Na stole je zavedenie nútených kastrácií transrodových ľudí na Slovensku. Ich stanoviská k zmene znejú jasne

Požiadavka na prijatie nového odborného usmernenia pre právnu tranzíciu (zmenu dokladov transrodového človeka) dlhodobo zaznievala priamo z tejto komunity a aj zo strany odborníčok a odborníkov z medicíny a pomáhajúcich profesií.

Nejasnosť pravidiel spôsobovala, že sa tejto klientele venoval čím ďalej, tým menší okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na kritickú situáciu upozornili minulý rok aj odborné lekárske spoločnosti. Dlhodobo pripravované odborné usmernenie, ktoré bolo kompromisom odbornej obce s Ministerstvom zdravotníctva SR, bolo prijaté v marci 2022. 

„Tento krok sme privítali, pretože nás približuje k európskemu štandardu a najmä zjednocuje medicínske  postupy. Neprináša prevratné zmeny – postupy, ktoré obsahuje, vrátane nevyžadovania kastračného zákroku, realizovala časť lekárov a lekárok už roky. Jeho prelomovosť spočíva najmä v zjednotení postupov, čo by malo transrodovým ľuďom garantovať rovnaké zaobchádzanie kdekoľvek na Slovensku a zlepšiť im dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ objasňujú v stanovisku poradenské centrá.

„S vážnymi obavami sledujeme ideologické a politické zásahy do odborného usmernenia, volanie po jeho zrušení či po opätovnom zavedení povinných kastrácií transrodových ľudí. Vyžadovanie nútených operačných zásahov do pohlavných orgánov, sterilizácií či kastrácií, je v rozpore s viacerými ľudskými právami garantovanými v Ústave Slovenskej republiky a Európskom dohovore o ľudských právach.“

Konštatovali to viaceré slovenské inštitúcie, ako napríklad Verejná ochrankyňa práv, Komisárka pre ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj Európsky súd pre ľudské práva. 

Transrodoví ľudia sa v najväčšej miere spomedzi všetkých LGBTI+ ľudí obracajú na poradne. Je to aj preto, že dlhodobo čelia dehumanizácii a zosmiešňovaniu zo strany politických predstaviteľov.

Vyvolávanie strachu na základe šírenia neprávd spôsobuje nižšiu spoločenskú akceptáciu transrodových ľudí ako vo väčšine krajín EÚ. Politizácia odborného usmernenia má enormné dopady na životy transrodových ľudí.

V  poradniach experti zaznamenali, že matričné úrady po vyjadreniach poslancov a poslankýň odkladajú rozhodnutia o vydaní nových dokladov pre transrodových ľudí.

zdroj: unsplash/Mercedes Mehling

Deje sa tak aj napriek tomu, že usmernenie je prijaté a platné. Na východnom Slovensku sa objavuje prax, kedy poskytovateľka zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou naďalej podmieňuje vystavenie dokladu na zmenu mena, priezviska a rodného čísla kastračným výkonom aj napriek aktuálne platnému odbornému usmerneniu, ktoré prax nútených kastračných výkonov ruší.

Takéto situácie nielenže zhoršujú kvalitu každodenného života transrodových ľudí, ale negatívne vplývajú na ich psychické zdravie a duševnú pohodu. Poradenské centrá sa preto rozhodli zverejniť vyjadrenia s aktuálnymi skúsenosťami niektorých z nich:

„Momentálne prechádzam vyšetreniami pre začatie tranzície a spôsobuje mi to obavy a neistotu v tom, čo sa bude diať ďalej, ako dlho bude tranzícia trvať a s akými podmienkami,“ tvrdí Meghan, 20-ročná transrodová žena z Košického kraja, ktorá aktuálne žije v zahraničí.

„Už teraz mám pochybnosti ako niekto, kto žije v zahraničí, či sa niekedy vôbec na Slovensko budem môcť vrátiť, a v prípade, že by sa zaviedli nútené kastrácie, by som urobila všetko pre to, aby som získala iné občianstvo a slovenského občianstva by som sa vzdala. Cítim sa bezmocná a absolútne ignorovaná touto krajinou pri takýchto návrhoch,“ dopĺňa Meghan.

zdroj: Unsplash/cubicroot XYZ

„Zavedenie usmernenia prinieslo aspoň základy pre proces tranzície a čo je veľmi dôležité – zrušenie kastrácie. Toto usmernenie mi dalo nádej plnohodnotne žiť bez opakovaného vysvetľovania cudzím ľuďom, prečo mám v dokladoch ženské meno. Ak by sa toto pravidlo zmenilo, neviem si predstaviť, čo by som robil, bol by som doslova nútený do niečoho, čo podstúpiť nechcem. Je smutné, že ľudia, ktorí sa s trans človekom ani nestretli, chcú rozhodovať o tom, čo by sme mali so svojím telom robiť,“ hovorí 27-ročný Lukáš, transrodový muž z Košického kraja.

„Chcem mať rodinu. Chcem žiť v tejto krajine, v krajine, z ktorej pochádzajú moji rodičia. Chcem byť matkou. V súvislosti s tým, čo sa deje, cítim strach, že budem musieť odísť, utiecť, že pre pár hlasov a kresiel na mňa  smeruje nenávisť a nepochopenie. Som taká ako všetci ľudia a chcem takou byť. Cítim sa byť ponížená, keď musím žiadať o to, aby mi niekto povolil žiť dobrý život,“ tvrdí 23-ročná Em, transrodová žena z Bratislavského kraja.

„Zmena dokladov, keď budem na hormonálnej terapii, bude pre mňa znamenať menej problémov na úradoch a pri cestovaní na hraniciach. Podmienku kastrácie vnímam ako vydieranie zo strany štátu – ak nechcem riešiť zbytočné problémy, musím podstúpiť náročnú operáciu, ktorú nechcem,“ hovorí 31-ročný Danny, transrodový človek z Bratislavského kraja.

„Mám dve krásne dcéry a obe majú dvoch milujúcich rodičov. Ak by som musela v procese tranzície podstúpiť kastračný zákrok, moje deti by tu dnes nemohli byť. Vaše videnie sveta, ktoré odporuje svetovému vedeckému konsenzu, ma nútilo svoju skutočnú identitu dlho schovávať, čo mi spôsobovalo problémy,“ hovorí Martina, transrodová žena, Slovenka žijúca v zahraničí.

„Nik by si nemal vyberať, či uprednostní seba alebo rodinu, pretože rodič, ktorý má odvahu byť sám sebou a bez predsudkov, je viac ako len dobrý príklad integrity. Miluj blížneho svojho ako seba samého. A na sebe by ste také zlo nepáchali.“ 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko