Na Slovensko priniesol špičkovú formu terapie vo virtuálnej realite. VIRTUO môže pomôcť až 600-tisíc Slovákom

Venuje sa prioritne výskumu so špecializáciou na digitálne intervencie pre duševné zdravie. Zároveň je zakladateľom špeciálneho centra s názvom VIRTUO a iniciatívy Digitálne intervencie pre duševné zdravie. Záber psychológa Martina Poláka je široký, no na Slovensko sa vrátil, aby tejto krajine pomohol.

Vďaka bohatým skúsenostiam v danej oblasti sa rozhodol podať pomocnú ruku Slovákom trpiacim úzkostnými poruchami, a to v podobe systematickej desenzitizácie v prostredí virtuálnej reality. „Častým spúšťačom porúch je stres, v tomto je súčasná doba naozaj ako taká tikajúca bomba,“ vraví Martin a dodáva, že ideálnym scenárom by bolo premietnuť terapiu aj do digitálnej formy. „Veľké percento trpiacich preferuje anonymitu, pre nich by boli digitálne psychologické intervencie vykúpením,“ vysvetľuje.

• Prečo je na Slovensku až 600 000 neliečených pacientov trpiacich úzkostnými poruchami
• Aké zmeny potrebuje naša krajina v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti
• V čom je VIRTUO špeciálne a akým spôsobom prebieha terapia vo virtuálnej realite
• Aké technológie môžeme v nasledujúcich rokoch na Slovensku v liečbe psychických porúch očakávať

Dlhšiu dobu ste pôsobili v zahraničí. Ak by ste mali porovnať systém starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku a v zahraničí, sme skutočne až tak pozadu?

Nevidím to tak čierne, máme tu veľa vecí, čo fungujú. Napríklad liečba ťažkých psychických porúch ako schizofrénia. Tam sme na tom porovnateľne s ďalšími štátmi v Európe. Čo sa ale týka úzkostných porúch, depresií alebo závislostí, za Európou zaostávame v priemere o približne 80 %. Je potrebné sa zamerať na dôvody, prečo to tak je a ako to možno zmeniť.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by VIRTUO (@VIRTUO_sk)

V čom je teda systém poskytovania starostlivosti o duševné zdravie na Slovensku nedostatočný?

Z dostupných epidemiologických výskumov vyplýva, že na Slovensku máme približne 800 000 ľudí s úzkosťami, poruchami príjmu potravy alebo depresiami. 600 000 z nich sa nelieči, lebo nemajú kde, chýba kvalifikovaný personál.

Skutočne môže za 600 000 neliečených pacientov trpiacich fóbiou len nedostatok personálu?

Väčšina zdravotníckych zariadení, ktoré majú zmluvy s poisťovňami a vykonávajú zdravotnícku činnosť, sú obsadené na dlhé mesiace dopredu. Takýchto ambulancií je jednak málo, dá sa povedať, že patria úzkej skupine ľudí. Rovnako máme stále menej nových terapeutov, ktorých odrádza komplikovanosť aktuálneho systému či finančné a časové náklady na potrebný výcvik.

V tomto sme výrazne pozadu oproti krajinám ako UK či Austrália. Tieto štáty umožnili absolventom psychológie a pridružených smerov nastúpiť do oveľa kratšieho výcviku, kde sú už po približne roku oprávnení pracovať s ľahšími psychickými poruchami.

zdroj: VIRTUO/Marko Vozňák

Aké zmeny potrebujeme do tohto systému zaviesť, aby bol funkčný?

Aktuálne prebieha reforma duševného zdravia. Z informácií z médií vieme, že vzniknú centrá duševného zdravia podľa českého vzoru. Toto určite pomôže ľudom s ťažkými stavmi. Na druhej strane, je tu obrovská časť populácie, ktorá trpí ľahšími stavmi a nemajú sa kde liečiť.

Veľmi by pomohlo, ak by sa akreditovalo vzdelávanie v nízkointenzívnych psychologických metódach, ktoré nevyžadujú toľko kontaktu. Výskumy hovoria jasne, že tieto metódy sú pri liečbe depresie, úzkosti, porúch príjmu potravy, posttraumatickej stresovej poruche a závislostí efektívne. Často stačí 10 sedení a kvalita života postihnutého prudko stúpne.

Človek môže napríklad opäť začať chodiť do práce, zaradiť sa do spoločnosti. Pritom práve na práceneschopnosti tejto časti populácie stráca štát asi 2,4 % HDP ročne, čo bolo v roku 2019 2,1 miliardy eur.

zdroj: VIRTUO/Marko Vozňák

Do tejto skupiny patria aj študenti. Z akého dôvodu k spusteniu porúch dochádza, respektíve, je možná príčina aj nadmerná záťaž vyvíjaná na mládež?

Tie dôvody môžu byť často genetické, určitý vplyv má vždy aj prostredie a osobnostná výbava. Častým spúšťačom je stres, v tomto je súčasná doba naozaj ako taká tikajúca bomba.

Vnímate zvýšený počet fóbií a úzkostných porúch spojených s lockdownom?

Bohužiaľ, áno, aktuálna pandémia má rozsiahle negatívne dopady na psychické zdravie. Izolácia, výrazné zníženie sociálneho kontaktu, skoro každodenné katastrofické scenáre, neistota a stres. Myslím si, že len málo faktorov prispieva k prepuknutiu úzkostí tak významne, ako realita dnešnej doby.

Ak aj človek so svojimi úzkosťami doteraz bojoval a svoju fóbiu držal na ako-tak zvládnuteľnej úrovni, tá psychická záťaž spojená s aktuálnou situáciou je pre obrovské množstvo ľudí po celom svete posledná kvapka v pohári. Je preto veľmi dôležité klásť dôraz na prevenciu.

Ste zakladateľom VIRTUO, ktoré prináša do našej krajiny netradičnú metódu liečby úzkostných porúch. Prečo ste sa ju rozhodli priniesť po rokoch strávených v zahraničí do domoviny?

Na Slovensko som sa vždy rád vracal, mám to tu rád. Otázku definitívneho návratu som riešil dlhšie. Okrem toho pozorujem spoločenské dianie a mám pocit, že sa tu veci hýbu smerom dopredu. Vidím okolo seba veľa iniciatív a mnoho šikovných ľudí, ktorí chcú Slovensko posunúť k lepšiemu. Ak môžem k pozitívnej zmene prispieť aj ja, rád to urobím.

Keď cez prvú vlnu koronavírusu prišlo k uzavretiu hraníc, rozhodnutie vrátiť sa nebolo také náročné.

zdroj: VIRTUO/Marko Vozňák

V čom spočíva kvalitatívny rozdiel v systematickej desenzitizácii prostredníctvom VR voči tej klasickej?

Princíp je ten istý, človek sa učí, že obávané situácie reálne nie sú tak nebezpečné, ako si dovtedy myslel. To, čo však výrazne prispieva k udržovaniu úzkosti, je práve naše uvažovanie o obávaných situáciách a správanie sa v nich. Napríklad vyhýbanie sa obávaným situáciám konkrétny strach výrazne posilňuje.

Zrejme veľa z nás pozná vetu, že ak sa chce človek zbaviť strachu, mal by mu čeliť. Virtuálna realita ako metóda bezpečnej konfrontácie s obávanými situáciami je veľmi praktický nástroj. Klient vie, že situácia nie je reálna, napriek tomu zažíva strach. S tým sa dá potom veľmi dobre pracovať.

Vytvorí sa hierarchia obávaných situácií, pričom konfrontácia začína tými najmenej nepríjemnými. Na vyššiu úroveň sa pokračuje vždy po dohode, keď je klient pripravený. O tom, že virtuálna realita dokáže efektívne zmierniť stavy úzkosti a paniky, vieme už od roku 1995, kedy sa konal prvý výskum na vzorke študentov trpiacich strachom z výšok.

zdroj: VIRTUO/Marko Vozňák

VIRTUO je prvé slovenské centrum poskytujúce expozičnú terapiu vo virtuálnej realite, ako taká terapia prebieha?

Náš konzultačný plán zahŕňa z pravidla 10 sedení, je to však od prípadu k prípadu individuálne. Začína sa úvodom, kde sa preskúma problém a dohodnú sa ciele. Ďalšie sedenia sa zameriavajú na nácvik mentálnych techník, ktoré pomáhajú klientovi produktívnejšie a funkčnejšie o obávaných situáciách uvažovať.

Taktiež sa klienti učia efektívne relaxovať. Neskôr, keď je klient pripravený, príde na rad konfrontácia s obávaným podnetom. Tá sa deje vo virtuálnej realite, v kontrolovanom prostredí. Konečným cieľom sedení je však zavádzať naučené techniky do každodenného života. Tam sa deje skutočná zmena, virtuálna realite je len platforma pre efektívny nácvik nových zručností.

Aké druhy fóbií prostredníctvom tejto metódy viete liečiť a za aký čas?

Úľava od symptómov sa, samozrejme, líši od človeka k človeku, záleží na viacerých faktoroch. Výskum ale ukazuje, že 10 sedení stačí na to, aby sa citeľne zvýšila kvalita života ľudí s úzkosťami, fóbiami a panikou. My pracujeme so softvérom, ktorý ponúka približne 70 scenárov pre rôzne druhy strachov, fóbií a úzkostí.

Ten softvér vyvíjal tím psychológov a programátorov zo Španielska. V roku 2020 boli zaradení medzi top 100 firiem sveta z oblasti technológie a medicíny. Myslím si, že technológie majú v medicíne svoj priestor. Ich rozumné využitie môže výrazne prispieť k zmierňovaniu psychického utrpenia.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by VIRTUO (@VIRTUO_sk)

Na čo všetko sa využíva virtuálna realita v dobe modernej medicíny?

Potenciál a využitie virtuálnej reality je obrovský, a to platí aj mimo kontextu strachu, fóbií alebo úzkostí. V súčasnosti sa virtuálna realita využíva aj v oblasti autizmu, Alzheimerovej choroby, chronickej bolesti, pri fyzioterapii a rehabilitácii mozgovej mŕtvice a Parkinsonovej choroby, ako aj rôznych kardiovaskulárnych ochorení.

Naši českí kolegovia z Kaleido VR majú rozbehnutý skvelý projekt, kde pomocou virtuálnej reality umožňujú obyvateľom domovov seniorov cestovať po svete, vidieť krásne miesta, kde nikdy predtým neboli, alebo, naopak, už boli, ale pre pokročilý vek a zlý zdravotný stav ich nemôžu znovu navštíviť.

Tieto momenty vedia seniorom výrazne spríjemniť čas, o to viac v dnešnej dobe izolácie. Niečo podobné by sa tu určite zišlo, populácia seniorov to na Slovensku nemá vôbec jednoduché.

V ktorých krajinách je už táto metóda zaužívaná a koľko ľudí ňou bolo vyliečených?

Čo sa týka využitia virtuálnej reality v kontexte fóbií a úzkosti, táto metóda si v poslednej dobe získava čoraz viac priestoru po celom svete. Osobne som v kontakte s odborníkmi z USA, Anglicka, Španielska, Austrálie, využívajú ju už dokonca aj v Rakúsku a Nemecku, tých krajín je určite viac.

Veľa z nich venuje tejto metóde osobitnú pozornosť, neraz vo forme zákonnej úpravy, a tak podporuje jej rozširovanie aj na úrovni štátnych orgánov. Na Slovensku zatiaľ tak ďaleko nie sme. Ani VIRTUO neposkytuje zdravotnú starostlivosť, ani s tým súvisiacu psychologickú činnosť, preto najmä v prípade vážnych stavov klientom odporúčame poradiť sa so svojím lekárom.

Myslíte si, že dokáže byť digitálna či VR forma terapie rovnako účinnou ako face-to-face?

Meta-analýzy potvrdzujú rovnakú efektivitu konfrontácie s obávaným podnetom vo virtuálnej realite a naživo v širokej škále úzkostných porúch. Navyše, virtuálna realita klientovi šetrí čas aj peniaze. Ak máte strach z výšok, nemusíte ísť počas sedení na vyvýšené miesta a robiť konfrontáciu. Všetko sa deje v jednej miestnosti, človek je v bezpečí a učí sa so svojím strachom pracovať.

O šoférovaní a náročných lekárskych vyšetreniach ako MRI ani nehovoriac. Aktuálne musí veľa ľudí s panickým strachom z ihiel riešiť falošnú dilemu, či je u nich väčší strach z COVID-19, alebo strach z ihiel. Tých fóbií je naozaj veľa, virtuálna realita je v tomto ohľade naozaj veľmi praktická metóda, keďže v nej vieme simulovať veľmi veľa situácií.

Ako sa ľudia s predispozíciou či diagnostikovanou poruchou môžu v tomto období brániť?

V prvom rade je veľmi dôležité porozumieť tomu, ako veľmi je naše myslenie, správanie a prežívanie prepojené a ako sa navzájom tieto sektory ovplyvňujú. Ak uvažujem o situáciách negatívne, neproduktívne, je pravdepodobné, že aj moje správanie pôjde v podobnej línii a napríklad celý deň neopustím izbu.

Z negatívneho, neproduktívneho uvažovania a správania sa tak často stanú vzorce, ktoré udržujú nepríjemné emócie. Naopak, zdravý životný štýl, šport, relaxácie a príjemné aktivity vytvárajú priestor pre pozitívne, produktívne myslenie a príjemné pocity. Nie je to vždy jednoduché, chce to čas a tréning, v konečnom dôsledku sa to ale veľmi vypláca.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by VIRTUO (@VIRTUO_sk)

Venujete sa výskumu trendov v oblasti efektivity a implementácie nových foriem kognitívno-behaviorálnej terapie a ste zároveň zakladateľom iniciatívy Digitálne intervencie pre duševné zdravie. Čo sú jej základné ciele?

Cieľom je rozšíriť aktuálnu reformu duševného zdravia na Slovensku o spomínané nízkoprahové psychologické metódy. Zatraktívniť budúcim terapeutom vzdelávací výcvik, umožniť flexibilnú a hlavné rýchlu pomoc tej časti populácie, ktorá to potrebuje najviac. Začať digitalizovať tieto nízkoprahové metódy, umožniť vznik liečebných programov, ktoré sa dejú cez internet, tak, ako to funguje inde vo svete.

Dáta hovoria jasne. Kognitívno-behaviorálna terapia prostredníctvom internetu je rovnako efektívna ako jej face-to-face verzia pri naozaj širokej škále psychických porúch. Pritom odstraňuje viacero problémov spojených s face-to-face terapiou, ako je transport, určitá „sociálna stigma“ spojená s návštevou terapeuta alebo dlhé čakacie doby.

Veľké percento trpiacich preferuje anonymitu, pre nich by boli digitálne psychologické intervencie vykúpením.

Aké terapeutické metódy predpokladáte, že môže Slovensko v najbližších rokoch aplikovať do praxe a budú vysoko účinné?

Bolo by veľkou výhrou pre Slovensko, keby sa reformu systému poskytovania starostlivosti o duševné zdravie podarilo rozšíriť. Pritom zavedenie menej intenzívnych psychologických liečebných postupov a vytvorenie digitálnych intervencií nemá za cieľ nahradiť doteraz fungujúce osobné intervencie.

Ide len o rozšírenie aktuálneho systému o efektívne metódy založené na dôkazoch z vedeckého výskumu a ich sprístupnenie tej časti populácie, ktorá ich najviac potrebuje. Slovensko by sa tak dostalo medzi top krajiny, kde takáto reforma už prebehla alebo prebieha. Medzi ne patrí Anglicko, Švédsko, Nórsko, Holandsko, Nemecko a Austrália.