali vyraziť vlakom za polárny kruh, do mesta Murmansk, a preskúmať divoký Kaukaz a neprebádané republiky Dagestan a Čečensko. Už mali aj letenky a v pase ruské víza, no vojna, ktorá pred týždňom vypukla na Ukrajine, ich plány zmenila.
Pri hraničnom priechode sa nakoniec stihli len poobzerať
„Predstava, že teraz pôjdeme do Ruska, ktoré okupuje susednú Ukrajinu, a budeme sa tam spokojne nalievať pivom a dávať na sociálne siete fotky, ako sa máme super, sa nám priečila. Mali sme síce záložný plán, Balkán, no nakoniec sme si povedali, že nie je priestor na to užívať si a popíjať pivo nikde. Rozhodli sme sa ísť na hranice a skúsiť niekomu pomôcť,“ vysvetľujú, prečo sa na cestu nevydali.
A tak v sobotu ráno vzali dodávku, naplnili ju vodou, plienkami a detským jedlom a vyrazili naslepo k slovensko-ukrajinskej hranici. V Zlíne s pomocou kamaráta Majoša Zvonka a dobrých ľudí, ktorých v rýchlosti zburcovali, celkom zaplnili dodávku dekami i potravinami.
Chalani síce komunikovali so slovenskou Charitou, no keď prišli k prechodu Ubľa, zistili, že koordinátor, s ktorým boli v kontakte, musel ísť cez hranice a stratili s ním spojenie.
Pomôcť ale mali komu. Iní českí dobrovoľníci, ktorí tam organizovali pomoc, im hneď ako vyložili veci v miestnej škole, naložili do auta ľudí. Síce mysleli, že tam ostanú pomáhať, no zrazu mierili späť do Prahy.
Ľudia čakajú dlhé hodiny v mraze
Situácia na hraničnom priechode je vraj stabilná. Keď ľudia dorazia na Slovensko, ide to relatívne rýchlo. Prichádzajúcim plynule zabezpečujú odvoz.
Teraz skôr utekajú ľudia z bližšieho okolia, ktorí väčšinou na Slovensku či v Európe niekoho majú, a tí ich na hraniciach čakajú. Príjazdovú lesnú cestu tak lemovala viac ako 2-kilometrová kolóna áut.
Skomplikovať sa to ale môže neskôr, pri ďalšom a väčšom presune ľudí, ktorých vojna priamo postihla a narýchlo utiekli len s jednou igelitkou. Ak nemajú rodiny na slovenskej strane hranice, budú potrebovať pomôcť.
Problém sú aj rady na ukrajinskej strane. Situácia sa mení denne, postupne sa proces zrýchľuje, ale stále to nestačí. Podľa informácií, ktoré odtiaľ mali chalani, boli hranice upchaté a Ukrajinci púšťali len zopár ľudí za hodinu. Výsledkom boli šialené kolóny a čakanie aj okolo 20 hodín v Uble i vo Vyšnom Nemeckom.
„Rozprávali sme sa so známou, ktorá hovorila o kolónach dlhých 50 kilometrov. Náš kontakt z organizácie Člověk v tísni, zase spomínal, že ľudia čakajú viac ako 20 hodín. Majú so sebou deti a nemajú sa kde zohriať.“
Nepríjemné bolo aj to, že väčšina zásob bola na slovenskej strane, na tej ukrajinskej ľudia nemali nič, ani len tie deky. Ale napríklad aj Člověk v tísni vypravil kamión pomoci priamo na ukrajinské územie.
Chalani si myslia, že okrem materiálnych vecí by sa tam zišli skúsení ukrajinsky hovoriaci ľudia, aby mal najmä starším, ktorí nehovoria po anglicky, kto vysvetliť situáciu.
V Maďarsku vítajú ľudí dobrovoľníci, ale už aj hyeny, ktoré sa snažia zarobiť
Po návrate z hraníc sa Honza a Vláďa v Prahe dlho neohriali. V pondelok boli opäť na ceste, tentoraz si to ale zamierili k maďarsko-ukrajinskej hranici, k prechodu Záhony. Dostali sa k nim totiž správy, že ich pomoc skôr využijú.
Vraj sa tam zhromažďuje veľa ľudí, no situácia nie je taká monitorovaná a logisticky riešená ako na slovenskom prechode.
No bolo to tam viac ako pod kontrolou. Na vlakové nádražie v pravidelných intervaloch prichádzali úplne plné vlaky od hraničného priechodu, ktorý je vzdialený 20 km. Párkrát za deň odtiaľ jazdia vlaky do Budapešti, ktoré majú ľudia s ukrajinským pasom zadarmo.
Na stanici síce bolo veľa ľudí, ale nebol žiadny chaos ani panika. Veľmi dobrou správou je, že sa na tomto hraničnom priechode čakalo len pár minút, čo sa nedá povedať o tých slovenských a poľských.
Dobrovoľníci, ktorí rozdávali vodu a radili ľuďom, ako majú ďalej postupovať, tiež povedali, že majú dostatočné zásoby.
Nedostatkovým tovarom je ale transport.
„V aute sme mali 6 voľných miest a ponúkali sme odvoz do Budapešti. Dohovárali sme sa s dobrovoľníkmi a tiež sme sami skúšali oslovovať matky s malými deťmi či starých ľudí. No na väčšine sme si všimli obavy. Bohužiaľ sa nám z niekoľkých zdrojov donieslo, že na miestach s veľkou koncentráciou ľudí čakajú hyeny, ktoré ich naložia do dodávky a potom od nich chcú niekoľko sto eur na osobu.“
View this post on Instagram
Z Kyjeva putujú až do Poľska
Honza a Vláďa sa nakoniec dali do reči so 6-člennou skupinkou – dve mamy, tri dcéry a mačka menom Musa. Najstaršia dcéra Mária hovorila skvele po anglicky, takže sa rýchlo dohodli, naložili kufre a vyrazili do Budapešti. Odtiaľ dievčatá pôjdu nočným vlakom do Poľska, kde majú známych.
3-hodinová cesta na stanicu Nyugati, kde je tiež mnoho dobrovoľníkov a stánkov s jedlom, vodou a hygienickými potrebami, ubehla rýchlo.
„Ženy pochádzajú z Kyjeva, ktorý opustili už vo štvrtok, v prvý deň vojny. Doputovať cez pol Ukrajiny a dostať sa cez hranice im trvalo celé štyri dni. Pôvodne sa chceli pred vojnou skryť na chate kúsok od Kyjeva, ale nakoniec sa rozhodli pre odchod. Urobili dobre, pretože dedinu, kde sa chata nachádza, bombardovala ruská armáda,“ zhrnuli Honza a Vláďa smutný príbeh svojich pasažierok.
Potom, čo sa s nimi rozlúčili, sa vydali na ďalšiu cestu s cieľom opäť niekomu pomôcť. V čase, keď sme dokončovali článok, chalani vyrážali s tromi matkami a ich deťmi z hraničného prechodu Ubľa, kde sa organizácia veľmi zlepšila.
Pomôcť môže každý a ani nemusí cestovať na hranice
Ukrajine chce pomôcť drvivá väčšina ľudí, no zrejme ani ty nemáš možnosť zbaliť sa a utekať na hranice. Je to úplne v poriadku a v tejto situácii to už ani nie je žiadané. Ako už informoval Startitup, dobrovoľníci, ktorí pôsobia aj na hraniciach, žiadajú, aby ľudia svojvoľne na priechody nechodili.
View this post on Instagram
Aj chalani radia, že úplne najlepšie je, keď podľa svojich možností pošleš peniaze overeným organizáciám ako Červený kríž, Človek v núdzi alebo na transparentný účet ukrajinskej ambasády. Tým podporíš činnosť organizácií, ktoré pomáhajú.
„Aj keď pošleš 100 českých korún, má to zmysel. Keby toľko poslal len každý Čech a Slovák, bola by to poriadna suma,“ hovoria.
Hodí sa aj materiálna pomoc. V každom okrese či mestskej časti je nejaké zberné miesto. Stačí si zistiť, čo je potrebné a zaniesť to tam: „Nikoho nezabije, keď príde o 2 svetre a jednu deku, a tým ľudom to veľmi pomôže.“
Ak chceš pomôcť, a nevieš ako, poradíme ti aj v našom článku. Takisto sa môžeš cez Facebook ozvať Honzovi a Vláďovi, ktorí majú kontakt na ľudí, čo na slovenských hraničných prechodoch organizujú transport pre prichádzajúcich utečencov.
Na tejto sociálnej sieti tiež môžeš sledovať aj zvyšok ich cesty.
Rusko treba izolovať, aby si uvedomilo, že invázia proste nie je v poriadku
„Bohužiaľ, Rusko si nie je pre svoju veľkosť vedomé, kde mu končia hranice, a myslí si, že má právo rozhodovať o svojich susedoch a bývalých sovietskych zemiach,“ zamýšľajú sa Honza a Vláďa. Situáciu považujú za katastrofu, šialený malér, a majú obavy, kam to až zájde.
Nepovažujú sa za fundovaných odborníkov, vnímajú, že to nie je čiernobiele, no obaja sú za čo najväčší (nevojenský) postup proti Rusku a najväčšiu podporu Ukrajine. Myslia si, že izolácia Ruska je cesta. Aby krajina dostala cez prsty a pochopila, že viesť vojenský konflikt nie je v poriadku.
„Má to aj symbolickú rovinu. Rusi sú veľmi hrdý národ a hneď, ako ich vylúčia zo všetkých športových udalostí a podobných vecí, poznajú, že sa im svet obrátil chrbtom,“ uvažujú.
„Veľmi fandíme hackerom z Anonymous, ktorí sa snažia napádať ruskú digitálnu infraštruktúru. Je veľmi dôležité otvoriť oči obyčajným ľuďom, pretože oni ani netušia, čo sa deje. Ruská propaganda funguje veľmi dobre a médiá to prezentujú ako mierovú operáciu s pár policajtmi v Donbase. Vôbec to tak nie je a je dôležité, aby ruská spoločnosť videla, čo ich krajina robí. Už len aby tí ľudia začali veriť, aby to nevnímali ako agitáciu zo Západu, ako to prezentuje Putin.“
Vedia, že to, samozrejme, nezačne fungovať okamžite. Aj ekonomické sankcie majú význam, ale nedokážu v momente zastaviť tanky. Podobne je to aj so zmenou názorov a politickej situácie. Hoci, sa už začínajú ozývať aj nejakí oligarchovia, že vojna nie je v poriadku.
A čím viac ich bude, tým viac sa Putinovi, ktorý sa správa ako cár, začne rúcať pevná pôda pod nohami.
