Na Slovensku vznikol prírodný cintorín, ktorý je opakom tých dnešných, preplnených plastami

Prvý slovenský prírodný cintorín Záhrada spomienok, prináša alternatívu pre ľudí, ktorým nevyhovuje súčasná podoba pohrebníctva. Záhrada spomienok vznikla vo Zvolene  a realizuje ju Živica v spolupráci s českým ekofunebráckym združením Ke kořenům, ktoré zakladalo v Prahe Les spomienok .

V Záhrade spomienok sa spája úcta k prírode s úctou k ľuďom. Rozložiteľné urny alebo popol môžeš uložiť priamo do kvetinových záhonov a vôkol stromov. Pri obradnom mieste môžu prebiehať posledné rozlúčky tak cirkevné, za prítomnosti kňaza, ako aj civilné. Mená zosnulých nesú kamenné tabuľky a obrady poslednej rozlúčky sa odohrávajú najmä pod šírym nebom.

„Vytvárame jedinečný priestor otvorený potrebám a prianiam pozostalých. Veríme, že posilní ľudí jednak v tvorbe a priebehu posledných rozlúčok, ako aj v následnom prechádzaní zármutkom. Dúfame, že bude inšpiráciou k rozvíjaniu prírodného pohrebníctva na Slovensku,” hovoria o projekte jeho zakladatelia.

Takéto prírodné cintoríny sú opakom súčasných, vyžiarených cintorínov s bohatou výstavkou plastov. Ich odvrátená stránka sa každý rok prejavuje v podobe preplnených cintorínov. Na jednej strane sa tešíme, že Európska únia ide zakázať jednorázové plasty, no mnoho z nás nerieši fakt, že netriedený odpad z tohtoročnej dušičkovej výzdoby sa bude rozkladať ešte desiatky až stovky rokov po tom, čo zomrieme my. Ako sa môžeme pričiniť, aby ho nebolo tak veľa? Akú stopu tu chceme zanechať?  

Určite nestačí len zaviesť kontajnery na separovaný zber. Monika Suchánska, ktorá sa venuje ekologickému pohrebníctvu a stála pri zrode prvých prírodných cintorínov v Čechách aj na Slovensku.

„Veľa ľudí nie je zvyknutých triediť odpad ani doma, na cintoríne sa nad tým zamýšľať nebudú. Okrem toho, niektoré produkty majú v sebe toľko materiálov – syntetickú textíliu, plastové časti prichytené lepom alebo drôtom – že je to oriešok vyseparovať aj pre nadšencov. Sklenený kahanec, ktorý má plastový spodok a vnútri roztečený vosk sa ani triediť nedá,“ vysvetľuje.

Trend už nie je len separovať, ale aj minimalizovať odpad. Ťažisko by malo byť v bezodpadových variantoch v obchodoch a vo vzdelávaní ľudí. Nové možnosti ani nemusíme hľadať, stačí sa vrátiť k jednoduchosti. Znamenalo by to na hroby nosiť chryzantémy v kvetináčoch, živé kvety, vence z prírodnín a sviečky bez plastových obalov, tak ako to robili naše babičky.