Na Slovensku sme nevyrástli z predstavy, že čašník je len objednávač jedla, tvrdia hotelieri a varujú pred krízou

Odvetvie cestovného ruchu patrí k jedným z najviac postihnutých pandémiou, čo malo dopad aj na zamestnanosť. Dlhé mesiace, kedy boli prevádzky zatvorené alebo výrazne obmedzené spôsobili, že aj napriek snahe zamestnávateľov a príspevkom na udržanie zamestnanosti boli jednoducho nútení prepustiť svojim častokrát lojálnych zamestnancov.

To, že cestovnému ruchu chýbajú ľudia, ukázal aj prieskum spoločnosti Elanor Slovakia. „Až takmer 70 % z bývalých čašníkov, kuchárov a pomocného personálu sa pretransformovalo na iné pracovné pozície mimo sektora a už sa neplánujú vrátiť,“ upozorňuje country manažér Elanor Slovakia Ivan Zizič.

„Poznám špičkového šéfkuchára, ktorý z renomovaného hotela išiel robiť bagety. Niektorí išli robiť do skladov rozvoz, taxikárov či kuriérov a strážnikov. Celkom zmenili zameranie. Mnohí z nich sa vyjadrili, že sa už do gastro biznisu nikdy nevrátia. Situácia v gastre bola pritom katastrofálna už aj pred koronou, kedy nám chýbalo 2 000 špičkových kuchárov,“ objasnil šéfkuchár Vojto Artz v diskusii gastro iniciatívy Rozbaľte to.

Samostatnou kategóriou sú čašníci a čašníčky, ktorých je na našom trhu po korone ako šafránu. Vedenie Hotela Lomnica na svojom webe upozorňuje, že keď prídeme o čašníkov, gastro segment nezachráni ani najchutnejšie jedlo.

„V kvalitnej gastronómii patrí kuchyňa a servis na rovnocenný piedestál. Jeden bez druhého nemôžu nezávisle existovať. Z predstavy, že čašník je len objednávač a roznášač jedla a nápojov, sme však na Slovensku ešte nevyrástli,“ konštatuje tím Hotelu Lomnica.

V tejto profesii pritom už dávno neplatí, že čašník piluje to, čo sa teoreticky a počas praxe naučil na hotelovej akadémii.

Hotelieri pripomínajú, že nároky na obsluhu neustále rastú, hostia sú scestovaní, a preto doma prirodzene očakávajú zážitok, ktorý dostávajú v špičkových reštauráciách v zahraničí. Verejnosť si podľa ich slov doteraz dostatočne neuvedomovala ich dôležitosť. 

zdroj: Base Camp

Podľa šéfkuchára Vojtu Artza je problémom aj skutočnosť, že nie malé percento kuchárov či čašníkov dostávalo na papieri len minimálnu mzdu. V rámci štátnej podpory tak následne dostali možno 60 % z tejto sumy, čo bolo 200 až 300 eur.

„Situácia týkajúca sa malých podnikateľov v gastre, ktorých je absolútna väčšina, je zúfala a tragická. V pandémii sú rok, mnohí z nich jednoducho krachujú. Nie je to ako v iných štátoch, kde prebiehajú veľké rokovania s premiérom, kde sa strategicky a koncepčne riešia problémy a veľmi rýchlo sa zavádzajú aj nové schémy pomoci,“ vysvetľuje majiteľ bratislavského bistra Oto Kóňa.

zdroj: Spilka beer & restaurant

V súčasnosti je takmer nemožné získať do sektora cestovného ruchu kvalifikovaný personál. Potvrdila to riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková. 

Niektorí podnikatelia musia dokonca pre nedostatok personálu posúvať otváranie svojich prevádzok. „Personál si zabezpečiť nevedia, nemôžu otvárať alebo pracovať naplno bez toho, aby nedostatok personálu neovplyvnil kvalitu služieb,“ vysvetlila Blašková.

Poukázala pritom na to, že pracovných ponúk v gastro sektore a cestovnom ruchu sú v regiónoch stovky, no ľudí stále niet. Vyhraté majú podľa nej tí zamestnávatelia, ktorí počas pandémie zamestnancov neprepustili.

O prácu v oblasti cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier prišlo v dôsledku pandémie odhadom dvetisíc ľudí. Najviac z nich v zimných mesiacoch, keď sa prepúšťalo plošne.

Premiér Eduard Heger uviedol, že pandémia mala veľmi negatívny vplyv na ekonomiku u nás aj vo svete. Heger je presvedčený, že Slovensko teraz musí čo najlepšie využiť plán obnovy, aby opäť prišlo k naštartovaniu hospodárstva.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy