Na nočnej oblohe sa objaví jedinečný modrý mesiac: Vieme, kedy ho môžeš sledovať
- Pôjde o úkaz, ktorý je známy ako modrý mesiac
- Úkaz je možný vďaka tomu, že august má 31 dní, pričom mesačný cyklus trvá 29,5 dňa
- Pôjde o úkaz, ktorý je známy ako modrý mesiac
- Úkaz je možný vďaka tomu, že august má 31 dní, pričom mesačný cyklus trvá 29,5 dňa
Ak patríš medzi tých, ktorí obľubujú pozorovanie mesiaca, v auguste ťa čakajú dva impozantné zážitky. Uvidíš hneď dva splny. Mesiac bude v tejto fáze už v utorok (1. 8.) a opäť 31. augusta.
V druhom prípade pôjde o úkaz, ktorý je známy ako modrý mesiac, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Podľa nemeckej amatérskej skupiny astronómov Vereinigung der Sternfreunde (Spoločenstvo priateľov hviezd) budú oba splny vyzerať približne rovnako veľké. Úkaz je možný vďaka tomu, že august má 31 dní, pričom mesačný cyklus trvá 29,5 dňa.
Mesiac bude 1. augusta k Zemi najbližšie už o 20:32. DPA však v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že v strednej Európe v tento deň vychádza až o 21:34. Na konci augusta bude v splne o 03:36, čiže niekoľko hodín po západe Slnka.
Dva splny v jednom kalendárnom mesiaci sú veľmi zriedkavým úkazom, pričom ten druhý sa v anglicky hovoriacich krajinách nazýva Blue Moon, čiže modrý Mesiac. Je taký vzácny, že v angličtine figuruje v úsloví „once in a blue moon“ preložiteľnom ako „raz za uhorský rok“. Opäť viditeľný bude potom až 31. mája 2026.
Prečo sa v slovnom spojení vyskytuje slovo modrý, pritom nie je jasné. Samotný Mesiac totiž nikdy nie je modrý. Modrastý nádych dostáva iba vtedy, ak sa do atmosféry dostanú splodiny rozsiahlych lesných požiarov alebo nastane sopečný výbuch.
V minulosti sa mali mesačné fázy veľký význam v poľnohospodárstve. V priebehu jedného ročného obdobia sa vyskytovali tri splny Mesiaca, ktoré sa označovali slovami prvý, druhý a posledný. Vzhľadom na rozdiel medzi synodickým (29,5 dňa) a kalendárnym mesiacom sa raz za čas stalo, že v jednom ročnom období nastali štyri splny a za modrý Mesiac sa označoval ten tretí.
Pri oboch augustových splnoch bude vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom asi 357 000. Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme je 380 000 kilometrov.
Prelet bolidu skončil pádom meteoritov
Pondelkový prelet bolidu v okolí Rimavskej Soboty sa pravdepodobne skončil pádom meteoritov na juhu stredného Slovenska. Najväčší z nich môže mať podľa vedcov hmotnosť dva kilogramy. Na svojej webovej stránke o tom informoval Astronomický ústav Akadémie vied (ASU AV) Českej republiky v meste Ondrějov, ktorý dráhu telesa prepočítaval.
Základné parametre preletu bolidu atmosférou určili na základe informácií z piatich pozorovacích staníc na území Maďarska a Slovenska. „Ukázalo sa, že bolid prenikol dostatočne hlboko do atmosféry, čo spolu s ďalšími údajmi a okolnosťami nasvedčuje tomu, že došlo k pádu meteoritov na zemský povrch,“ skonštatovali vedci z ASU AV ČR.
Teleso s hmotnosťou niekoľko desiatok kilogramov vstúpilo do zemskej atmosféry podľa odborníkov v pondelok o 15:18 a prvýkrát ho zaznamenali vo výške 63 kilometrov nad zemským povrchom juhovýchodne od Rimavskej Soboty.
Bolid letel severozápadným smerom, v nižších výškach ho odpor atmosféry výrazne brzdil a ďalej sa rozpadal. Najväčší úlomok prestal byť pozorovateľný vo výške necelých 26 kilometrov asi päť kilometrov od vodnej nádrže Málinec v okrese Poltár.
„Celú svetelnú dráhu dlhú takmer 50 kilometrov preletel bolid za necelé štyri sekundy. I keď väčšina pôvodnej hmoty zhorela v atmosfére, je veľmi pravdepodobné, že mnoho prevažne menších meteoritov dopadlo až na zemský povrch. Najväčší meteorit môže mať hmotnosť až dva kilogramy, menšie budú mať desiatky až stovky gramov,“ priblížil ASU AV ČR.
Lokalita pravdepodobného dopadu dlhá asi 12 kilometrov a široká necelý kilometer sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže Málinec v zalesnenej oblasti horného toku Ipľa. Ak sa meteority podarí nájsť, zaradili by sa podľa vedcov do vzácnej kategórie meteoritov s rodokmeňom.
Zdroj: TASR