Na Slovensku takmer nikto nikomu neverí. Je to veľký problém, ktorý rozkladá spoločnosť, varuje predseda SAV (ROZHOVOR)

16. novembra 2021 o 17:27

Slovensko dnes stojí pred dôležitým rozhodnutím, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho budúcnosť
Ak vládny plán obnovy podľa odborníkov a vedcov nevyužijeme rozumne, začneme čoraz viac zaostávať za inými krajinami
Osobne sme sa o našej budúcnosti porozprávali s predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom

Unsplash/ Yogendra Singh a Jacek Dylag

Slovensko dnes stojí pred dôležitým rozhodnutím, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho budúcnosť
Ak vládny plán obnovy podľa odborníkov a vedcov nevyužijeme rozumne, začneme čoraz viac zaostávať za inými krajinami
Osobne sme sa o našej budúcnosti porozprávali s predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom

Na jednej z odborných diskusii tohtoročnej jesennej konferencie ITAPA (najväčšia technologická konferencia Slovenska) sa stretli viacerí vedci, aby predstavili svoje prognózy – aká budúcnosť čaká svet, Európu i Slovensko.

Medzi diskutujúcimi nechýbal ani predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík, ktorého sme si po programe odchytili a položili mu otázky, na ktoré sme čakali čo najpodrobnejšie odpovede.

Prečo niektorí hovoria, že budúcnosťou nášho kontinentu je Afrika?
Akým problémom budeme čeliť?
Môžu niektoré problémy plynúť z toho, že sa máme až príliš dobre?
Čo Slovensko potrebuje nájsť?
Aké sú slabiny, ale aj silné stránky Slovenska?

zdroj: František Kekely. Konferencia ITAPA, pri mikrofóne predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík

Naozaj sa niektoré zaostalejšie krajiny môžu stať vyspelými, bohatými a, naopak, bohaté chudobnými?

Chudobné krajiny sú chudobnými z rôznych dôvodov. Napríklad z historických. Mnohé krajiny však čelia aj obrovským klimatickým problémom, nedostatku vody alebo vojnám a násiliu. Takéto územia sa postupne vyľudňujú, ľudia odtiaľ odchádzajú.

Túto situáciu ilustruje jednoduchý fyzikálny zákon, ktorý sa volá prvý Fickov zákon – možno ste sa ho učili v škole. Zjednodušene, ak na začiatku miestnosti otvoríte fľaštičku niečoho, čo strašne smrdí, viete zmerať čas, ktorý uplynie, kým pozorovateľ na druhom konci miestnosti smrad zacíti.

Keď máte na jednom mieste vysokú koncentráciu niečoho a na druhom nízku, koncentrácie sa časom vyrovnajú a nakoniec bude v celej miestnosti rovnako smrdieť.

V niektorých afrických krajinách je veľmi vysoká koncentrácia chudoby a tu, v Európe, je veľmi nízka. Tento fyzikálny proces – ktorý popisuje spomínaný Fickov zákon – už nastáva.

Môžete budovať akékoľvek zábrany, stavať hranice, stojí to veľa energie, no nakoniec tomu aj tak nezabránite. Dochádza k vyrovnávaniu koncentrácií.

A k vašej otázke, či sa takéto krajiny, odkiaľ ľudia už dnes odchádzajú, môžu stať bohaté – tak záleží na tom, ako vážne boli zdevastované a kto a ako bude vedieť využiť príležitosť, že nám zrazu zostal obrovský voľný priestor.

Ako v dnešnej prednáške zdôraznil Vladimír Šucha, v roku 2050 bude pripadať na obyvateľa 1,2 hektára plochy, ale v tých oblastiach, kde je dnes vysoká koncentrácia chudoby, bude tá rozloha určite úplne iná.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.