Na Kyjev sa rúti ruský vojenský konvoj dlhý až 64 kilometrov

Fotka spoluautora článku Vladimír Mičuda Fotka spoluautora článku Katarína Chovančáková Fotka spoluautora článku Eva Niňajová Fotka spoluautora článku Júlia Jamrichová
  • Ruská armáda má mať vzdušnú prevahu nad Ukrajinou, tvrdia Rusi
  • Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti
  • Do EÚ Ukrajina patrí, tvrdí von der Leyenová
  • Pondelok bude pre našich susedov mimoriadne dôležitý
  • Médiá aj Ukrajina hovoria o kľúčových 24 hodinách
  • Situáciu monitorujeme minútu po minúte
konvoj
Na satelitnej snímke severný koniec konvoja ruských vozidiel, ktorý sa nachádza juhovýchodne od Ivankiva počas piateho dňa ruskej invázie na Ukrajine v pondelok 28. februára 2022. TASR/AP/Maxar
  • Ruská armáda má mať vzdušnú prevahu nad Ukrajinou, tvrdia Rusi
  • Putin nariadil uvedenie jadrových síl do pohotovosti
  • Do EÚ Ukrajina patrí, tvrdí von der Leyenová
  • Pondelok bude pre našich susedov mimoriadne dôležitý
  • Médiá aj Ukrajina hovoria o kľúčových 24 hodinách
  • Situáciu monitorujeme minútu po minúte

Startitup monitoruje situáciu u našich východných susedov ONLINE 24 hodín denne. Pondelok bude pre našich susedov mimoriadne dôležitý, médiá aj Ukrajina hovoria o kľúčových 24 hodinách.

Startitup odomyká všetky PREMIUM články o vojne na Ukrajine – prečítate si ich bezplatne

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ.

Monitorovanie ONLINE z 28. februára sme ukončili. Naďalej však situáciu sledujeme ONLINE, všetko podstatné sa dozvieš z novovytvoreného utorkového článku, ktorý aktualizujeme minútu po minúte.

6:00 Ruský vojenský konvoj smerujúci na Kyjev má až 64 kilometrov

Ruský vojenský konvoj, ktorý sa zo severu presúva bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev, je zrejme omnoho dlhší než sa spočiatku zdalo. Ako ukázali najnovšie satelitné snímky americkej spoločnosti Maxar Technologies z pondelka, dĺžka kolóny vojenských vozidiel je namiesto 27 kilometrov až približne 64 kilometrov.

0:04 Pre Kyjev to bude aj dnes ťažká noc. Ľudia sa presunuli do podzemia a metra, aby tam strávili noc

23:39 Meta obmedzuje prístup na Facebook a Instagram ruským médiám

Vedúci globálnych záležitostí spoločnosti Meta Nick Clegg uviedol, že ich Európska únia a viaceré štáty žiadali, aby podnikli kroky voči štátom kontrolovaným ruským médiám. Preto budú mať prístup na tieto sociálne v EÚ obmedzené médiá Russia Today a Sputnik. (The Guardian)

23:24 Ukrajinský veľvyslanec pri OSN odkazuje Putinovi, že keď sa chce zabiť, nemusí použiť jadrové zbrane. Má zopakovať to, čo Hitler na konci vojny

„Pokiaľ sa chce zabiť, nemusí na to použiť jadrové zbrane. Mal by spraviť to čo ten chlap v bunkri Berlíne v máji 1945,“ povedal v príhovore Sergej Kyslycja.

22:46 Turecko oznámilo, že uzatvára úžiny Bospor a Dardanely pre vojnové lode

Turecko v pondelok oznámilo, že bojovým lodiam zakazuje prístup k úžinám Bospor a Dardanely v súlade s Konvenciou z Montreux, ktorá upravuje pohyb vojnových lodí cez túto strategicky významnú úžinu. TASR informuje na základe správ agentúr AP a AFP.

„Uvádzame do platnosti Konvenciu z Montreux,“ povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. Dodal, že Turecko už upozornilo krajiny v regióne, aby ich vojenské lode cez Čierne more neprechádzali.

Konvencia podpísaná v roku 1936 v švajčiarskom meste Montreux umožňuje Turecku do istej miery kontrolovať pohyb vojnových lodí v úžinách Bospor a Dardanely, ktoré spájajú Egejské, Marmarské a Čierne more, pripomína AFP.

Viacero ruských lodí sa v posledných týždňoch preplavilo cez Bospor a Dardanely do Čierneho mora. To, aký bude mať rozhodnutie Turecka vplyv na konflikt na Ukrajine, nebolo podľa AP známe.                                   

Konvencia zahŕňa výnimku, ktorá zaručuje návrat na domovskú základňu lodiam z prístavov v Čiernom mori, pripomína AP

22:34 Súd v Haagu rozbehol vyšetrovanie. Rusko sa mohlo dopustiť vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Medzinárodný trestný súd má dôvodné podozrenie, že Rusko inváziou na Ukrajinu spáchalo vojnový zločin. Inštitúcia rozbehla vyšetrovanie.

Rusko sa mohlo dopustiť vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Súd v Haagu rozbehol vyšetrovanie

22:08 12 ruských diplomatov pri OSN vyhostili zo Spojených štátov

Celkovo 12 členov ruskej diplomatickej misie pri OSN so sídlom v New Yorku dostalo príkaz opustiť do 7. marca územie Spojených štátov. Oznámil to v pondelok ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia.

Nebenzia na tlačovej konferencii v newyorskom sídle OSN povedal novinárom, že sa práve dozvedel o vyhostení, informovala tlačová agentúra AFP, ktorá však bezprostredne nebola schopná nezávisle potvrdiť tento príkaz.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že sa k záležitosti nebude vyjadrovať.

„Sú to zlé správy,“ povedal Nebenzia, pričom odmietol špecifikovať, či je aj on sám medzi 12 vyhostenými. Ambasádor nehovoril o žiadnych dôvodoch, ktoré viedli USA k tomuto kroku, ani to, či dané opatrenie súvisí s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price na samostatnom tlačovom brífingu vo Washingtone vyhlásil, že nemá „pred sebou“ žiadne detaily týkajúce sa vyhostenia. „Som si istý, že si o tom ešte dnes povieme viac,“ uviedol.

Ruská misia pri OSN (Organizácii Spojených národov) má približne 100 členov, píše AFP s odvolaním sa na nemenovaný ruský diplomatický zdroj.

21:48 EÚ uvalila sankcie pre inváziu na Ukrajinu na ďalších ľudí, i na hovorcu Kremľa

Európska únia pridala v pondelok na sankčnú listinu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu ďalších ruských oligarchov napojených na Kremeľ, ako aj Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Reuters a portálu Meduza.io.

EÚ oznámila, že zmrazila majetok a uvalila zákaz na udelenie víz pre ďalších 26 ľudí, pričom sú medzi nimi ruskí oligarchovia a podnikatelia, ktorí obchodujú v ropnom, bankovom a finančnom sektore, ako i vládni predstavitelia, vysokí predstavitelia ruskej armády a „propagandisti, ktorí prispeli k šíreniu protiukrajinskej propagandy“.

Na sankčnom zoznam sa ocitol napríklad už spomínaný hovorca Kremľa. Ďalej šéf ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin i šéf ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Nikolaj Tokarev.

Okrem toho bol zoznam rozšírený aj o oligarchov ako Ališer Usmanov, Piotr Aven, Alexandr Ponomarenko, aj o ruského bankára Michaila Fridmana.

Spomedzi predstaviteľov ruskej vlády sa na zozname ocitol napríklad ruský vicepremiér Dmitrij Černyšenko, ale i mnohí ruskí poprední novinári, píše Reuters.

Toto kolo sankcií zasiahlo aj ruskú poisťovaciu spoločnosť SOGAZ, ktorá sa zameriava na plynárenský priemysel.

21:36 Ukrajinci zverejnili správy ruského vojaka matke. Písal, že im pred bojom hovorili, že ich Ukrajinci budú vítať

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Sergej Kyslycja počas svojho príhovoru prečítal správy ruského vojaka, ktoré písal matke. Ukrajinci sa k mobilu dostali potom, ako bol vojak zabitý. Podľa veľvyslanca boli odoslané krátko pred jeho smrťou.

„Bojím sa, zasahujeme všetkých, dokonca aj civilistov. Povedali nám, že ľudia nás tu privítajú, ale skáču pod naše vozidlá a nenechajú nás prejsť. Nazývajú nás fašistami,“ napísal ruský vojak svojej matke. „Mami, je to také ťažké.“

Keď sa ho matka v konverzácii pýtala, či chce poslať balík odpovedal jej, že jediné, čo chce je obesiť sa. (Independent)

21:25 Čaputová spolu s ďalšími prezidentmi vyzývajú na rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ

Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s ďalšími siedmimi prezidentmi členských krajín Európskej únie (EÚ) vyzývajú k rýchlemu prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. Urobili tak v otvorenom liste členským štátom EÚ. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Členské štáty EÚ vyzývajú, aby sa zjednotili a vyjadrili najvyššiu politickú podporu Ukrajine a umožnili inštitúciám EÚ podniknúť kroky na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a začatie procesu prístupových rokovaní. „Sú hlboko presvedčení, že Ukrajina si zaslúži bezodkladné začatie prístupového procesu na vstup do Európskej únie,“ doplnil Strižinec.

Prezidenti Bulharskej republiky, Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky zároveň opätovne v liste potvrdili svoju plnú solidaritu s Ukrajinou a jej ľudom.

21:15 Shell ukončí partnerstvo s Gazpromom i účasť na plynovode Nord Stream 2

Britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell v pondelok oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu plánuje ukončiť svoje majetkové partnerstvá s ruským štátnym energetickým gigantom Gazprom. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Podľa vyhlásenia má Shell v úmysle opustiť svoje spoločné podniky s Gazpromom a príbuznými subjektmi, vrátane podielu vo výške 27,5 % v zariadení na skvapalnený zemný plyn Sachalin-II, 50-percentného podielu v spoločnosti Salym Petroleum Development a energetickom podniku Gydan. Spoločnosť tiež ukončí svoju účasť na projekte plynovodu Nord Stream 2.

Na konci roka 2021 mala spoločnosť Shell v týchto podnikoch v Rusku neobežné aktíva vo výške približne 3 miliardy dolárov. „Očakávame, že rozhodnutie začať proces vystúpenia zo spoločných podnikov s Gazpromom a príbuznými subjektmi ovplyvní účtovnú hodnotu ruských aktív Shell a povedie k znehodnoteniu,“ uviedla spoločnosť Shell vo vyhlásení.

21:00 Podľa komentára v ruských médiách chce Rusko nový svet, rozpad ZSSR opisujú ako tragédiu

Rusko ukázalo západu, čo si o Ukrajine myslí. Komentár, ktorý opisuje “nový svet” a “tragédiu z roka 1991”, publikovali 2 médiá, a to Sputnik a RIA Novosti, tá ho však stiahla. Portál iDNES sa nazdáva, že bol komentár uverejnený nechtiac, avšak na portáli Sputnik je stále dostupný.

“Pred našimi očami sa rodí nový svet. Ruská vojenská operácia na Ukrajine odštartovala novú éru – a to hneď v troch rozmeroch. Tu sa začína nové obdobie tak v ideológii, ako aj v samotnom modeli nášho sociálno-ekonomického systému,” uvádza komentár vzletnú víziu a ospravedlnenie krviprelievania.

Označuje Ukrajinu, dokonca aj Bielorusko za dávne stratené územia, ktoré by mali patriť pod Ruskú federáciu, vlastne sa nesie v znení, akoby územie nikdy jeho aktuálnym obyvateľom nepatrilo. Vlastne, akoby ani obyvatelia nepatrili územiu, ale spolu s ním Rusku.

“Rusko obnovuje svoju jednotu – tragédia z roku 1991, táto hrozná katastrofa v našich dejinách, jej neprirodzená dislokácia, bola prekonaná. Áno, za veľkú cenu, áno, cez tragické udalosti, pretože teraz bratia, oddelení príslušnosťou k ruskej a ukrajinskej armáde, po sebe stále strieľajú, ale už nebude existovať Ukrajina ako anti-Rusko,” znejú hrozivé predikcie krajiny, ktorej vrcholoví politici veľmi dobre veia, že tvorí, podľa ich vlastných slov, “tretinu sveta”.

Opisuje to, ako sa Ukrajina vrátila do Ruska a jej štátnosť nebude zlikvidovaná, ale reorganizovaná. “Znovunastolená a vrátená do prirodzeného stavu ruského sveta. V akých hraniciach, akou formou sa upevní spojenectvo s Ruskom, o tom sa rozhodne potom. V každom prípade sa obdobie rozkolu ruského ľudu blíži ku koncu.”

20:53 Aj Nórsko pošle zbrane na Ukrajinu

Nórsko v pondelok oznámilo, že pošle zbrane na Ukrajinu. Pridalo sa tak k ďalším európskym krajinám, ktoré k tomuto kroku pristúpili v reakcii na ruskú inváziu. S odvolaním sa na vládu v Osle o tom informovala agentúra Reuters.

Nórsko daruje 2000 protitankových zbraní typu M72, uviedla vláda vo vyhlásení.

„Nórsko má prísnu politiku týkajúcu sa vývozu vojenského materiálu, ale Ukrajina v súčasnosti čelí mimoriadnym okolnostiam,“ zdôvodnil nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Nórska uplatňovanej od 50. rokov 20. storočia v nedodávaní zbraní do krajín mimo NATO, ktoré sú vo vojne alebo im hrozí ozbrojený konflikt, píše Reuters.

20:42 Ku Kyjevu smeruje ruský vojenský konvoj dlhý 27 kilometrov

Satelitné snímky urobené v pondelok súkromnou americkou spoločnosťou Maxar Technologies ukázali, že ruské pozemné sily sa aj naďalej presúvajú zo severu bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev. Ide o obrovský vojenský konvoj, ktorý má dĺžku až 27 kilometrov. TASR informácie prevzala od agentúr AP a Reuters.

Spoločnosť Maxar uviedla, že konvoj severovýchodne od Kyjeva obsahuje doslova stovky obrnených vozidiel, tankov, transportérov a vozidiel logistickej podpory. Tento konvoj sa v pondelok nachádzal zhruba 25 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny.

  Americká firma sleduje prostredníctvom súkromných družíc pohyby ruskej vojenskej techniky už celé týždne. Spoločnosť zaznamenala prvé presuny ruskej vojenskej techniky smerom k Ukrajine ešte začiatkom novembra.

20: 40 Vláda schválila poskytovanie dočasného útočiska pre občanov Ukrajiny

Dočasné útočisko dostanú od 1. marca na Slovensku štátni občania Ukrajiny a ich rodinní príslušníci. Žiadatelia o dočasné útočisko, ale aj tzv. odídenci, môžu tiež požiadať o poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj v prípade, že sa preukážu iba preukazom cudzinca žiadajúceho o poskytovanie dočasného útočiska alebo dokladom o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „odídenec“. Vyplýva to z uznesenia, ktoré v pondelok schválila vláda.

20:27 VIDEO: Ukrajinka hádže na ruské vozidlo molotovov koktail

20:23 Čína vyzýva na upustenie od mentality z doby studenej vojny

Čínsky veľvyslanec pri OSN Čang Ťün v pondelok na mimoriadnom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ) OSN v New Yorku povedal, že z novej studenej vojny medzi USA a Ruskom sa „nedá získať nič“. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Studená vojna sa dávno skončila. Mentalitu založenú na konfrontácii blokov je potrebné opustiť,“ povedal. „Začatím novej studenej vojny sa nedá získať nič, každý však môže stratiť.“

VZ OSN v pondelok v New Yorku otvorilo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu.

20: 18 Navaľného stúpenci vyzvali na občiansku neposlušnosť kvôli Ukrajine

Stúpenci väzneného lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného v pondelok vyzvali na protestnú akciu občianskej neposlušnosti. Ĺudia tak majú preukázať svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a snaží sa všetkých donútiť, aby si mysleli, že to Ukrajina napadla Rusko, to znamená my všetci. Nie je to tak,“ uviedol Navaľného tím na sociálnej sieti Twitter.

„Musíme všetkým ukázať, že vojnu nepodporujeme. Vyzývame Rusov na občiansku neposlušnosť. Nebuďte ticho,“ uvádza sa ďalej v príspevku.

19:54 Ukrajinci chcú Rusom, ktorí zložia zbrane, dať finančnú kompenzáciu a udeliť amnestiu

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov žiada Rusov, aby zložili zbrane. V takomto prípade im bude garantovaná úplná amnestia a finančná kompenzácia 5 miliónov rubľov. (The Guardian)

Po súčasnom páde rubľa tak pôjde v prepočte o sumu 43-tisíc eur. 

19:46 Fínsko podľa vlády prijalo „historické“ rozhodnutie a pošle Ukrajine zbrane

Fínsko prijalo „historické“ rozhodnutie a pošle zbrane Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. V pondelok to oznámila fínska vláda. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Fínsko pošle Ukrajine 1500 raketometov, 2500 útočných pušiek, 150.000 kusov munície a 70.000 potravinových vojenských balíkov, uviedol fínsky minister obrany Antti Kaikkonen.

„Pre Fínsko ide o historické rozhodnutie,“ uviedla fínska premiérka Sanna Marinová.

Toto rozhodnutie znamená zmenu v politike Fínska, ktoré si zachováva status nezúčastnenej krajiny, odkedy sa Sovietsky zväz v roku 1956 vzdal námornej základne na juhu Fínska, píše agentúra Reuters.

Fínsko v nedeľu oznámilo, že dodá Ukrajine helmy, nepriestrelné vesty a balíčky prvej pomoci a zároveň povolilo Estónsku, aby na Ukrajinu poslalo poľné delá, ktoré predtým vlastnilo Fínsko, pripomína Reuters.

Fínsko je členom Európskej únie, nie je však súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). S touto vojenskou alianciou vedenou Spojenými štátmi má však uzavretú zmluvu o partnerstve, pripomína AFP.

19: 31 Na Kyjev smeruje 20 vrtuľníkov z Bieloruska

„Obyvatelia Bieloruska hlásia, že až 20 helikoptér opustilo územie Bieloruska a smerujú na Kyjev,“ uvádza sa v správe ukrajinskej informačnej služby. (Ukrinform)

19:13 Česká republika podporuje členstvo Ukrajiny v EÚ

Český premiér Petr Fiala v pondelok povedal, že Česká republika podporuje úsilie Ukrajiny stať sa členskou krajinou Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy televízie ČT 24.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Ešte predtým vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

„Musíme v tejto chvíli dať jasne najavo, že Ukrajina je vítaná v európskom spoločenstve demokratických krajín,“ povedal Fiala, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ČT 24.

„Som síce zástanca štandardných procedúr, teraz však nie sme v štandardnej situácii,“ uviedol Fiala.

19:09 Ruskí oligarchovia vyzývajú na ukončenie invázie na Ukrajine

Viacerí ruskí oligarchovia, z ktorých mnohí majú blízko k tamojšiemu prezidentovi Vladimirovi Putinovi, žiadajú okamžité zastavenie ruskej invázie na Ukrajine. Ako referuje spravodajský web BBC, jedným z nich je Roman Abramovič, majiteľ futbalového klubu Chelsea Londýn a niekdajší gubernátor Čukotky na ruskom Ďalekom východe. BBC uvádza, že ukrajinská vláda požiadala Abramoviča o pomoc pri hľadaní „mierového riešenia“ vojny na Ukrajine. 

Proti ruskej invázii na Ukrajinu sa vyslovili aj Michail Fridman, Oleg Deripaska či Oleg Tiňkov. 

Podľa magazínu Forbes prišlo 116 miliardárov od 16. februára o viac ako 126 miliárd dolárov, pričom najbohatší Rus Vladimir Potanin stratil minulý týždeň počas jediného dňa obchodovania tri miliardy dolárov. Forbes dodáva, že odvtedy sa ekonomický obraz ešte zhoršil.

 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Oleg Tinkov (@olegtinkov)

19:06 Ruský mediálny magnát Lebedev vyzval Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine

Ruský majiteľ jedného z najväčších denníkov v Británii v pondelok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa stiahol z Ukrajiny, čím predíde ďalšiemu krviprelievaniu a vojne v Európe.

Jevgenij Lebedev, ktorý má tiež britské občianstvo, uviedol, že Európa sa nachádza „na pokraji ďalšej svetovej vojny“, pričom svet čelí „možnej jadrovej katastrofe“, citovala jeho slová tlačová agentúra AFP.

Lebedev v otvorenom liste Putinovi zverejnenom vo svojich novinách Evening Standard ďalej napísal: „Prosím vás, aby ste využili dnešné rokovania na ukončenie tohto hrozného konfliktu na Ukrajine. Ako ruský občan vás prosím, aby ste zabránili Rusom zabíjať ich ukrajinských bratov a sestry. Ako britský občan vás žiadam, aby ste uchránili Európu pred vojnou. Ako ruský vlastenec vás prosím, aby ste zabránili zbytočnému umieraniu ďalších mladých ruských vojakov. Ako občan sveta vás žiadam, aby ste ušetrili svet pred zničením.“

Lebedev (41) je synom dôstojníka bývalých sovietskych tajných služieb KGB a neskoršieho ruského oligarchu Alexandra Lebedeva. Je taktiež členom hornej komory britského parlamentu.

19:04 NATO odmieta bezletovú zónu nad Ukrajinou

Oznámil to Jens Stoltenberg. Dodal, že NATO neplánuje vstúpiť na Ukrajinu letecky a ani po zemi, aby zatavilo Rusko. Hlavným cieľom NATO má byť to, aby sa konflikt nevymkol spod kontroly a nerozpútal rozsiahlu vojnu v Európe.

18:56 FIFA a UEFA vylúčili ruské tímy zo súťaže

„FIFA a UEFA sa dnes spoločne rozhodli, že všetky ruské tímy, či už národné reprezentačné tímy alebo klubové tímy, budú až do odvolania pozastavené z účasti v súťažiach FIFA aj UEFA,“ píše sa v spoločnom vyhlásení. Dodali, že sú solidárni s Ukrajinou. 

18:45 Británia zakázala ruským plavidlám vstup do svojich prístavov

Minister dopravy Grant Shapps nariadil v pondelok všetkým prístavom v Spojenom kráľovstve, aby ruským plavidlám nepovolili zakotviť v nich. Spojené kráľovstvo týmto opatrením reaguje na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Z dôvodu konania (ruského prezidenta Vladimira) Putina na Ukrajine dávam jasne najavo, že tieto plavidlá tu nie sú vítané,“ napísal Shapps v pondelok na Twitteri. Vláda podľa jeho slov čoskoro prijme príslušnú legislatívu.

Zákaz vstupu do prístavov sa vzťahuje na akúkoľvek loď, o ktorej je dôvod domnievať sa, že ju vlastní, ovláda či prevádzkuje akákoľvek osoba spojená s Ruskom, osoba na sankčnom zozname. Takisto sa to vzťahuje na lode plaviace sa pod ruskou vlajkou alebo registrované v Rusku.

18:30 Obyvatelia Kyjeva boli poslaní do krytov, mestom znejú sirény, píše sa o raketových útokov

V Kyjeve bolo počuť niekoľko hlasných výbuchov. Starosta mesta Brovary, súčasť kyjevskej aglomerácie, hovorí o raketovom nálete.

18:21 Poľsko chce, aby Ukrajina vstúpila do EÚ čo najskôr

Stály predstaviteľ Poľska pri EÚ Andrzej Sadoš v pondelok pre agentúru PAP uviedol, že podpísanie žiadosti zo strany Ukrajiny o členstvo v Európskej únii „je historickým dňom, na ktorý Poliaci, Ukrajinci a Európa dlho čakajú, a že Varšava plne podporuje tento krok.

„Plne podporujeme európske snahy našich ukrajinských priateľov o čo najrýchlejšiu integráciu ich krajiny do Európskej únie,“ povedal Sadoš.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer podpísal oficiálnu žiadosť o vstup do Európskej únie. Zelenskyj v pondelok predpoludní vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

18:18 Putin zakázal obyvateľom a firmám prevádzať peniaze do zahraničia

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok zakázal obyvateľom prevádzať peniaze do zahraničia, píšu agentúry AFP a Bloomberg. Ide o opatrenie prijaté na podporu ruského rubľa, ktorého hodnota v dôsledku západných sankcií prudko klesla.

V dekréte podpísanom Putinom sa tiež uvádza, že vývozcovia budú musieť držať najmenej 80 percent príjmov v rubľoch, aby podporili ruskú ekonomiku. Opatrenia vstúpia do platnosti 1. marca.

„Prezident Vladimir Putin zakázal všetkým ruským obyvateľom prevádzať peňažné prostriedky do zahraničia, a to aj na účely poskytovania zahraničných úverových zmlúv, čo potenciálne vystavuje veľkú časť zahraničného dlhu krajiny vo výške 478 miliárd amerických dolárov riziku nesplatenia,“ píše Bloomberg.

Európska únia aj Spojené štáty uvalili rozsiahle sankcie na najväčšie ruské banky, oligarchov aj samotného Putina za inváziu na Ukrajinu. Tieto kroky vyvolali prudký pokles rubľa a prinútili ruskú centrálnu banku prijať núdzové opatrenia.

18:06 Maďarsko Ukrajine zbrane nepošle. Nedovolí ani ich tranzit cez krajinu

Oznámil to maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó na stretnutí s kosovskou ministerkou Donikou Gervalla

„Dôvodom tohto rozhodnutia je, že takéto dodávky by sa mohli stať cieľom nepriateľskej vojenskej akcie. Musíme zaistiť bezpečnosť Maďarska, preto sme sa nezapojili do tejto vojny,“ cituje agentúra Reuters Szijjártóa.

17:50 OSN začalo mimoriadne zasadnutie o ruskej invázii na Ukrajine

Valné zhromaždenie (VZ) OSN v pondelok začalo svoje mimoriadne zasadnutie, na ktorom má hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

VZ OSN má hlasovať o rezolúcii, ktorá odsúdi „nevyprovokovanú ozbrojenú agresiu“ Ruska na Ukrajine a bude žiadať okamžité stiahnutie ruských síl. Hlasovanie o tejto rezolúcii by sa mohlo posunúť až na utorok, píše AFP.
Účastníci si na jeho začiatku minútou ticha pripomenuli ľudí zabitých počas prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine

„Boje na Ukrajine sa musia zastaviť,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres na začiatku zasadnutia.

Predseda VZ OSN Abdulláh Šáhid požiadal o „okamžité prímerie“. Šáhid na Twitteri pripomenul, že ide o 11. takéto mimoriadne zasadnutie v dejinách OSN.

Rusko v piatok zablokovalo rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala dôrazne odsúdiť ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine, pripomína AFP.

Rusko je jedným z piatich stálych členov 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN s právom vetovať rozhodnutia. Okrem Ruska má takéto právo aj Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty.

Nemenovaný zdroj z Bieleho domu však pre agentúru AP neskôr uviedol, že po hlasovaní BR OSN sa bude o podobnom texte hlasovať aj na Valnom zhromaždení OSN, v ktorom nemá žiaden z jeho 193 členov právo veta.

17:43 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa skončili

Pondelňajšie mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na ukrajinsko-bieloruských hraniciach sa skončili. Delegácie oboch strán sa vrátia do svojich hlavných miest na ďalšie konzultácie pred tým, ako sa uskutoční druhé kolo rokovaní. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a AFP.

„Delegácie sa vracajú do svojich hlavných miest na konzultácie a diskutovali o možnosti čoskoro sa stretnúť na druhom kole rokovaní,“ uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa na rokovaniach zúčastnil.

Podoľak podľa televízie CNN zároveň uviedol, že obe „strany určili niekoľko prioritných tém, pri ktorých boli naznačené určité rozhodnutia.“

Ruská strana taktiež potvrdila ochotu pokračovať v rokovaniach. „Dohodli sme sa, že rokovania budú pokračovať,“ uviedol šéf ruskej delegácie, poradca ruského prezidenta Vladimir Medinskij. 

17:28 Politická strana Sluha ľudu informovala, že Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v Európskej únii. (akt. 18:12)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Ukrajinský parlament (Verchovna rada) na svojom oficiálnom účte na Twitteri napísal, že Zelenskyj už podpísal žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Parlament to označil za „historickú chvíľu“.

Zelenskyj už skôr v pondelok vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.
„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu,“ vyhlásil prezident.
„Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné,“ dodal Zelenskyj, píše TASR

17:23 Putin si kladie podmienky

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol v pondelok počas telefonátu so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, že podmienkou na skočenie bojov na Ukrajine je uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Vladimir Putin uviedol, že dohoda je možná iba vtedy, ak budú bezpodmienečne zohľadnené legitímne bezpečnostné záujmy Ruska vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta lídri spolu hovorili približne 90 minút a Macron počas telefonátu zopakoval Putinovi požiadavky medzinárodného spoločenstva na zastavenie ruskej ofenzívy na Ukrajine.

Francúzsky prezident ďalej vyzval Putina, aby ruská armáda zastavila útoky na civilné obyvateľstvo, aby sa zachovala civilná infraštruktúra na Ukrajine a bol zabezpečený bezpečný prístup ku kľúčovým cestným tepnám, najmä tým južne od Kyjeva.

„Prezident Putin potvrdil svoju ochotu zaviazať sa k týmto trom bodom,“ uviedla Macronová kancelária vo vyhlásení.

Podľa televízie CNN Macron po telefonáte s Putinom zavolal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. (TASR)

17:03 Macron sa zhováral s Putinom i Zelenským

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v pondelok oddelene zhováral s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informoval o tom spravodajský web CNN. Hovor s Putinom trval podľa Elyzejského paláca hodinu a 30 minút. Macron povedal, že naliehal na „potrebu okamžitého prímeria“. (SITA)

16:40 Japonsko uvalí sankcie aj na Bielorusko

Japonsko plánuje uvaliť sankcie na Bielorusko, spojenca Ruska, oznámil v pondelok japonský premiér Fumio Kišida. TASR túto správu prevzala od agentúry DPA.
Sankcie sú zamerané na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ďalších vládnych predstaviteľov, spresnil Kišida.

Japonsko tiež podľa premiéra obmedzí export do Bieloruska za jeho „jasné zapojenie sa do agresie“ voči Ukrajine.

Kišida taktiež po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským potvrdil, že plánuje poskytnúť Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov.

Japonsko v reakcii na spustenie ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine už oznámilo, že zavedie nové sankcie voči Rusku. Tokio obmedzí export polovodičov – ktorých je momentálne na trhu globálny nedostatok – a zavedie sankcie voči ruským finančným inštitúciám. (TASR)

16:30 Podľa Británie je hlavným cieľom sankcií zvrhnutie Putina, nie zmena režimu

Účelom západných sankcií uvalených na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu je zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Uviedol to v pondelok hovorca britského premiéra Borisa Johnsona. Odmietol však, že hlavným cieľom sankcií je zmena režimu.

Hovorca, ktorý vystupuje anonymne, to vyhlásil na dennom brífingu po tom, ako Británia, Spojené štáty a Európska únia zaviedli voči Putinovi sériu prísnych opatrení.

„Reštrikcie, ktoré zavádzame a ktoré zavádza i veľká časť sveta, majú zvrhnúť Putinovo vládnutie. Zaviedli sme rozsiahle sankcie, naším cieľom je zasadiť Putinovi a jeho režimu finančnú ranu, aby sme zablokovali ruskú vojnovú mašinériu, ktorá sa pokúša podmaniť si demokratickú európsku krajinu,“ povedal novinárom Johnsonov hovorca, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

Hovorca však pod nátlakom na vysvetlenie širších cieľov sankčných opatrení uviedol: „Nesnažíme sa o nič v zmysle zmeny režimu. Hovoríme tu jasne o tom, ako zastavíme Rusko v jeho úsilí podrobiť si demokratickú krajinu. To je celé posolstvo.“ (TASR)

16:11 Rusi údajne používajú vákuové bomby 

Podľa starostu mesta Ochtyrka mala ruská armáda bombardovať oblasť vákuovými bombami.

„Sklad ropy v Okhtyrke v regióne Sumy (severná Ukrajina) zničila vákuová bomba. Tento typ zbrane je známy ako najsmrteľnejšia nejadrová bomba. “ píše The Kyiv Independent. Správa však zatiaľ nebola overená nezávislými zdrojmi. (Twitter/The Kyiv Independent)

16:00 Neutrálne Švajčiarsko zavádza voči Rusku sankcie

Švajčiarsky prezident Ignazio Cassis v pondelok oznámil, že jeho krajina prijala sankcie voči Rusku. Opatrenia sú podľa neho rovnaké, ako sankcie zo strany Európskej únie. TASR o tom informovala na základe informácií od AFP a Reuters.

„Je to veľký krok pre Švajčiarsko,“ povedal Cassis na tlačovej konferencii po tom, ako neutrálna alpská krajina niekoľko dní váhala, či sa pripojí k medzinárodnému kroku sankcionovať Moskvu za útok na jej suseda, uviedla AFP.

„Vzhľadom na pokračujúcu vojenskú intervenciu Ruska na Ukrajine sme sa rozhodli prijať balíky sankcií uvalených Európskou úniou 23. a 25. februára,“ uviedla švajčiarska vláda vo vyhlásení a dodala, že stojí po boku Ukrajiny a jej obyvateľov. Aj z tohto dôvodu bude dovážať humanitárnu pomoc pre ľudí, ktorí ušli z Ukrajiny do Poľska.

zdroj: TASR/Anthony Anex/Keystone via AP

Švajčiarsky prezident ďalej spresnil, že jeho krajina zakáže aj prelety ruských lietadiel vrátane súkromných strojov, ktoré vlastnia oligarchovia. Naopak sankcie sa nebudú týkať obchodovania s komoditami, pretože to nie je podľa tamojšieho ministra financií ani súčasťou európskych sankcií.

Švajčiarsko podľa Reuters „prešlo kľukatou cestou“ medzi prejavením solidarity so Západom a zachovaním svojej tradičnej neutrality. Bern však čelil rastúcemu tlaku, aby sa jasne postavil na stranu Západu a proti Moskve a prijal represívne sankcie.

15:58 Staršia pani šíri emotívny odkaz

„Ukrajina nepadne. Sme silnejší, než si myslíte,“ šíria domáci prostredníctvom sociálnych sietí. Slová dopĺňajú fotografiou 98-ročnej Iryny, ktorá ľudďom posiela prostredníctvom listu emotívny odkaz. „Volám sa Iryna. Mám 98 rokov. Prežila som hladomor, Hitlera aj Nemcov. Prežijem aj liliputána Putina a jeho ľudí,“ uviedla.

15:50 Hackeri napadli webstránky ruských médií a zverejnili protivojnové odkazy

Webstránky viacerých ruských médií v pondelok napadli hackeri a zverejnili na nich správy odsudzujúce inváziu Moskvy na Ukrajinu.

Hackerský útok v pondelok popoludní zasiahol napríklad štátnu tlačovú agentúru TASS, prokremeľské noviny Izvestija, petrohradskú spravodajskú stránku Fontanka a mnoho ďalších.

Nezávislá spravodajská webstránka Meduza zverejnila screenshoty týchto správ, ktoré boli podpísané hackermi Anonymous a skupinou ruských novinárov.

Dianie odzrkadľuje rastúce protivojnové nálady v krajine, kde sa od štvrtka konajú protesty a takmer milión ľudí podpísalo online petíciu požadujúcu ukončenie vojny. (SITA)

15:40 Riadiace stanovištia posilnené o ďalší personál

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok informoval prezidenta Vladimira Putina, že v súlade s jeho rozkazom z nedele boli riadiace stanovištia všetkých ruských jadrových síl posilnené o ďalší personál a sú v „osobitnom režime bojovej povinnosti“. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.

Ministerstvo obrany uviedlo, že špeciálny režim výkonu služby sa vzťahuje na všetky zložky jadrových síl – raketové vojská strategického určenia s pozemnými medzikontinentálnymi balistickými raketami; Severnú a Tichomorskú flotilu, ktoré sú vybavené medzikontinentálnymi balistickými raketami odpaľovanými z ponoriek, a letectvo s flotilou strategických bombardérov schopných niesť jadrové zbrane. (TASR)

15:00 Ruský prezident Vladimir Putin nazval Západ „Impérium lží“

Ruský prezident Vladimir Putin nazval Západ „Impérium lží“ pri diskusii s najvyššími predstaviteľmi štátu. Predmetom diskusie mali byť ekonomické sankcie uvalené na Západ z dôvodu ruskej agresie voči Ukrajine, uvádza agentúra Reuters. 

„(Premiér Michail Mišustin) a ja sme o tejto téme diskutovali, samozrejme, majúc na pamäti sankcie, ktoré sa takzvané západné spoločenstvo – ako som to nazval vo svojom prejave, ‚impérium lží’ – teraz snaží zaviesť proti našej krajine, “ uvádza agentúra, ktorá sa odvoláva na  prepis stretnutia Putina.

14:47 USA uvalili sankcie na ruskú centrálnu banku aj ruský štátny investičný fond

Spojené štáty americké pre ruskú inváziu na Ukrajinu prijali nové sankcie namierené proti ruskej centrálnej banke. Zablokovali všetky transakcie Američanov, ktorých súčasťou je ruská centrálna banka, ruský štátny investičný fond a ruské ministerstvo financií.

Tvrdé ekonomické sankcie, ktoré uvalili USA a ich spojenci na ruskú centrálnu banku a ďalšie dôležité ruské finančné inštitúcie, zrejme výrazne zvýšia infláciu v krajine, obmedzia jej kúpyschopnosť a investície, uviedli predstavitelia USA v pondelok, keď nové sankcie vstúpili do platnosti.

„Tento začarovaný kruh negatívnych spätných reakcií spustili Putinove vlastné rozhodnutia a akcelerovala jeho agresivita,“ uviedol vysoký predstaviteľ americkej administratívy.

Spojené štáty a ich partneri pristúpili k tomuto kroku po tom, čo už minulý týždeň prijali niekoľko balíkov sankcií zacielených na Rusko a ruských predstaviteľov vrátane prezidenta Vladimira Putina a ďalších lídrov. Dôvodom je napadnutie Ukrajiny, ktoré je najväčším útokom jedného štátu na druhý v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Pondelkové sankcie „zmrazia“ všetok majetok ruskej centrálnej banky v USA, čo podľa jedného z amerických predstaviteľov spôsobí, že Rusko nebude mať prístup k aktívam v hodnote stoviek miliárd dolárov.

Americké ministerstvo financií v pondelok tiež uviedlo, že uvalilo sankcie na ruský štátny investičný fond. (TASR)

14:46 Biely dom pozorne pozoruje Bielorusko, administratíva je pripravená uvaliť sankcie 

Biely dom pozorne sleduje kroky Bieloruska smerom k ruskej invázii na Ukrajine. Obavy vyvolávajú správy, že by sa Bielorusko mohlo pripojiť k útoku na Ukrajinu, uviedol to predstaviteľ administratívy Joe Bidena pre CNN. 

„Veľmi pozorne sledujeme tieto udalosti,“ odpovedal predstaviteľ na otázku o správach tajných služieb, ktoré ukazujú, že Bielorusko je pripravené pripojiť sa k ruskej invázii. Rusko má tiež útočiť z územia Bieloruska na Ukrajinu.

„Povedali sme, že v rozsahu, v akom bude Bielorusko naďalej pomáhať a napomáhať ruskej agresii na Ukrajine, budú tiež čeliť následkom,“ uviedol predstaviteľ. „Niektoré z týchto opatrení sme už zaviedli. Tieto náklady budú aj naďalej oveľa vyššie.“

14:38 Rusko uzatvorilo svoj vzdušný priestor pre 36 krajín

Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v pondelok oznámila, že zatvára vzdušný priestor pre letecké spoločnosti z 36 krajín. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

Tento krok je odvetou za zákaz letov ruských leteckých spoločností a strojov zo strany „európskych štátov“. Je medzi nimi aj Slovensko.

„V súlade s medzinárodným právom bolo – v reakcii na zákaz európskych štátov prevádzkovať lety civilných lietadiel prevádzkovaných ruskými leteckými dopravcami a/alebo registrovaných v Rusku – zavedené obmedzenie prevádzkovania letov leteckými dopravcami z 36 štátov,“ uviedla v krátkom oznámení ruská agentúra.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v nedeľu oznámila, že EÚ zatvára svoj vzdušný priestor „pre lietadlá vlastnené Ruskom, registrované v Rusku alebo riadené Ruskom“. Šéfka EK povedala, že ruské stroje „Nebudú môcť pristáť, vzlietnuť alebo preletieť nad územím EÚ, vrátane súkromných lietadiel oligarchov“, pripomenula televízia Sky News.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

14:35 Utečencov z Ukrajiny posielajú z hraníc so SR k maďarským

Na ukrajinsko-slovenských hraniciach je situácia s utečencami už nekontrolovateľná, preto veľkú časť davu utečencov presmerujú k ukrajinsko-maďarským hraniciam, kde ich Maďarsko prijíma, oznámil v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie zverejnil na Facebooku rozhovor v prestávke rokovania OSN v New Yorku, v ktorom zdôraznil, že maďarské orgány na hraniciach pracujú na plné kapacity, avšak ukrajinské orgány púšťajú utečencov v podstatne nižšom tempe.

Podľa Szijjártóa pritom Maďarsko pomáha aj tretím krajinám v tom, aby mohli z Ukrajiny evakuovať svojich občanov.

Maďarský minister v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou vyjadril vážne obavy z možnosti humanitárnej katastrofy.

Szijjártó zdôraznil, že vojaci maďarských ozbrojených síl sú v patričnej forme, aby chránili Maďarsko. V súvislosti s otázkou pomoci vojsk NATO podotkol, že také už na území Maďarska sú, pretože aj maďarská armáda je súčasťou NATO. A podčiarkol, že Maďarsko sa dokáže ochrániť. (TASR)

14:29 Putin pracuje na odpovedi na sankcie Západu, tvrdí Peskov

Ruský prezident Vladimir Putin pracuje na ekonomickej reakcii na sankcie uvalené na Rusko Západom po invázii ruských jednotiek na Ukrajinu. Uviedol to v pondelok v Kremli jeho hovorca Dmitrij Peskov. Dodal, že sankcie zavedené proti samotnému Putinovi sú zbytočné. 

Peskov podľa agentúry Reuters vysvetlil, že Rusko pripravovalo plány na možné sankcie Západu, vrátane tých najprísnejších, pomerne dlho. Existujú plány reakcie, boli vypracované a implementujú sa, keď sa objavia problémy, uviedol Peskov.

Dodal, že Putin pracuje v Kremli a má v pláne stretnúť sa napr. s guvernérkou ruskej centrálnej banky Eľvirou Nabiullinovou, ministrom financií Antonom Siluanovom i Germanom Grefom, generálnym riaditeľom banky Sberbank – najväčšej v Rusku.

USA a Európska únia sa tento víkend dohodli, že v reakcii na útok Ruska na Ukrajinu vylúčia niektoré ruské banky – vrátane Sberbank – zo systému medzibankových platieb SWIFT a zmrazia devízové rezervy ruskej centrálnej banky.

Na otázku o tom, ako ruská centrálna banka zvládla krízu, Peskov odpovedal: „Nemali sme dôvod pochybovať o efektívnosti a spoľahlivosti našej centrálnej banky. Ani teraz nie je dôvod pochybovať.“

Priznal, že „sankcie (Západu) sú prísne, spôsobujú problémy (…)“, dodal však, že Rusko má všetok potenciál na kompenzáciu škôd.

Pokiaľ ide o sankcie uvalené osobne na Putina, je mu to podľa Peskova „pomerne ľahostajné“.

„Je mu to pomerne ľahostajné. Sankcie obsahujú dosť absurdné ustanovenia o nejakom majetku“, pričom podľa Peskova  „každý vie“, že Putin nemá žiadne aktíva okrem tých, ktoré každoročne priznáva.

Sankcie proti Putinovi a ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi uvalili Spojené štáty, Európska únia, Británia a Kanada. Austrália uvalila sankcie proti Putinovi a premiérovi Michailovi Mišustinovi. (TASR)

14:20 Fíni nechcú Rusov a Bielorusov na majstrovstvách sveta v Helsinkách a Tampere

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sa v roku 2022 uskutočnia 13. – 29. mája vo fínskych mestách Helsinki a Tampere, ale možno to bude bez hráčov Ruska a Bieloruska. Fínski organizátori sa v dôsledku aktuálnej ruskej vojenskej invázie na Ukrajine vyjadrili, že urobia všetko preto, aby sa výbery Ruska a Bieloruska na svetovom šampionáte nepredstavili.

Tvrdé opatrenia Fínskeho hokejového zväzu ohľadom možného vylúčenia ruského tímu zo svetového šampionátu sa v takom prípade dotknú aj Slovákov. Reprezentácia Slovenska má svoju šampionátovú púť odštartovať 13. mája v Helsinkách práve proti Rusku. Fíni si na majstrovstvách sveta neželajú ani Bielorusov, ktorí dosiaľ ako jediní vyjadrili podporu „agresorovi“ Vladimírovi Putinovi.

„Počas víkendu sme diskutovali s Lucom Tardifom, prezidentom Medzinárodnej hokejovej federácie. Naše stanovisko je jasné, požadujeme úplné vylúčenie Ruska a Bieloruska z medzinárodného hokeja. Proti národným tímom týchto krajín hrať nehodláme,“ povedal šéf fínskeho hokeja Harri Nummela. cituje ho portál iDNES.cz. (SITA)

14:14 USA pozastavujú činnosť ambasády v Minsku; diplomatom umožňujú odchod z Moskvy

Spojené štáty v pondelok oznámili, že pozastavujú činnosť svojho veľvyslanectva v bieloruskom Minsku a zároveň povoľujú odchod iného ako nevyhnutného personálu z amerického veľvyslanectva v Moskve. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP a Reuters.

„Tieto kroky sme podnikli z dôvodu bezpečnostných problémov vyplývajúcich z nevyprovokovaného a neodôvodneného útoku ruských vojenských síl na Ukrajinu,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

Bielorusko je spojencom Ruska, ktoré umožnilo využiť svoje územie ako miesto na útok na Ukrajinu, pripomína AFP. (TASR) 

14:05: Amnesty International tvrdí, že Rusko používa zakázanú kazetovú muníciou na civilistov

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že ruská armáda pravdepodobne používa kazetovú muníciu na civilistov.  

Kazetová munícia mala byť použitá na jasle a škôlku Sonechko v meste Okhtyrka v oblasti Sumy, uvádza Amnesty International na svojom webe. Malo ísť o raketu 220 mm Uragan.

Organizácia pripomína, že útok „môže predstavovať vojnový zločin“.

„Neexistuje žiadne možné ospravedlnenie pre zhadzovanie kazetovej munície v obývaných oblastiach, nieto v blízkosti školy,“ povedala Agnès Callamardová, generálna tajomníčka Amnesty International. „Tento útok nesie všetky znaky toho, ako Rusko používa túto inherentne nerozlišujúcu a medzinárodne zakázanú zbraň, a ukazuje flagrantnú neúctu k civilnému životu.“

Používanie kazetovej munície je zakázaná dohovorom, ktorý podpísalo vyše 100 krajín. Rusko a Ukrajina sa k signatárom nikdy nepridali.

Jej používanie, vývoj, výroba, získavanie, skladovanie a presun kazetovej munície za každých okolností zakázané.

13:40 Charkov hlási desiatky mŕtvych po zásahu ruských rakiet, mieriť mali na civilistov

Desiatky mŕtvych a stovky zranených si mal vyžiadať útok ruských rakiet na ukrajinské mesto Charkov, uviedol poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko na Facebooku. Ďalšie stovky civilistov mali byť zranené. 

„Charkov je teraz intenzívne ostreľovaný ruským delostrelectvom. Cieľom sú civilné objekty. Predbežné správy hovoria o desiatkach obetí. Vyzerá to ako pomsta za včerajší hrdinský odboj,“ napísala ukrajinská novinárka Olga Tokariuk.

Korešpondent portálu The Economist Oliver Carrol, uviedol, že fotografie, ktoré zachytávajú skazu sú veľmi grafické. „Mŕtvoly. Ženy bez nôh. Nebudem to uverejňovať. Ale môj bože. To všetko počas mierových rokovaní,“ napísal novinár. 

13:31 Zelenskyj prepustí väzňov, ktorí vedia bojovať

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prepustí väzňov s bojovými skúsenosťami. Ako povedal podľa webu Kyiv Independent, je to pre neho ťažká morálna voľba, ale nevyhnutná pre obranu krajiny. Povedal, že väzni budú bojovať na najhorúcejších miestach. „Kľúčom je teraz obrana,“ dodal.

Zelenskyj sa zároveň v ruštine prihovoril ruským vojakom: „Odíďte. Už bolo zabitých 4 500 ruských vojakov,“ uviedol a citoval čísla, ktoré sa odvtedy rozrástli na 5 300. „Odhoďte zbrane a odíďte, neverte svojim veliteľom, neverte svojim propagandistom, len si zachráňte životy,“ poznamenal Zelenskyj. (SITA/Kyiv Independent)

13:24 V EÚ sú na prijatie Ukrajiny rozdielne názory

Predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok uviedol, že medzi 27 členskými štátmi EÚ existujú nezhody týkajúce sa rozšírenia eurobloku. Dodal, že Ukrajina bude musieť predložiť oficiálnu žiadosť o pristúpenie a následne budú musieť členské štáty prísť s jednomyseľným stanoviskom.

„V rámci EÚ existujú rôzne názory a citlivosť na rozširovanie,“ dodal Michel podľa agentúry AFP.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vo videopríhovore vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie Ukrajiny podľa nového osobitného postupu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu,“ vyhlásil prezident. „Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné,“ dodal Zelenskyj.

Medzičasom sa objavila informácia, že šéf európskej diplomacie Josep Borrell zvoláva stretnutie ministrov obrany EÚ, aby prediskutovali konflikt na Ukrajine, ktorý sa začal 24. februára vpádom ruských jednotiek na územie Ukrajiny.

Podľa tweetu, ktorý Borrell zverejnil, sa program videokonferencie ministrov bude sústreďovať na „naliehavé potreby“ a koordináciu pomoci EÚ Ukrajincom. (TASR)

12:55 Zuzana Čaputová podporila výzvu Zelenského, ktorý žiada, aby sa stala Ukrajina členom EÚ 

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová podporila výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý žiada o pripojenie svojej krajiny k Európskej únii. 

„Ukrajina je Európa. A mala by byť aj v Európskej únii. Podporujem výzvu prezidenta Zelenského smerom k Únii, aby urobila rozhodujúci krok smerom k členstvu Ukrajiny v EÚ. Teraz je ten čas,“ napísala prezidentka na Twitteri. 

Ukrajinský prezident Zelenskyj vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

„Vyzývame Európsku úniu, aby okamžite začlenila Ukrajinu (do EÚ) prostredníctvom nového osobitného postupu,“ vyhlásil prezident.

„Naším cieľom je byť spolu so všetkými Európanmi a čo je najdôležitejšie, byť na rovnakej úrovni. Som si istý, že je to fér. Som si istý, že je to možné,“ dodal Zelenskyj.

12:50 Vzdušný priestor SR je od pondelka pre lietadlá Ruskej federácie uzavretý

Od pondelka je zakázaný vstup, výstup alebo prelet vzdušným priestorom Slovenskej republiky pre lietadlá Ruskej federácie. Informoval o tom na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

„V zmysle nariadenia Rady EÚ je od dnes zakázaný vstup, výstup alebo prelet vzdušným priestorom Slovenskej republiky pre všetky lietadlá vlastnené, v prenájme alebo prevádzkované alebo inak kontrolované občanmi Ruskej federácie a všetkým držiteľom osvedčení leteckých prevádzkovateľov, vydaných orgánmi Ruskej federácie,“ priblížil v pondelok Doležal.

Zákaz sa netýka humanitárnych letov, záchranárskych letov a jednosmerných letov, vracajúcich sa prenajatých lietadiel s povolením príslušných slovenských orgánov a v prípade núdzového pristátia alebo núdzového príletu. Dopravný úrad SR už podľa Doležala vydal tzv. NOTAM, čo je oficiálna správa pre užívateľov vzdušného priestoru SR.

12:46 MV SR vyčlenilo pre Ukrajinu zo svojich zásob materiál v hodnote 69 477 eur

Ministerstvo vnútra (MV) SR doručí v pondelok na Ukrajinu humanitárnu pomoc. Na základe žiadosti organizácie Stála núdzová služba Ukrajiny vyčlenilo zo svojich zásob materiál v hodnote 69 477 eur. TASR o tom informoval tlačový odbor MV SR.

„Ide o hygienické sety, oblečenie a spacie vaky pre Zakarpatskú krajskú klinickú nemocnicu Andreja Novaka. Prepravu materiálu na Ukrajinu zabezpečí zmluvný prepravca MV SR v priebehu pondelka,“ priblížil rezort.

12:32 Čísla civilných obetí sú pravdepodobne vyššie, ako tvrdí oficiálna štatistika, hovorí OSN 

Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruského útoku najmenej 102 civilistov vrátane siedmich detí. Uviedla to v pondelok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová s tým, že ďalších viac ako 300 civilistov utrpelo zranenia.

„Väčšina z týchto civilistov bola zabitá výbušnými zbraňami so širokou oblasťou dopadu, leteckými útokmi, ako aj ostreľovaním z ťažkého delostrelectva a salvových raketometov,“ povedala Bacheletová na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve. Zároveň vyjadrila obavu, že „skutočné čísla“ sú pravdepodobne „oveľa vyššie.“

„Milióny civilistov vrátane zraniteľných a starších ľudí sú nútení ukrývať sa v rôznych bombových krytoch, ako napríklad podzemných staniciach (metra), aby unikli výbuchom,“ pokračovala Bacheletová.

zdroj: SITA/AP, Alexei Alexandrov

Vysoká komisárka zároveň pripomenula, že z Ukrajiny ušlo podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov už 368 000 ľudí a mnoho ďalších bolo v dôsledku vojny vnútorne vysídlených.

Rada OSN pre ľudské práva v pondelok zahlasovala za uskutočnenie naliehavej rozpravy týkajúcej sa invázie Ruska na Ukrajinu. Konať sa má vo štvrtok po tom, čo počas troch predošlých dní odznejú prejavy ministrov a vrcholných predstaviteľov z vyše 140 krajín.

Na pondelok zvolala mimoriadne zasadnutie v spojitosti s inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vo štvrtok 24. februára, aj Bezpečnostná rada OSN (BR OSN).

12:20 Na poľských hraniciach je momentálne 250 000 Ukrajincov, tvrdí Varšava

Prinajmenšom 250 000 Ukrajincov je momentálne na poľských hraniciach. Väčšinu z nich predstavujú ženy a deti. Povedal to v pondelok vedúci kancelárie poľského premiéra Michal Dworczyk v rozhovore pre rozhlasovú stanicu RMF FM.

Hovorca uviedol, že rady na hraniciach sú „obrovské“. Predchádzajúce odhady hovorili, že útočisko v Poľsku hľadá približne 200 000 ľudí. „Momentálne sú na hraniciach takmer výlučne ženy a deti, keďže všetci muži vo veku 18 to 60 rokov od vyhlásenia všeobecnej brannej povinnosti nemôžu svoju krajinu opustiť,“ povedal Dworczyk.

Ďalej priblížil, že čo sa týka funkčných hraničných priechodov s Poľskom, je na nich určite „viac ako štvrť milióna ľudí“, ktorí sa snažia dostať preč z Ukrajiny, čo označil za „naozajstný problém“.

„Hovoríme s Ukrajincami… o maximálnom zjednodušení procedúr (na hraniciach). To je nevyhnutné na vyriešenie veľmi zložitej situácie na ukrajinskej strane hraníc,“ povedal.

Dworczyk podotkol, že na poľskej strane boli prijaté mimoriadne opatrenia, keďže do „Poľska vpúšťajú prakticky každého, dokonca aj ľudí bez dokladov“. „Kontroly sa zjednodušili,“ dodal v tejto súvislosti.

12:12 Čína vyzvala na deeskaláciu situácie; Putinovu vojenskú agresiu odmietla odsúdiť

Peking v pondelok vyzval na deeskaláciu a zdržanlivosť v súvislosti s ukrajinskou krízou v čase, keď sa zástupcovia Kyjeva a Moskvy stretli na rokovaniach v Bielorusku. Informovala o tom agentúra AFP.

„Čína venuje veľkú pozornosť zmenám v situácii na Ukrajine a podporuje všetky snahy o deeskaláciu situácie a jej politické vyriešenie,“ uviedol v pondelok hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin počas pravidelného tlačového brífingu.

V reakcii na uvalenie sankcií voči Moskve zo strany západných krajín Wang uviedol, že Čína nepodporuje používanie takýchto opatrení.

zdroj: TASR/AP, Valeriy Sharifulin

„Peking je ešte viac proti jednostranným sankciám, ktoré nemajú oporu v medzinárodnom práve,“ uviedol hovorca a dodal, že sankcie proti Rusku by mohli „zasahovať do procesu politického urovnania“.

Hovorca rezortu čínskej diplomacie zároveň dodal, že Čína bude pokračovať v obchodných vzťahoch s Moskvou. Wang súčasne vyzval na vypočutie podľa neho „rozumných“ bezpečnostných požiadaviek Ruska, pričom opakovane odmietol odsúdiť činy ruského prezidenta Vladimira Putina alebo použiť výraz „invázia“.

Čína podľa AFP v týchto dňoch „kráča po tenkej diplomatickej čiare“ v súvislosti s ukrajinskou krízou. Základná línia zahraničnej politiky Pekingu je, že suverenita krajiny je posvätná. Na druhej strane však krajina nechce kritizovať svojho blízkeho spojenca – Moskvu.

12:07 Európska únia plánuje umožniť Ukrajincom pobyt až na tri roky

Európska únia plánuje udeliť Ukrajincom pobyt v rámci členských krajín EÚ až na tri roky. Bude sa to týkať ľudí, ktorí utiekli pred vojnou, informuje agentúra Reuters.

„Je našou povinnosťou prijať tých, ktorí utekajú pred vojnou,“ povedal francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin. Detaily návrhu by mali riešiť ministri vo štvrtok. 

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Do Európskej únie od začiatku konfliktu prišlo minimálne 300-tisíc. Očakáva sa ešte väčší nápor migrantov, ak bude konflikt dlhodobo pokračovať. V tom prípade do Únie môžu prísť milióny migrantov. 

11:40 Začali sa rozhovory Ukrajiny a Ruska

V blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice sa v pondelok začali rokovania zástupcov Ruska a Ukrajiny, ktorá deklarovala, že bude žiadať „okamžité prímerie a stiahnutie jednotiek z územia Ukrajiny“. Začiatok rozhovorov pre agentúru Reuters potvrdil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rokovanie sa koná v Bielorusku neďaleko ukrajinskej hranice, na brehu rieky Pripiať.

V ukrajinskej delegácii, ktorá pricestovala do Homeľskej oblasti vrtuľníkom z Poľska, je aj minister obrany Olexij Reznikov.

Kremeľ uviedol, že svoje oficiálne stanovisko pred rokovaniami s ukrajinskou delegáciou neoznámi, povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Člen ruskej delegácie, bývalý minister kultúry Vladimir Medinskij, pre agentúru BelTA uviedol, že „určite máme záujem čo najrýchlejšie dosiahnuť nejaké dohody. Tieto dohody by určite mali byť v záujme oboch strán“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj večer 27. februára potvrdil, že súhlasí s týmito rokovaniami, hoci poznamenal, že v ich úspech veľmi neverí.

Stretnutie sa pôvodne malo začať v nedeľu, vtedy však bolo oznámené, že ukrajinská delegácia mešká pre náročnú logistiku.

11:25: NATO zvýši zbrojnú pomoc Ukrajine

Severoatlantická aliancia zvýši zbrojnú pomoc Ukrajine, na Twitteri to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Šéf Aliancie o zvýšenej pomoci informoval aj ukrajinského prezidenta Zelenského prostredníctvom telefonátu.

„Spojenci NATO zvyšujú podporu pomocou rakiet protivzdušnej obrany, protitankových zbraní, ako aj humanitárnej a finančnej pomoci,“ uviedol Stoltenberg.

V uplynulé dni viaceré členské krajiny zaslali Ukrajine pomoc v podobe zbraní. Medzi nimi i Nemecko, ktoré tento krok dlhodobo odmietalo. Berlín poslal na Ukrajinu protilietadlové strely Stinger. K pomoci sa pripojilo Slovensko i Česko. 

11:10 Taliansko odporučilo svojim občanom, aby opustili Rusko

Taliansko v pondelok dôrazne odporučilo svojim občanom, aby opustili územie Ruskej federácie. 

V nedeľu Európska Únia v odpovedi na ruskú agresiu voči Ukrajine uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá. Na základe tohto opatrenia taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio dôrazne odporučil občanom, ktorí sa v Rusku nachádzajú, aby „urobili včasné opatrenia na návrat do Talianska“. Dodal, že v najbližších hodinách by sa mohol zoznam obmedzení voči Rusku rozšíriť.

Di Maio odporučil, aby turisti, študenti či podnikatelia na návrat do Talianska využili prostriedky, ktoré sú v súčasnosti dostupné. Odporučil taktiež, aby občania odložili všetky plánované cesty do Ruska.

Svoj vzdušný priestor pre mnohých európskych prepravcov uzavrelo v odpovedi na opatrenia aj Rusko. Spoločnosť Aeroflot v nedeľu oznámila, že pozastavuje všetky lety do Európy. (TASR/AFP) 

11:03 Rusi sa mali zmocniť dvoch ukrajinských miest, miestni im spievajú ukrajinskú hymnu 

Ruská armáda sa mala zmocniť dvoch ukrajinských miest Berďansk a Enerhodar v juhovýchodnej Záporožskej oblasti, ako aj oblasti okolo jadrovej elektrárne Záporižžja, uvádza agentúra Reuters, s odvolaním na ruskú agentúru Interfax. 

Korešpondent portálu The Economist Oliver Carroll, tvrdí, že dobytie miest mala potvrdiť i kancelária prezidenta Zelenského. 

CNN uvádza, že Oleksandr Svidlo, úradujúci starosta Berďansk, potvrdil na Facebooku obsadenie mesta ruskými vojskami. V meste, ktoré má približne 100-tisíc obyvateľov, sa nachádza aj menšia námorná základňa. 

Na sociálnych sieťach sa objavili zábery, ako miestni obyvatelia pred radnicou Berďansk spievajú ukrajinskú hymnu okupantským ruským jednotkám.  

10:35 Zelenskyj žiada okamžité začlenenie Ukrajiny do EÚ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v najnovšom videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu. Informovali o tom v pondelok agentúry AFP a Reuters. Zelenskyj zároveň uviedol, že doteraz bolo na Ukrajine zabitých 4 500 ruských vojakov. Ruské ostreľovanie podľa neho zabilo 16 detí, ďalších 45 bolo podľa neho zranených. Tieto čísla nebolo možné bezprostredne overiť.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Ukrajinské ministerstvo obrany vyhlásilo, že počas prvých štyroch dní bojov na Ukrajine údajne zahynulo už viac ako 5 000 ruských vojakov. Ukrajinské sily údajne zároveň zničili 191 tankov, 29 bojových lietadiel, 29 helikoptér a 816 obrnených transportérov. (TASR)

10:30: Lotyšsko umožnilo svojim občanom bojovať na Ukrajine

Lotyšský parlament v pondelok na svojom mimoriadnom zasadnutí schválil zmeny zákona o národnej bezpečnosti, ktoré občanom krajiny umožnia bojovať na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Novelu zákona schválil parlamentný výbor pre obranu, vnútorné veci a prevenciu korupcie ešte v nedeľu 27. februára.

Tí obyvatelia Lotyšska, ktorí chcú slúžiť na Ukrajine, sa budú musieť zaregistrovať na útvare zálohy ozbrojených síl.

10:25 Británia neeviduje žiadnu veľkú zmenu vo vojenských jadrových kapacitách Ruska

Britská vláda neeviduje žiadne výrazné zmeny v ruskom vojenskom jadrovom programe, povedal v pondelok britský minister obrany Ben Wallace s tým, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uviesť tieto zbrane hromadného ničenia do stavu pohotovosti má odpútať pozornosť od toho, že vojna na Ukrajine nejde podľa jeho predstáv. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.

„Nie je tam žiadna významná zmena,“ povedal Wallace v súvislosti s ruskými jadrovými zbraňami. Rozhodnutie uviesť ich do stavu pohotovosti je podľa šéfa britského rezortu obrany „prejavom sily“ v čase, keď sa postup ruských síl na Ukrajine spomalil.

Na otázku moderátora rozhlasovej stanice LBC, či je Putin „dostatočne šialený“ na to, aby rozpútal jadrovú vojnu, Wallace odpovedal, že šéf Kremľa „v poslednom čase nepochybne urobil veľa iracionálnych vecí“.

„Nebudem špekulovať o tom, čo by urobil alebo neurobil, ale práve preto všetci na Západe udržiavame naše odstrašujúce prostriedky (jadrové zbrane) v stave pripravenosti,“ dodal.

Podobne ako Wallace sa ešte v nedeľu vyjadril aj britský premiér Boris Johnson. „Sú to (Ukrajinci) nevinní ľudia, ktorí čelia úplne nevyprovokovanej agresii. V skutočnosti sa deje to, že sa bránia, možno účinnejšie a s väčším odporom, ako Kremeľ očakával,“ povedal Johnson.

10:19 Čečenci v exile sú pripravení ísť bojovať na Ukrajinu proti ruským jednotkám

Čečenský politik Achmed Zakajev, ktorý je exilovým vodcom neuznanej Čečenskej republiky Ičkerija, oznámil, že Čečenci žijúci v Európe sú pripravení podieľať sa na obrane Ukrajiny pred ruskou inváziou.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Zakajev súčasne zdôraznil, že ešte pred vyslaním Čečencov je potrebné uzavrieť dohodu o vojenskej spolupráci s ukrajinským vedením, aby „boli naši dobrovoľníci chránení Ženevským dohovorom“.

Zakajev sa v tejto súvislosti odvolal na negatívnu skúsenosť z roku 2014, keď Čečenci, ktorí sa podieľali sa na odrazení ruskej agresie vo východnej časti Ukrajiny, boli následne vydaní tamojším úradom a stíhaní.

Rozhodnutie ponúknuť ukrajinskému vedeniu pomoc pri obrane pred ruskými jednotkami sa zrodilo na „kongrese“, ktorý sa uplynulý víkend konal v Bruseli. Zúčastnili sa na ňom zástupcovia asi 300 000 Čečencov žijúcich v rôznych krajinách Európy. Samotný Zakajev žije už 20 rokov v exile v Británii.

Zakajev dodal, že väčšina účastníkov kongresu má „dlhoročné skúsenosti s vojnou proti Rusku“.

Na obrane Kyjeva pred ruskými jednotkami sa momentálne podieľajú aj dva čečenské prápory pomenované po šejkovi Mansúrovi a po Džocharovi Dudajevovi.

Podľa občianskeho aktivistu Aliho Bakajeva sú etnickí Čečenci žijúci na Ukrajine, ako i predstavitelia ďalších národov severného Kaukazu, pripravení vzdorovať ruským jednotkám v rámci oddielov územnej obrany.

Do tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorú Rusko spustilo 24. februára, sa medzičasom zapojili aj oddiely vyslané súčasným vodcom Čečenska Ramzanom Kadyrovom, oddaným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kadyrov predtým vyhlásil, že v súčasnej situácii na Ukrajinu „chce“ ísť asi 12 000 čečenských bojovníkov. Neskôr potvrdil, že čečenskí bojovníci už na Ukrajine bojujú a „nemajú jediný škrabanec“.

9:55 Ukrajinská delegácia už dorazila na mierové rokovania v Bielorusku

Bielorusko zverejnilo zábery z miesta, kde sa onedlho začnú rokovania Ukrajiny s Ruskom. Kyjev následne informoval, že jeho delegácia už na miesto dorazila, píše agentúra AFP.

„Miesto na rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Bielorusku je pripravené, čaká sa na príchod delegácií,“ oznámilo krátko predtým na sociálnych sieťach bieloruské ministerstvo zahraničných vecí, uvádza stanica BBC. K príspevku pridalo aj fotografiu dlhého stola, za ktorým viseli ukrajinská, ruská a bieloruská vlajka.

Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz zároveň v pondelok uviedol, že „rozhovory sa začnú, hneď ako na miesto dorazia všetky delegácie“.

Kyjev s mierovými rokovaniami pri bielorusko-ukrajinských hraniciach súhlasil napriek medializovaným správam o tom, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa chystá poslať svojich vojakov, aby sa pripojili k ruskej invázii na Ukrajine, pripomína BBC.
Ukrajina prisľúbila, že na rokovaniach nebude robiť nijaké ústupky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zároveň vyjadril v tom zmysle, že od rokovaní neočakáva nijaký výsledok.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

Rokovania by sa mali začať o 12.00 h miestneho času (10.00 h SEČ). Jeden z členov ruskej delegácie tesne pred ich začiatkom uviedol, že Moskva chce s Kyjevom dosiahnuť dohodu o ukončení konfliktu. „Určite máme záujem na tom, aby sme čo najskôr dosiahli nejakú dohodu,“ povedal Vladimir Medinskij, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina.

9:45 Ruské jednotky spomaľujú svoju ofenzívu, naďalej útočia na civilné ciele, tvrdí Ukrajina 

Ruské jednotky „spomaľujú svoju ofenzívu“, tvrdí generálny štát ozbrojených síl Ukrajiny. Naďalej však majú útočiť na civilné ciele. 

„Počas vzdušnej ofenzívy nepriateľ pokračoval v zasahovaní do vojenských a civilných letísk, vojenských veliteľských bodov, systémov protivzdušnej obrany, dôležitej kritickej infraštruktúry, obývaných centier a jednotiek v oblasti obrany,“ cituje vyhlásenie Ukrajincov CNN. 

„V rozpore s normami medzinárodného humanitárneho práva okupanti zákerne zaútočili na obytné budovy v Žitomire a Černyhive,“ tvrdí generálny štáb.

Ukrajinská armáda mala odrážať nepriateľské útoky, zaznamenaná bola i dezercia z rád ruských jednotiek. (CNN)

9:14 Ruská armáda má mať vzdušnú prevahu nad Ukrajinou

Ruská armáda v pondelok uviedla, že získala vzdušnú prevahu nad ukrajinským územím. Zároveň obvinila ukrajinskú armádu, že civilistov využíva ako ľudské štíty, pričom zdôraznila, že obyčajní ľudia môžu „slobodne“ opustiť Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie ruského ministerstva obrany.

„Všetci civilisti v meste môžu slobodne opustiť ukrajinskú metropolu po diaľnici Kyjev-Vasyľkiv. Tento smer je otvorený a bezpečný,“ povedal v televíznom vystúpení hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov. „Ruské letectvo získalo vzdušnú prevahu nad celým územím Ukrajiny,“ dodal a obvinil ukrajinské sily, že využívajú civilistov ako ľudské štíty.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl predtým uviedol, že postup ruských vojsk na Ukrajine sa spomalil. „Ruskí okupanti znížili tempo (svojej) ofenzívy, ale stále sa v niektorých oblastiach snažia dosiahnuť úspech,“ uviedla ukrajinská armáda, ktorú citovala AFP.

9:02 Zelenského podporuje vyše 90-percent Ukrajincov

Vyše 90 percent Ukrajincov tvrdí, že podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyplýva to z prieskumu, ktorý počas uplynulého víkendu realizovala ukrajinská mimovládna sociologická skupina Rejting, pričom o jeho výsledkoch informoval v pondelok denník The Guardian.

Do prieskumu sa zapojilo 2 000 respondentov z celej Ukrajiny s výnimkou obyvateľov polostrova Krym a tiež oblastí ovládaných separatistami na východe Ukrajiny, uvádza stanica BBC.

Dovedna 91 percent z nich vyjadrilo podporu Zelenskému, šesť percent ho nepodporovalo a tri percentá sa v tejto otázke nevedeli rozhodnúť. The Guardian upozorňuje na to, že oproti vlaňajšiemu decembru ide o trojnásobný nárast Zelenského podpory.

Spomedzi opýtaných zároveň vyslovilo 70 percent respondentov vieru v to, že Ukrajina je schopná odraziť ruský útok.

IG/Zelenskyj
zdroj: Instagram/Zelenskyj

8:08 Na Ukrajine je komando vagnerovcov s rozkazom zavraždiť Zelenského

V ukrajinskej metropole Kyjev operuje viac ako 400 ruských žoldnierov, ktorí dostali z Kremľa rozkaz zlikvidovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho vládu a pripraviť pre Moskvu pôdu na prevzatie kontroly. Napísal to vo svojom pondelkovom vydaní britský denník The Times bez uvedenia zdroja.

Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete.

PRÍBEH PREZIDENTA: Zelenskyj je ruským terčom číslo 1. Politik, ktorý začínal ako komik, teraz čelí vojne

Komando vagnerovcov podľa denníka The Times priletelo pred piatimi týždňami z Afriky na Ukrajinu s rozkazom odstrániť Zelenského vládu, a to výmenou za „zaujímavý“ finančný bonus.

7:42 KHL láka fanúšikov kontroverzným videom, všimol si portál Sport7

7:36 Ruské sily cez noc ostreľovali mesto Černihiv

Ruské sily cez noc ostreľovali ukrajinské mesto Černihiv na severe Ukrajiny. Delostrelecký útok sa podľa Ukrajinskej štátnej pohotovostnej služby začal okolo 2:00. Rakety podľa služby zasiahli budovu, v ktorej sa nachádza škôlka, a spôsobili tam požiar. Strely zasiahli aj trh v centre mesta a päťposchodový bytový dom. Jedna žena utrpela ľahké zranenia. 

7:10 Prevoz utečencov zabezpečujú aj hasiči

Utečencom prichádzajúcim z Ukrajiny pomáhajú na ceste do ich cieľa aj slovenskí hasiči. Z hraničných priechodov Ubľa, Vyšné Nemecké a Veľké Slemence previezli do ďalších ubytovacích zariadení od piatka do dnešného večera cez 1 300 osôb.

7:07 Ukrajinskej armáde sa podarilo odraziť útoky na Kyjev

6:30 SÚHRN:

  • Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu „neutrálna“. Kroky proti Moskve by podľa neho mohli „vážne poškodiť poľnohospodárstvo v Brazílii“, keďže je závislá od ruských hnojív. Brazílčania chcú podľa neho mier, no nemôžu si „sem priniesť následky (vojny)“.
  • Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews. EÚ podľa nej úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že k nej už vlastne patrí.

zdroj: TASR/AP / Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zvoláva počas pravidelného zasadnutia Kolégia komisárov v sídle EÚ v Bruseli.
  • Ruský národný letecký dopravca Aeroflot od pondelka dočasne pozastavil svoje lety z Moskvy a Petrohradu do viacerých európskych destinácií, vrátane letov prevádzkovaných spoločnosťou Rossiya Airlines. Urobil tak z dôvodu uzavretia vzdušného priestoru viacerými európskymi krajinami pre ruské lietadlá.
  • Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov. Ďalšou dôležitou zmenou ústavy je zrušenie doterajšieho bezjadrového štatútu Bieloruska, čo umožní rozmiestnenie jadrových zbraní na jeho území.

Lukašenko
zdroj: TASR/AP/Sergei Shelega
  • Severná Kórea v pondelok oznámila, že v nedeľu vykonala „dôležitý test“ v rámci vývoja „špionážneho satelitu“. Juhokórejská armáda však tvrdí, že išlo zrejme o odpálenie ďalšej balistickej strely.
  • Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc.

(TASR)

6:13 Ruský rubeľ je na historickom minime voči americkému doláru

Rubeľ klesol po vyhlásení ekonomických sankcií Západu o takmer 30 %, informuje ČT24.

6:07 Bielorusko: Voliči v referende podporili zmeny ústavy

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si ešte viac upevnil svoju mocenskú pozíciu. Vyše 65 percent zúčastnených voličov v nedeľňajšom referende podľa očakávaní podporilo zmeny ústavy, ktoré mu umožnia zostať vo funkcii aj po roku 2025. Proti zmenám bolo desať percent voličov.

6:03 V rusko-ukrajinskom konflikte bude Brazília neutrálna

 Brazílsky krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro v nedeľu vyhlásil, že jeho krajina zostane v otázke vpádu ruskej armády na Ukrajinu „neutrálna“.

4:04 Google potvrdil, že na Ukrajine vypína niektoré funkcie Google Maps

Ide o funkcie, ktoré používateľom poskytujú informácie v reálnom čase, píše CNN. Google sa takto snaží pomôcť Ukrajine a ku krokom pristúpil po konzultácii s miestnymi autoritami. 

3:57 Austrália uvalila sankcie a Putina a členov ruskej bezpečnostnej rady

Austrália sa pridala ku krajinám, ktoré po vpáde ruskej armády na Ukrajinu uvalili cielené sankcie na ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných členov jeho vlády. Vo vyhlásení zverejnenom v pondelok to potvrdil austrálsky premiér Scott Morrison. TASR o tom informuje na základe správy televízie CNN.

zdroj: SITA/AP, Sergei Guneyev

Morrison uviedol, že sankcie týkajúce sa finančnej oblasti a cestovania nadobudli účinnosť od tejto polnoci. Okrem Putina sa týkajú zostávajúcich stálych členov ruskej bezpečnostnej rady, teda ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgua, premiéra Michaila Mišustina a ministra vnútra Vladimira Kolokolceva.

Austrálska vláda sa tiež zaviazala poskytnúť Ukrajine smrtiace a nesmrtiace vojenské vybavenie, zdravotnícky materiál a finančnú pomoc. Podrobnosti o vojenskom vybavení budú oznámené čoskoro, uviedol Morrisonov úrad. (TASR)

3:38 Výbuchy v dvoch mestách 

Podľa ukrajinských úradov sa majú v Kyjeve a Charkove ozývať výbuchy. CNN tvrdí, že sa k hlavnému mestu blíži asi päťkilometrový ruský vojenský konvoj, majú to ukazovať satelitné snímky. 

2:17 Ukrajinu čaká mimoriadne dôležitý deň 

Pondelok bude pre našich susedov mimoriadne dôležitý, médiá aj Ukrajina hovoria o kľúčových 24 hodinách. Bude zasadať mimoriadne Valné zhromaždenie OSN a mohli by sa začať aj prvé mierové rozhovory. Svetoví lídri ale hovoria, že Putin stratil ich dôveru. O pozitívnych výsledkoch rokovaní pochybuje aj Zelenskyj. 

1:37 Do EÚ Ukrajina patrí, tvrdí von der Layenová

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vyslovila za vstup Ukrajiny do EÚ. Povedala to v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú televíziu Euronews.

„S Ukrajinou prebiehajú procesy, ako napríklad integrácia ukrajinského trhu do jednotného trhu EÚ. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad v otázke energetickej siete,“ povedala šéfka EK.

Ďalej konštatovala, že EÚ úzko spolupracuje s Ukrajinou v toľkých oblastiach, že postupom času k nej už vlastne patrí.

„Sú jedným z nás a chceme, aby boli súčasťou (Európskej únie),“ uviedla von der Leyenová. (TASR)

00:36 Pozastavili ďalšie lety

Ruský národný letecký dopravca Aeroflot od pondelka dočasne pozastavil svoje lety z Moskvy a Petrohradu do viacerých európskych destinácií, vrátane letov prevádzkovaných spoločnosťou Rossiya Airlines. Urobil tak z dôvodu uzavretia vzdušného priestoru viacerými európskymi krajinami pre ruské lietadlá. Aeroflot to oznámil v nedeľu večer na svojej webovej stránke.

Predbežne do 26. marca sú pozastavené lety do Ľubľany, Bukurešti, Rigy a Prahy. Do 23. mája Aeroflot nelieta do Londýna a Dublinu, do 24. mája do Sofie a do 25. mája do Varšavy. Do 4. marca sú zrušené lety do Kišiňova.

Cestujúcim, ktorí chcú napriek tomu cestovať do/z hlavného mesta Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže byť v závislosti od dostupnosti ponúknutý let iných spoločností s tranzitom v Európe, píše Aeroflot. (TASR)

00:00 5-kilometrový ruský konvoj je približne 60 kilometrov od Kyjeva

Okrem obrnených vozidiel konvoj zahŕňa palivo aj logistiku, informuje Denník N s odvolaním sa na Guardian.

Zdroje: SITA, TASR, BBC, CNN, Denník N, Guardian, Euronews, ČT24, Sport7

Vojna na Ukrajine

Najnovšie videá

PREMIUM

Aktuálne čítajú


Vojna na Ukrajine

Teraz najčítanejšie

PREMIUM

Aktuálne čítajú

Trendové videá