Na Slovensku jeme nezdravé lososy plné antibiotík a kvalitu rýb neriešime. Prečo?

Na čo narážame? Lososy dostupné v slovenských obchodoch, ale aj tie, ktoré nám naservírujú v priemerných reštauráciách, nepochádzajú z voľnej prírody. Ide o chovné ryby, ktoré šíre more nikdy nevideli a pochádzajú z chovných fariem. Tam sa spolu tlačia v špinavej vode plnej výkalov a kvôli nedostatočným podmienkam podlieha množstvo rýb infekčnému vírusu zvanému Infekčná anémia lososov. Táto choroba je spájaná len s chovnými rybami, ktoré sa kvôli tomu bežne dopujú antibiotikami. Na problém upozornil portál etrend.sk.

Už teraz ťa možno prešla chuť na steak z lososa pripravený na masle s citrónom. Je pravda, že ryby kúpené v bežných obchodoch z neoverených zdrojov sú rizikom a kupujeme tak doslova mačku vo vreci. Neznamená to však, že losos je nehodnotnou rybou. Naozaj poctivé a zdravé lososy sú však len tie z voľnej prírody alebo ekologických chovov. Prečo teda nájdeme na našom tanieri takéhoto lososa zriedka? Nuž, cena toho divokého niekoľkonásobne prekračuje cenu chovného.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: unsplash.com

Spotrebitelia aj majitelia reštaurácií si tak veľmi rýchlo rozmyslia, či kúpia kilo za 5 alebo 30 eur. Pre takéto drahé ryby totiž musia mať aj zaručený dopyt. Na Slovensku ešte nie sme naučení vyhľadávať kvalitu práve v tomto potravinovom segmente. Áno, čoraz viac presadzujeme bio mäso, ovocie od lokálnych pestovateľov či domáce mliečne produkty, no na ryby sa zatiaľ akosi nedostalo. Veľkú rolu v tom však hrá dostupnosť. Naozaj kvalitné ryby z voľnej prírody totiž u nás len tak ľahko nezoženieš.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: unsplash.com

Väčšina dodávateľov rýb sa sústreďuje na kvantitu, preto ak chce napríklad slovenská reštaurácia poskytnúť zákazníkom naozajstný gastronomický zážitok z chutných a zdravých rýb, musí si vyhrabať vlastnú cestičku. To znamená, nájsť si vlastného dodávateľa, ktorý sa sústreďuje na skutočnú kvalitu. Aj v Bratislave však vieš kvalitu nájsť, ak zamieriš napríklad do Fou Zoo, Kogo, Edo-Kin a podobne. Poctivé sladkovodné ryby zas nájdeš napríklad v podniku Knajpa na Dunaji.

Ak uprednostňuješ domáce varenie, nemusíš hádzať flintu do žita. Čerstvé ryby z overených zdrojov kúpiš napríklad v predajni MyFish vo Freshmarkete. Ich ryby pochádzajú z voľného lovu alebo z certifikovaných chovov a pri každej rybe máš pôvod uvedený. No nečakaj ceny ako zo supermarketu. Za kilo lososa z certifikovaného nórskeho chovu dáš napríklad 28 eur, za kilo divokého tuniaka až 47 eur. Máš však istotu, že toto mäso ti naozaj prinesie benefity spájané s konzumáciou rýb.

Je dokázané, že voľne lovené ryby majú vysoký obsah vitamínov A a D, prospešných omega 3 mastných kyselín a tiež minerálov. Zároveň majú menej tuku ako chovné ryby a ak pochádzajú z dobrého lovu z málo znečistených oblastí, neobsahujú toľko škodlivín. Jediným rizikom spojeným s konzumáciou voľne lovených rýb môže byť vyšší obsah olova, ktoré ryby zadržiavajú v tele. Preto odborníci odporúčajú preferovať menšie druhy rýb, ktoré v sebe nestihnú nahromadiť toľko ťažkých kovov.

S veľkochovmi rýb sa okrem zdravotných rizík spájajú aj ekologické problémy, pretože tento biznis enormne znečisťuje životné prostredie. Samozrejme, ani rybolovy nie sú „bez viny“. Veľké rybárske spoločnosti, ktoré nechytajú na udice, ale lovia do sietí, narúšajú ekosystém a znečisťujú more uhynutými živočíchmi. Aj ryby, ktoré vylovia a následne predajú sú často po smrti už pri vylovení. Toto je ďalší dôvod, prečo sa naozaj oplatí vedieť, odkiaľ ryby pochádzajú.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: unsplash.com

Ak sa tomuto problému chceme vyhnúť, môžeme ešte zvoliť sladkovodné ryby z domácich ekologických chovov. Známe sú napríklad eko rybie farmy v Gerlachove či Koniarovciach, ktoré využívajú moderné ekologické systémy chovu, spĺňajú náročné normy EÚ a produkujú chutné a zdravé ryby, ako sú napríklad pstruhy či sumce. Aj sladkovodné ryby majú skvelú výživovú hodnotu a v prípade eko chovu sa nemusíme báť, že mäso pochádza z chorých rýb nadopovaných liekmi.

Je pozitívne, že ľudia pomaly zisťujú, že je skutočne kľúčové vedieť, čo do svojho tela formou potravy vkladáme. Treba sa však zamerať na stravu komplexne a nie len na niektoré jej časti. Ďalším problémov Slovákov je, že často nemajú možnosť „nepozerať na cenovky“ a konzumovať skutočne len zdraviu prospešnú stravu. Ak však máš tú možnosť, nebuď k tomu, čo ješ, ľahostajný. A zapamätaj si, že losos zo supermarketu ani z druhotriednej reštaurácie nemusí byť vždy najlepší nápad. :)

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy