Na Slovensku sú rodová aj platová nerovnosť doslova katastrofa, sme takmer najhorší v EÚ
- Slovensko v otázke rodovej rovnosti zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie
- V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca EÚ sa nachádzame na 26. mieste
- Za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest so skóre 52,4 zo 100 bodov
- Slovensko v otázke rodovej rovnosti zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie
- V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca EÚ sa nachádzame na 26. mieste
- Za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest so skóre 52,4 zo 100 bodov
Slovensko v otázke rodovej rovnosti zaostáva za väčšinou krajín Európskej únie. V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca EÚ (práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie), sa nachádzame na 26. mieste, pričom za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest.
V Indexe rodovej rovnosti sme dosiahli skóre 52,4 zo 100 bodov a nachádzame sa tak približne 14 bodov pod priemerom EÚ .
Oproti minulému roku ide o pokles o 1,7 percentuálneho bodu. Portál Euractiv uvádza, že od roku 2005 až po rok 2017 sa slovenské skóre v rodovej rovnosti zvýšilo len o 1,6 bodu. Pričom upozorňuje, že rakúske skóre sa v rovnakom období zvýšilo o 5,8 bodu.
Bude nám trvať ďalších 100 rokov, aby sme dobehli rozdiely v rodovej rovnosti
Jeden z najväčších rodových rozdielov je viditeľný v odmeňovaní oboch pohlaví. Ženy u nás zarábajú o 19,4 % menej než muži. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja by nám malo trvať viac ako sto rokov, aby sme dobehli rozdiel v celkovej rodovej rovnosti.
Dôvodov platovej nerovnosti je viacero. Je to najmä kariérna prestávka, keď ženy vypadávajú z pracovného procesu kvôli materskej a rodičovskej dovolenke, čo má vplyv na vývoj ich mzdy a neskôr aj na dôchodok. Ďalej sú to oblasti pôsobenia žien. V službách a pomáhajúcich profesiách je vyššie zastúpenie žien, no zarábajú zhruba o 11 % menej než ich mužskí kolegovia na porovnateľných pozíciách.
„Rozdiel v zárobku pohlaví podporuje aj stále nízke zastúpenie žien v manažérskych a výkonných funkciách, čo môžu spôsobovať buď obmedzené kariérne príležitosti, pomyselný kariérny sklenený strop, ale aj motivácia a ochota žien rásť v kariérnom rebríčku,“ upresňuje Marcela Krajčová, People & Culture manažérka slovenskej pobočky PMI.
Ženy vyjednávajú o plate menej
Ďalším významným faktorom, prečo ženy na Slovensku zarábajú menej, je nízke sebahodnotenie a nižšia ochota vyjednávať o nástupnom plate či v priebehu trvania zamestnania. Možno to pozorovať najmä po návrate žien z materskej či rodičovskej dovolenky alebo u žien samoživiteliek.
Kvôli stabilnému príjmu a rodine sú matky na získanie práce oveľa ochotnejšie znížiť svoje platové očakávania, prejsť na nižšiu pozíciu alebo pracovať na skrátený úväzok. Ich osobné ambície tak idú bokom.
K zmene a vytvoreniu rodovej rovnosti by podľa Marcely Krajčovej pomohla podpora pri vypracúvaní interných auditov v oblasti rovnocenného odmeňovania a prístupu v práci. Ďalej je to obsadzovanie žien do výkonných a rozhodovacích pozícií či systematické Leadership Academy programy pre ženy.
Potrebná je aj lepšia infraštruktúra v oblasti starostlivosti o deti, ako sú jasle, škôlky a pod. V neposlednom rade je však nevyhnutné aj zvyšovanie sebavedomia žien vracajúcich sa do práce po „rodičovskej prestávke“, ako aj podpora mužov na jej absolvovanie.
Podľa prieskumu je polovica mužov ochotná zostať doma s dieťaťom
V tomto ohľade však badať postupný posun. Materská dovolenka už nie je len čisto ženskou výsadou. Za posledné tri roky aj vďaka legislatíve a finančným motiváciám vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž.
Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov, čo indikuje ďalší priestor na ich zapojenie. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.
S témou platovej rovnosti však súvisí aj podiel neplatenej práce, ktorá limituje priestor na kariérne uplatnenie žien. V tomto smere sú totiž v prevahe práve ony, pričom ich podiel na domácnosti je až o tretinu vyšší. Rodová rovnosť v práci sa tak začína doma.
„Ak partner nespozoruje, že potrebujeme jeho súčinnosť pri domácich prácach alebo pri starostlivosti o dieťa, treba sa ozvať a navzájom komunikovať. To isté platí aj v práci pri platovej otázke. Mnohé ženy si myslia, že ich úsilie bude náležite ohodnotené aj bez toho, aby na seba upozornili. Opak je však pravda,“ uzatvára Krajčová.
Zdroje: 365 bank, Euractiv