Na Slovensku sa z nej predalo viac ako 20-tisíc výtlačkov. Knihu Mäso o zločinoch na východe vydali aj vo Francúzsku
- Arpád Soltész je investigatívnym novinárom, ktorý v minulosti pôsobil na východe Slovenska
- Tomuto obdobiu venoval román Mäso - vtedy na Východe
- Knihu sa rozhodlo vydať aj francúzske vydavateľstvo Agullo
- Arpád Soltész je investigatívnym novinárom, ktorý v minulosti pôsobil na východe Slovenska
- Tomuto obdobiu venoval román Mäso - vtedy na Východe
- Knihu sa rozhodlo vydať aj francúzske vydavateľstvo Agullo
Knihu Mäso – Vtedy na východe vydalo vydavateľstvo Ikar ešte v roku 2017. Autor románu Arpád Soltész sa pri tvorbe knihy inšpiroval svojimi zážitkami z obdobia kedy na východe Slovenska pôsobil ako investigatívny novinár. Okrem Mäsa, ktoré bolo jeho autorskou prvotinou, vydal minulý rok aj román Sviňa. Jeho dej by sa mohol odohrávať na Slovensku, ale neodohráva.
Autor tvrdí, že v jeho románoch sú všetci vymyslení a niektorí obzvlášť
Len mäso
Dej románu sa odohráva na konci zlatých deväťdesiatych rokov , kedy bolo po voľbách jasné, že Mečiar ďalej vládnuť nebude a Lexa ušiel. Siskári horúčkovito skartujú spisy aj svedkov. Robo Holub je dávno po smrti, Miki Černák sedí v base a Žaluďa práve zastrelili. Mäso ponúka nekonvenčný pohľad na našu nedávnu minulosť, praktiky štátu a jeho prepojenie na organizovaný zločin. Rovnako nám napovedá, že korupcia je v našej spoločnosti zakorenená veľmi hlboko, o čom svedčia aj ďalšie kauzy, ktoré postupne presakujú na svetlo sveta.
Autor príbeh otvára disclaimerom:
„Časť týchto príbehov sa naozaj odohrala, ale inak. Postavy sú vymyslené. Ak ste sa v niektorej predsa len spoznali, majte rozum. Nepriznávajte to. Ľudia nemusia vedieť aká ste sviňa.“
„Miki Miko, policajt s metódami gangstra a Pali Schlesinger, novinár bez pudu sebazáchovy, sa pokúšajú robiť svoju prácu. Hľadajú pravdu. Alebo, aspoň takú jej verziu, ktorá by sa dala dokázať pred súdom. Hlavní hrdinovia príbehu stoja proti trom najväčším zločineckým skupinám svojej doby – polícii, justícii a tajnej službe. Do kontaktu prichádzajú aj s mafiou, ktorá sa však, v kontexte zúčastnených, zdá byť najslušnejšia,“ takto knihu čitateľom prezentuje kníhkupectvo Martinus.
Zmena pre nich nastala vďaka prípadu mladej sedemnásťročnej stopárky Niki, ktorá nastúpila do nesprávneho auta. Uniesli ju, znásilnili a plánovali predať do Kosova či už ako prostitútku, alebo na orgány. Práve vďaka nej začínajú hlavný protagonisti vnímať konflikt osobne.
Cesta z východu na západ
Knihu sa rozhodlo vydať francúzske vydavateľstvo Agullo pod názvom Il était une fois dans l’est (Kedysi dávno na východe). Román Francúzom ponúklo slovenské vydavateľstvo Ikar. Do francúzštiny ho preložila Barbora Faure a na trhu sa objavil ešte 19. septembra.
Uvádzania románu sa zúčastnil aj autor Arpád Soltész, ktorý strávil vo Francúzsku takmer týždeň, pričom poskytol rozhovory popredným denníkom. Román predstavil aj na knižnom veľtrhu vo francúzskom meste Besancon.
Vydaniu knihy o východnom Slovensku sa tematicky venovalo niekoľko významných médií.
„Mediálny záujem ma veľmi prekvapil, pretože som ho úprimne nečakal. Francúzsky kolegovia sa výborne orientovali v našej minulosti, čo bolo ešte prekvapivejšie. Orientovali sa aj v menších kauzách, ktoré zostali nepovšimnuté dokonca aj v našich médiách. V súčasnosti ich zaujíma predovšetkým prezidentka Zuzana Čaputová, ale aj vražda novinára,“ vysvetlil pre redakciu.
Patrí medzi ne aj francúzsky denník Libération. Autorka recenzie v článku vyzdvihuje autorov štýl označujúc ho za fascinujúci a brutálny zároveň. Pritom sa nevyhla ani ďalším otázkam, ktoré sa týkajú súčasných problémov s korupciou, vraždy novinára, ale aj organizovaného pašovania ľudí, ktoré sa priamo dotýkalo práve obdobia 90-tych rokov. V jednom podtitulku uvádza, že na Slovensku prevládajú systémové tendencie obviňovať obete.
Pre Soltésza bola prezentácia románu vo Francúzsku hodnotnou, ale aj náročnou skúsenosťou. „Byť na druhej strane mikrofónu je pre novinára vždy zvláštne a zvládnuť nahustený program bolo náročné asi po každej stránke. Zároveň to bola veľmi hodnotná skúsenosť. To, že si Francúzi vybrali môj román, si veľmi vážim. To, či bude úspešný, prezradia až predaje,“ vyjadril sa autor pre redakciu StartitUp a rozhodol sa poďakovať Miroslave Vallovej z Literárno informačného centra. Tá redakcii potvrdila, že Soltészova kniha je jednou z 30-tich kníh publikovaných vo Francúzsku.
Zahraničné spolupráce sú pre Slovákov náročné
Práve Literárno informačné centrum sa dlhodobo snaží o presadenie našich autorov na zahraničnom trhu. Miroslava Vallová z Litcentra sa pre redakciu Startitup vyjadrila, že spolupráce so zahraničnými partnermi sú najmä záležitosťou veľkých knižných veľtrhov, kde sa Slovensko zúčastňuje ako čestný hosť. Priznala, že procesy sú zdĺhavé a pre slovákov je preraziť na francúzskom trhu ťažké. „Spolupráce sme intenzívne riešili viac ako rok. Práve jedna vydavateľka sa mi zdala ako vhodná kandidátka pre typ literatúry, akej sa venuje Arpád Soltész a spolupráca sa podarila. Mať recenziu v Libération je veľká vec a my sa z toho úspechu veľmi tešíme,“ dodala pre redakciu.
Vydavateľstvo Agullo kúpilo práva aj na Soltészov druhý román Sviňa. „Oba Soltészove romány majú na Slovensku veľký úspech a radia sa medzi bestsellery. Z románu Mäso sa predalo viac ako 20 000 kusov, z druhého románu Sviňa viac ako 17 000 kusov. Sviňa bola preložená do češtiny a Mäso do francúzštiny,“ potvrdila pre StartitUp PR manažérka vydavateľstva Ikar Lucia Čarná. Záujem o knihu, kde (vo fiktívnej krajine) zavraždia novinára a jeho snúbenicu má záujem aj vydavateľstvo z Egypta. Vyzerá to tak, že Sviňu si prečítajú aj arabskí čitatelia.
O autorovi
Arpád Soltész sa narodil v socialistickom Československu v roku 1969. Jeho otec emigroval ešte pred jeho narodením a starý otec bol maďarský veľkostatkár. Kádrový profil budúceho novinára by sa dal len považovať za vzorový len ťažko. Bývalý režim pôvodne nechcel Soltészovi dovoliť ani maturitu a tak sa po skončení strednej školy zamestnal ako mechanik pletacích strojov v Tatrasvite. V roku 1989 emigroval do Nemecka, kde si vyskúšal aj umývanie tanierov v reštaurácii.
O rok sa vrátil a začal študovať prekladateľstvo na univerzite v Prešove. V druhej polovici deväťdesiatych rokov, v ére mečiarizmu, si našiel prácu v novinách a pracoval vo viacerých regionálnych aj celoslovenských denníkoch a týždenníkoch. V televízii JOJ pôsobil ako redaktor a doteraz je ich politickým komentátorom, hoci sa pôvodne špecializoval na investigatívnu žurnalistiku. Dnes okrem novinárskej práce a písania románov vedie aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Zdroje: Livresdanslaboucle, Libération, Litcentrum, Ikar