Na Slovensko pošleme až 700 vojakov, potvrdil španielsky premiér na summite NATO
- Španieli chcú posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie
- Už koncom roka 2022 zverejnili plány na vyslanie vojakov a prúdových stíhačiek do Rumunska
- Španieli chcú posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie
- Už koncom roka 2022 zverejnili plány na vyslanie vojakov a prúdových stíhačiek do Rumunska
Počas summitu NATO vo Vilniuse španielsky premiér Pedro Sanchez oznámil, že Španielsko rozmiestni na Slovensku 700 vojakov a zvýši svoju vojenskú prítomnosť v Rumunsku o ďalších 250 vojakov, píše Reuters.
Týmito opatreniami chce posilniť východné krídlo NATO, najmä vzhľadom na pretrvávajúci konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom od februára 2022. V rámci summitu sa Spojené štáty, Británia a ďalší globálni spojenci pripravujú predložiť nové bezpečnostné záruky pre Kyjev.
Španielsko už koncom roka 2022 zverejnilo plány na vyslanie 130 vojakov a osem prúdových stíhačiek F-16 do Rumunska. „Španielsko bude naďalej prispievať k úsiliu aliancie dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier, po ktorom sme vždy volali od začiatku vojny,“ povedal Sanchez novinárom.
Prezidentka o summite NATO
Summit Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse bol pre prezidentku Slovenskej republiky Zuzanu Čaputovú predovšetkým o ochrane slovenských záujmov na východnom krídle tejto organizácie. Vrcholná schôdzka podľa nej priniesla pre Slovensko „takú úroveň ochrany, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali“, informuje TASR.
Na dvojdňovom podujatí (11. a 12. júla) v litovskom hlavnom meste Vilnius sa podľa Zuzany Čaputovej stretla väčšina demokratického a ekonomicky najsilnejšieho sveta, ktorého je Slovensko súčasťou. „Je to veľmi dôležité, pretože sme súčasťou skupiny krajín, ktoré nám poskytnú ochranu, keby by to bolo potrebné,“ zdôraznila.
Ako pripomenula, okrem 31 členov Aliancie bolo na summite zastúpené aj Švédsko. To sa má stať jej súčasťou onedlho, ako aj štyri krajiny indicko-tichomorského priestoru: Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea.
Tento summit podľa nej nebol rozhodovaním o členstve Ukrajiny v Aliancii, ale o zvýšení úrovne praktickej i politickej spolupráce, a to konkrétne vo formáte Rady NATO-Ukrajina. Ukrajina sa stane súčasťou NATO, keď o tom rozhodnú členské krajiny Aliancie. Keď budú splnené podmienky – po skončení vojny na Ukrajine, podotkla prezidentka Zuzana Čaputová.
Ako dodala, účastníci summitu NATO schválili nové obranné plány. „Po dnešku bude jasnejšie kto, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by naša bezpečnosť, územná celistvosť a integrita bola narušená,“ uviedla prezidentka Slovenskej republiky.
Ďalej pripomenula, že Španielsko plánuje v rámci predsunutej prítomnosti a mandátu schváleného Národnou radou Slovenskej republiky poslať na budúci rok na Slovensko svojich vojakov a nahradiť tak vo velení Českú republiku. Podľa Čaputovej je to dôležitá a dobrá správa, keďže by španielske jednotky boli v prípade ohrozenia Slovenska na východnom krídle NATO hneď k dispozícii.
Závery summitu
Slovensko podľa prezidentky na summite potvrdilo svoj záväzok investície dvoch percent HDP do obrany krajiny. „Myslím si, že v situácii, keď máme vojnu u suseda, je to absolútne logický krok a pomáha to našej obrane byť ďaleko spôsobilejšou,“ dodala.
Jedným zo záverov summitu je podľa Čaputovej aj predvídateľná a koordinovaná protivzdušná obrana na východnom krídle NATO. Koordinovaná by mala byť z jedného bodu, teda zo strany NATO, keďže doteraz bola Slovenská republika v tejto oblasti odkázaná na bilaterálne dohody, spresnila.
Z dvojstranných rokovaní, ktoré počas summitu absolvovala, vyzdvihla rokovanie s juhokórejským prezidentom Jun Sok-jolom. Jeho krajina je siedmym najvýznamnejším investorom na Slovensku. Spomenula tiež schôdzku s kanadským premiérom Justinom Trudeauom. S ním rokovala predovšetkým o spolupráci v oblasti nových technológií, zelenej tranzície či využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Zdroje: Reuters, TASR