Na Sibíri spí prastará hrozba. Ak sa ľudstvo nespamätá, prebudí ju, varujú vedci
- Vedcom sa podarilo oživiť až trinásť druhov vírusov z piatich rôznych súborov zo vzoriek
- Ak sa ľudstvo nespamätá, hrozí, že sa prebudia aj ďalšie vírusy
- Vedcom sa podarilo oživiť až trinásť druhov vírusov z piatich rôznych súborov zo vzoriek
- Ak sa ľudstvo nespamätá, hrozí, že sa prebudia aj ďalšie vírusy
Vedci z Univerzity Aix-Marseille publikovali štúdiu, v ktorej opisujú proces oživenia až trinástich druhov vírusov z piatich rôznych súborov zo vzoriek. Tie boli odobraté v Rusku, pričom vek jedného z nich by mohol byť až 48 500 rokov. Člen vedeckého tímu Jean-Michel Claverie pre vedecký časopis News Scientist uviedol, že vek vírusu je tak vysoký, že ide o nový rekord.
Tri vírusy boli získané zo zamrznutých mamutích výkalov a kusu sibírskeho permafrostu naplneného veľkým množstvom mamutej srsti. Tieto konkrétne vzorky majú približne 27 000 rokov. Odborníci tieto vírusy nazvali Pithovirus mamut, Pandoravirus mamut a Megavirus mamut.
Ďalšie dva vírusy sa vedcom podarilo izolovať zo zmrazeného obsahu žalúdka vlka. Ich názvy sú Pacmanvirus lupus a Pandoravirus lupus.
Podľa štúdie disponujú oživené vírusy infekčnými patogénmi. Zároveň dokážu infikovať jednobunkové organizmy, ktoré sú známe pod názvom améba. Tým sa darí prežívať najmä v pôde a vo vode. Počas experimentov boli do týchto améb zavedené vírusy, pričom sa ukázalo, že vírusy sa dokázali replikovať a améby napadnúť.
Odborníci sa však zhodujú v tom, že je nutné zamerať sa na vírusy, ktoré infikujú eukaryoty. Hoci ide o rizikové zameranie, je to potrebné vzhľadom na klimatické zmeny, ktoré spôsobujú predovšetkým rastúce teploty. Dá sa totiž očakávať, že tieto zmeny by mohli prebudiť viaceré mikrobiálne hrozby. Prebudiť môžu aj patogénne vírusy, ktorých korene siahajú do dávnej minulosti.
Ako uviedli autori štúdie, aj nedávne a stále prebiehajúce pandémie ukázali, že všetky nové vírusy, dokonca aj tie súvisiace so známymi rodinami, potrebujú takmer stále vývoj špecifických medicínskych prostriedkov.
„Neexistuje ekvivalent k širokospektrálnym antibiotikám proti vírusom, pretože v rôznych vírusových rodinách chýbajú univerzálne konzervované procesy, ktoré by sa dali liečiť. Je preto správne uvažovať o riziku, že staré vírusové častice ostanú infekčné a dostanú sa späť do obehu rozmrazovaním starých vrstiev permafrostu,“ dodali autori štúdie.
Problémy robí aj vírus X
V polovici novembra informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o príprave nového zoznamu prioritných patogénov, ktoré môžu v konečnom dôsledku vyvolať vypuknutie pandémie či pomôcť pri vzniku ohnísk nákazy. Všetky z nich by mali byť preto pozorne sledované. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Zdravotnícka agentúra OSN z tohto dôvodu zvolala viac ako 300 vedcov, aby preskúmali dôkazy o viac ako 25 rodinách vírusov a baktériách. Preskúmajú aj takzvané „ochorenie X“– neznámy patogén, ktorý by mohol spôsobiť vážnu medzinárodnú epidémiu.
„V rámci výskumu a vývoja protiopatrení je nevyhnutné zamerať sa na prioritné patogény a rodiny vírusov pre rýchlu a efektívnu reakciu na epidémiu a pandémiu,“ povedal riaditeľ WHO pre núdzové situácie Michael Ryan.
„Bez významných investícií do výskumu pred pandémiou ochorenia COVID-19 by nebolo možné vyvinúť v rekordnom čase bezpečné a účinné vakcíny,“ dodal.
Zoznam patogénov bol prvýkrát zverejnený v roku 2017. V súčasnosti zahŕňa COVID-19, vírusové ochorenie ebola a vírus marburg, horúčku Lassa, ochorenia MERS a SARS, vírusy Nipah a zika a ochorenie X. Očakáva sa, že upravený zoznam bude zverejnený do apríla 2023.
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: TASR, New Scientist, Biorxiv