Na najčastejšiu príčinu smrti Slovákov ročne zomrie 25-tisíc ľudí. Primár radí, ako jej predísť

Na Slovensku v druhom štvrťroku tohto roka zomrelo 12 265 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla o 11 percent. Najčastejšou príčinou smrti boli choroby obehovej sústavy. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzi päticou najčastejších príčin boli tiež choroby dýchacej sústavy (992), tráviacej sústavy (717) a vonkajšie príčiny úmrtí (554).

Kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dlhodobo najvýznamnejšou príčinou smrti. Ročne tu na srdcovo-cievne ochorenia zomrie približne 25-tisíc ľudí, informuje TASR.

Slováci sa málo hýbu, nezdravo jedia a fajčia

Primár V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava a vedúci Koronárnej časti JIS na tomto pracovisku MUDr. Ján Števlík radí, aké sú ideálne hodnoty tlaku a cholesterolu, čo skutočne pomáha pri prevencii či ktoré mylné predstavy o týchto ochoreniach sú medzi Slovákmi najčastejšie.

Hoci má Slovensko pri kardiovaskulárnych ochoreniach nelichotivé štatistiky, ľudia im často nielenže nevenujú dostatočnú pozornosť, dokonca ich podceňujú. Podľa prieskumu agentúry 2muse z roku 2019 totiž počet Slovákov, ktorí považujú kardiovaskulárne ochorenia za najčastejšiu príčinu úmrtí, naopak klesá.

Odborníci pritom upozorňujú, že tieto ochorenia postihujú čoraz viac aj mladých ľudí.

Dôvodom vysokého výskytu srdcovo-cievnych ochorení na Slovensku je podceňovanie preventívnych prehliadok u všeobecného lekára a, predovšetkým, nezdravý životný štýl – teda málo pohybu a nezdravá strava. Tie vedú, okrem iného, k nadváhe až obezite.

„Na Slovensku má normálnu zdravú váhu iba o niečo viac ako tretina dospelej populácie, to je skutočne alarmujúce. Rovnako počet detí s nadváhou rastie, od 70. rokov sa zvýšil až trojnásobne,“ hovorí Ján Števlík, vedúci Koronárnej časti JIS Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ako ďalej upozorňuje, na Slovensku je stále pomerne vysoký počet fajčiarov a ľudí, ktorí pravidelne a vo vysokých dávkach konzumujú alkohol, čo rovnako zvyšuje výskyt kardiovaskulárnych ochorení.

zdroj: Unsplash/yunmai

Ak máš tlak 140 a vyššie, vyhľadaj lekára

Základom je pri srdcovo-cievnych ochoreniach podľa odborníkov predovšetkým prevencia. Vysoký krvný tlak či cholesterol totiž nebolia a môžu ich mať aj ľudia, ktorí na prvý pohľad vyzerajú fit a zdravo. Aj preto sa zvyknú označovať ako „tichí zabijaci“ – nemusíte o nich vedieť až do bodu, kedy je neskoro.

„Preto je dobré, aby si ľudia svoje čísla tlaku a cholesterolu sledovali, dokonca aj mladí ľudia. Vysoký cholesterol nemusí byť spôsobený iba nezdravou stravou, niektorí ľudia naň, bohužiaľ, majú genetickú predispozíciu,“ upozorňuje kardiológ Števlík.

Hodnoty normálneho systolického („horného“) krvného tlaku sa pohybujú v rozpätí 120 – 130 mmHg. a diastolického („dolného“) krvného tlaku v rozpätí 70 – 80 mmHg. Tlak by ste si mali merať v pokoji, v sede s opretým chrbtom a s podopretou hornou končatinou, na ktorej si ho meriate.

Vykonať by ste mali minimálne dve merania a pokiaľ je ich odchýlka pri systolickom tlaku vyššia ako 10, meranie zopakujte. „Ak si opakovane doma v pokoji nameriate systolický tlak 140 a vyššie, vyhľadajte svojho lekára, ktorý vás vyšetrí a určí, či ide o hypertenziu, teda vysoký krvný tlak,“ radí Ján Števlík.

Cieľové hodnoty cholesterolu, konkrétne ide o LDL cholesterol (nazývaný tiež „zlý“ cholesterol), by mali mať zdraví ľudia bez zvýšeného rizika kardiovaskulárnych ochorení pod 3 mmol/l. Tí, ktorí už ale majú vyššie riziko týchto ochorení (napríklad majú vysoký tlak, trpia cukrovkou, už prekonali infarkt a pod.), by ho mali mať ešte nižší (podľa stupňa rizika pod 2,6 mmol/l, prípadne pod 1,8 mmol/l alebo ešte nižšie).

Lekár berie do úvahy celkový zdravotný stav pacienta

Vysoký krvný tlak (teda hypertenzia) je nebezpečný, pretože môže viesť k viacerým ochoreniam. Keďže prispieva ku kôrnateniu tepien – ateroskleróze, zvyšuje tak riziko srdcovo-cievnych chorôb, ako je ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu, a taktiež cievnych mozgových príhod. Môže tiež viesť k srdcovému zlyhávaniu, ochoreniu obličiek a dokonca slepote.

Pri nastavovaní liečby berie lekár do úvahy celkový zdravotný stav pacienta, hlavne ostatné pridružené ochorenia a lieky, ktoré na ne pacient užíva.

„Pri farmakologickej liečbe hypertenzie sa používajú rôzne druhy liekov, tzv. antihypertenzíva. Často sa volí kombinovaná liečba, kedy sa spájajú účinky rôznych liečiv. Základom farmakologickej liečby je však spolupráca pacienta, teda jeho pravidelné užívanie liekov podľa pokynov lekára,“ vysvetľuje Jana Sokolová, Therapeutic Area Manager spoločnosti Zentiva, výrobcu liekov na vysoký krvný tlak a kardiovaskulárne ochorenia.

zdroj: Unsplash/Ceyda Çiftci, Unsplash/Towfiqu barbhuiya

A čo ak treba farmakologickú liečbu pri vysokom cholesterole? „Ak lekár vyhodnotí, že je potrebné u pacienta znížiť cholesterol liekmi, najčastejšie sa používa účinná látka zo skupiny statínov. Práve tie dokážu veľmi rýchlo a efektívne cholesterol znížiť. Ak pacient túto účinnú látku netoleruje, alebo preňho nie je vhodná, zvolí sa iná. Tak ako pri hypertenzii, aj v prípade vysokého cholesterolu sú k dispozícii viaceré účinné látky a druhy liekov,“ dodáva na margo liečby vysokého cholesterolu Jana Sokolová zo Zentivy.

Ochoreniam možno predchádzať vďaka pár tipom

Recept, ako predchádzať vzniku kardiovaskulárnych ochorení, je pomerne jednoduchý – kontrolovať svoju hmotnosť, mať dostatok pohybu, dostatok spánku, nefajčiť, manažovať stres a, predovšetkým, zdravo sa stravovať. A ako by mala táto zdravá strava vyzerať?

Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú konzumovať predovšetkým dostatok zeleniny a ovocia – ideálne štyri porcie denne, teda približne 200 g zeleniny a 200 g ovocia. Rovnako je dobré nahradiť časť živočíšnych bielkovín bielkovinami rastlinného pôvodu – teda napríklad časť mäsa nahradiť strukovinami.

Strava by mala byť pestrá na nenasýtené mastné kyseliny obsiahnuté napríklad v orechoch a semenách, tzv. mastných rybách (ideálne príjem aspoň 200 g týždenne) a naopak červené mäso je dobré obmedziť na maximálne 500 g/týždeň.

Bodavá bolesť hrudníka nevychádza zo srdca, hovorí primár

Mýty o srdcovo-cievnych ochoreniach by sa dali rozdeliť na dve kategórie – tie, ktoré sa týkajú príznakov ochorení a tie, ktoré sa týkajú vhodnej a nevhodnej stravy.

Čo sa týka príznakov, ľudia majú podľa skúseností vedúceho Koronárnej časti JIS Univerzitnej nemocnice Bratislava Jána Števlíka často mylnú predstavu, že každá bolesť na hrudníku je predzvesť infarktu. „Často chodia aj mladí ľudia s bodavou bolesťou v ľavej časti hrudníka, ktorú dokážu presne lokalizovať. Tento druh bolesti nikdy nevychádza zo srdca, sú to väčšinou muskuloskeletálne (teda svalovo-chrbticové) problémy, alebo bolesti vyvolané stresom (tzv. neurocirkulačná asténia),“ vysvetľuje MUDr. Števlík.

Rovnako silné bolesti hlavy si ľudia často mylne zamieňajú za mozgovú príhodu. Ako však vysvetľuje kardiológ, väčšina pacientov s mozgovou príhodou má ischemickú príhodu či príhodu z nedokrvenia, ktoré sa však prejavujú spravidla poruchou funkcie – pacienti nepociťujú bolesť, no napríklad im začnú vypadávať veci z ruky, nevedia niečo povedať a podobne. „Samozrejme, krvácavé príhody sa môžu prejavovať silnou bolesťou hlavy až stratou vedomia, ale tých je, našťastie, menšina,“ dodáva kardiológ.

Veľmi častým mýtom je aj pozitívny vplyv alkoholu na kardiovaskulárne zdravie. Stále totiž internetom kolujú videá, v ktorých aj bývalí lekári tvrdia, že alkohol je pre srdce a cievy pozitívny. Už dávno je však táto informácia vyvrátená a naopak je potvrdené, že alkohol zvyšuje výskyt spomínaných krvácavých mozgových príhod, hypertenzie, porúch srdcového rytmu a mnohých ďalších ochorení.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko