Na súčasnej kríze môžu Slováci takto šikovne zarobiť. Na ich účtoch zbytočne leží 40 miliárd eur (ROZHOVOR)

  • Napriek tomu, že majú Slováci na účtoch odložené tisícky eur, neisté časy vnímajú aj ako príležitosť pre výhodné investovanie
  • Dnes Slováci vedia na kapitálových trhoch nakúpiť lacno a pekne na tom zarobiť, hovorí pre Startitup Peter Jakubička, CEO Across Private Investments
  • Do investovania už dorazil aj greenwashing – Slováci nakupujú „zelené“ ESG fondy, ich pozadie si však neoverujú
Untitled design – 2022-05-13T152925.156
Across Private Investments, Unsplash
  • Napriek tomu, že majú Slováci na účtoch odložené tisícky eur, neisté časy vnímajú aj ako príležitosť pre výhodné investovanie
  • Dnes Slováci vedia na kapitálových trhoch nakúpiť lacno a pekne na tom zarobiť, hovorí pre Startitup Peter Jakubička, CEO Across Private Investments
  • Do investovania už dorazil aj greenwashing – Slováci nakupujú „zelené“ ESG fondy, ich pozadie si však neoverujú

Slováci sa vplyvom súčasných kríz rozdelili na dva tábory ľudí. Prvá skupina je opatrná, a radšej si drží peniaze v hotovosti či na bežných účtoch, tá druhá vycítila príležitosť a pustila sa do investovania s ešte väčšou energiou.

Trendom medzi investujúcimi Slovákmi sú aktuálne akciové indexy, ktoré sa dajú kúpiť za podpriemerné sumy, korporátne dlhopisy či kryptomeny. Slováci tiež stavili na fosílne palivá, a to aj napriek tomu, že sa roky hovorí o ich zníženom využívaní, čo by viedlo k poklesu akcií.

Podľa Petra Jakubičku, ktorý v súčasnosti pôsobí ako CEO Across Private Investments, sa niektorí Slováci neboja investovať ani vo vypätých časoch. A robia to dobre. V rozhovore objasňuje, ako spravovať osobné financie v kríze a ako využiť príležitosti, ktoré neisté časy prinášajú. 

 

  • Čoraz viac sa hovorí o ekonomickej kríze. Dáva zmysel teraz investovať alebo šetriť?
  • Pandémia aj ruská invázia na Ukrajine menia pohľad na komoditné aktíva. Je dnes výhodné investovať do ropy či zemného plynu?
  • Poraziť infláciu, ktorá sa blíži k 10 %, bude pre mnohé investičné spoločnosti výzvou. Ako sa o to snaží Across, ktorý patrí medzi lídrov na trhu?

 

Inflácia dosahuje 10 %, materiály zdražujú o 200 %, blíži sa zdražovanie potravín. Čo má dnes robiť bežný Slovák, aby ochránil svoje peniaze?

V prvom rade by si mal každý z nás pokryť základné životné potreby, potom sa postarať o to, aby mal finančnú rezervu – to je prvoradé. Finančná rezerva by mala existovať, aj keď chcem investovať. Toto platí rovnako pre všetkých – pre mladého človeka, ľudí v strednom veku či starších ľudí.

Na Slovensku však leží 40 miliárd eur len tak na bežných účtoch, ktoré tam ľudia držia. Tie peniaze požiera inflácia a strácajú na hodnote.

Každý Slovák by mal zvážiť, či potrebuje takú vysokú hotovosť na bežnom účte. Veľakrát by dospel k tomu, že nie. Potom sa treba rozumne rozhodnúť, čo s tým ďalej.

Napríklad ich investovať, čím môžu tieto peniaze zarábať. Napriek tomu, že stúpajú ceny materiálov či komodít a inflácia je vysoká, táto doba prináša množstvo príležitostí, a to najmä vo svete investovania.

Investuje dnes vôbec niekto? Sme v krehkej situácii, ťažko veriť, že je investovanie dnes pre Slovákov prioritou.

Ja by som Slovákov rozdelil do troch skupín. Jedna skupina ľudí sa naozaj snaží robiť presný opak toho, čo by mala robiť. Likvidujú finančné aktíva do hotovosti a tú potom držia na účte alebo doma. Vlastne sa sami pričiňujú o to, aby strácali peniaze. Našťastie ide o menšiu skupinu ľudí.

Druhá skupina ľudí, ktorá je aj omnoho rozsiahlejšia, investuje viac ako predtým. Títo ľudia si uvedomujú príležitosti, ktoré súčasná situácia prináša. A potom je tu ešte tretia skupina, ktorá sa stále nerozhýbala. Aktuálna situácia prináša výnimočné príležitosti podobné tým po prasknutí dot com bubliny v roku 2000 alebo po kríze v roku 2008 – 2009, či v čase covidu v roku 2020. A všetci vieme, čo po takomto poklese nasledovalo. Šikovní ho využili vo svoj prospech.

(Za jeden kvartál si Slováci na účet odložia medzi 140 mil. a 180 mil. eur navyše)

Hovoríte o príležitostiach, ktoré by Slováci mohli využiť. Aké sú to?

Tak napríklad akciové trhy. Tie sú v súčasnosti veľmi volatilné, ale v zľave 20 % oproti svojim maximám z minulého roka. Človek tak dokáže nakúpiť veľmi lacno. Zvlášť pre mladých ľudí je to obrovská príležitosť, aby sa „zviezli“ na priemerovaní akcií. Ako už historicky vieme, akcie budú rásť aj naďalej.

Investovanie však predstavuje dlhodobú činnosť, netreba sa na ňu pozerať v horizonte niekoľkých týždňov či mesiacov, dokonca ani rokov. Akcie sú niečo, čo ukazuje pokrok ľudstva. Tam sa zobrazujú nové technológie či celkový civilizačný pokrok vedomostí, ktoré ľudstvo naberá počas svojej existencie.

To všetko sa dnes ukazuje v akciových trhoch. Nakúpiť za podpriemerné ceny je výhodné z hľadiska všetkých udalostí, ktoré sme zachytili – od pandémie až po ruskú inváziu na Ukrajine. Výhodný nákup v rozumnom horizonte vám v dnešnej dobe dokáže pekne zarobiť peniaze. Nevieme, koľko bude korekcia trvať a aká hlboká bude, no vieme, že tieto zľavy treba využívať na dokupovanie.

Ide o zaujímavý paradox, keďže všade aktuálne počúvame o zelených energiách, o trendoch budúcnosti a o tom, že fosílne palivá by sa mali minimalizovať. Realita je úplne opačná – ten, kto investuje do fosílnych palív, si vie stále veľmi slušne zarobiť.

Ktorý segment alebo trh je absolútnym víťazom doterajšieho vývoja roku 2022?

Určite sa v krátkom pohľade javia ako víťazi komodity – oceľ, plyn, ropa, uhlie, ktoré boli zatracované v posledných mesiacoch alebo dokonca rokoch, kvôli posunu k zeleným energiám. Dnes sa však ukazujú ako veľmi výnosné investície.

Ako vnímate zvyšovanie úrokových sadzieb v EÚ a USA? Dotýka sa to vážne aj bežného človeka, mali by sme byť znepokojení?

Je to niečo, čo sme my finančníci očakávali. Ide o prirodzený jav. A treba povedať, že je to dobré, že sa menová politika normalizuje. Ukazuje to, že ekonomika je silná a pripravená aj na „zdražovanie“ peňazí.

Pomôže to dostať infláciu pod kontrolu aj za cenu mierneho zhoršenia ekonomického rastu. V dlhodobom horizonte je to prospešná vec a pre investorov to aktuálne prináša už spomínané „okno príležitostí“. 

V zásade dnes nastavujeme a upravujeme portfólia tak, aby sme ten posun vedeli využiť. V neistých časoch ako pandémia alebo vojnový konflikt kladieme dôraz na akciovú zložku a uberáme z dlhopisovej. Tým minimalizujeme vplyv na výnosnosť takéhoto typu finančného aktíva. Rovnako štátne dlhopisy zamieňame v portfóliách za korporátne dlhopisy.

Veľkou témou posledných týždňov je aj šanghajský lockdown. Dotýka sa to európskych investorov?

Určite sa nás to týka. Predovšetkým inflačne, keďže aj toto vplýva na zvyšovanie cien. Je kopec materiálov, ktoré sa vyrábajú v Číne, a pri takomto lockdowne buď nemôžu byť vyrobené, alebo, ak sú vyrobené, je problém s logistikou. To vplýva na celosvetový trh v rôznych odvetviach.

Ak to vnímam z pohľadu investorov, tak čínske trhy vedia byť zaujímavou príležitosťou pre investovanie. Dnes je tam možné nakúpiť naozaj lacno. Veľké spoločnosti typu Alibaba, ktoré majú stabilný cash flow, sú roky na trhu, ponúkajú výhodné ceny za svoje akcie.

Aké úpravy, nákupy či predaje ste robili v Across počas vypuknutia konfliktu na Ukrajine, prípadne pred ním ako prevenciu, alebo napríklad aj počas korony?

Samozrejme sme upravovali portfóliá klientov a zareagovali sme už v podstate s nejakou víziou. Vedeli sme, že kombinácia pandémie s nečakaným vojnovým konfliktom zamieša karty.

Už v príprave na vyššiu infláciu sme investovali do protiinflačných dlhopisov. Dali sme veľký dôraz na rastové akcie a počas pandémie aj na akcie firiem, ktoré ladia s novým životným štýlom – byť doma. Čiže herné firmy, donáškové spoločnosti, softvérové firmy a všetko zamerané na ľudí, ktorí zostávali doma alebo zo situácie v nejakej miere profitovali.

Naopak sme sa menej venovali kanceláriám, ktoré boli až do pandémie veľmi zaujímavé.

Čo sú protiinflačné dlhopisy?

Dlhopisov je niekoľko druhov – napríklad tie štátne patria medzi najkvalitnejšie, keďže majú takmer nulové riziko insolventnosti. Ľudsky povedané, vydáva ich štát, ktorého krach je omnoho nepravdepodobnejší než krach firmy. Ich výnosnosť je teda priamo garantovaná štátom.

Protiinflačné dlhopisy predstavujú druh dlhopisov, ktorý nie je nastavený na fixnú sumu, no obsahuje variabilnú zložku, ktorá sa vyvíja podľa inflácie. Ich emitent tak ide do risku, že v prípade vyššej inflácie bude vyplácať viac.

Vo finále to znamená, že počas vysokej inflácie zarába dlhopis omnoho viac peňazí než počas obdobia s nižšou infláciou. Firmy aj jednotlivci sa tak vedia poistiť proti inflačnej kríze.

inflacia
zdroj: Across

Poraziť infláciu, ktorá podľa mnohých už presahuje 10 %, bude pre mnohé investičné spoločnosti výzvou. Ako sú na tom vaše fondy a aká je pri nich stratégia do budúcnosti?

Je nutné maximalizovať výnosy na portfóliu, čo sa dá dosiahnuť tradičnými postupmi ako diverzifikácia.

Okrem iného sú tu tiež rôzne typy rizikových aktív, ako napríklad investície do venture capital fondov alebo fondy a investície, ktoré majú násobné zhodnotenia, ak sa teda projekt vydarí. Pri takomto type investovania je však práve diverzifikácia nesmierne dôležitá. Z desiatich nádejných startupov síce možno vystrelí 1 unicorn s miliardovou valuáciou, no ten zisk z neho musí pokryť zvyšných 9 stratových projektov.

V týchto časoch tiež treba využiť oportunistické investície, napríklad ropu, uhlie, zemný plyn, ktoré vedia dočasne výrazne posunúť výnosnosť portfólia v prospech klienta.

Ako funguje investovanie v roku 2022? Čo potrebujem mať okrem peňazí?

V Across máme dva segmenty investorov. Prvým je náš privátny investičný banking, s ktorým sme začínali a kde klientom s kapitálom nad 100 000 eur ponúkame nadštandardný servis a spravovanie ich portfólia. Starajú sa o nich naši investiční konzultanti.

Pri takomto klientovi je prvým krokom analýza jeho potrieb, určenie si investičných cieľov, suma, ktorú chce investovať, aj do čoho chce investovať a na aký čas. Ideálne je, ak investor svoje financie rozloží v čase. V tom prípade mu pripravíme portfólio na mieru – investičný plán. Rovnako pripravujeme aj audit portfólia a vieme mu poradiť, čo dáva a čo nedáva zmysel.

Druhá skupina sú retailoví investori – teda bežní ľudia. Pre nich máme pripravené dve platformy, ktoré čoskoro spúšťame do obehu.

Jednou z nich je Across Digital – digitálna platforma pre investorov od 100 eur mesačne. Ideálne pre začínajúcich investorov. Priamo v aplikácii klientovi poskytujeme investičné poradenstvo a na jeho základe navrhneme investičné portfólio podľa jeho individuálnych potrieb. Netreba nikam chodiť, všetko sa dá spravovať online. Toto je naša vízia toho, ako by malo investovanie fungovať v roku 2022, a mám z toho veľkú radosť.

Druhou je Across Crowd – online platforma, kde je možné nakupovať konkrétne unikátne projekty s atraktívnymi výnosmi.

Across Crowd by mohol byť revolúciou

Za slovenským projektom je zaujímavá filozofia – predstaviť si ju možno ako virtuálny trh, kde firmy predávajú svoje podiely, ktoré môžu nakupovať bežní ľudia. Slovenská platforma tak prepája private equity s bežnými Slovákmi, ktorí sa tak môžu dostať k perspektívnym podielom vo firmách zameraných na najrôznejšie typy aktivít, inovatívnymi technológiami počnúc retailom alebo logistikou.

Inými slovami, na Across Crowd sa nepredávajú fondy, ale priamo podiely rôznych slovenských alebo zahraničných firiem. Podľa Jakubičku je na celom projekte najlepšie to, že je kompletne v telefóne, netreba ani opustiť miestnosť, a pritom si zachováva plnú transparentnosť.

Na rozdiel od bežných investičných crowdfundingových platforiem, kde si prakticky každý zavesí, čo chce, prechádzajú firmy a aktíva v Across Crowd podrobnou analýzou, v ktorej sa okrem ekonomických ukazovateľov zohľadňuje aj ESG faktor.

Investovanie bude možné cez bežnú platobnú bránu, čím sa z Across Crowd stal líder trhu, keďže žiadna iná platforma takú možnosť bezpečnostných platieb svojim užívateľom neponúka.

Zisti viac informácií →

across crowd
zdroj: Across – Across Crowd chce investičná spoločnosť spustiť v priebehu mája 2022.

Váš Across Crowd jemne pripomína ESG fondy, ktoré aktuálne tlačia najmä banky. Tiež investujem do projektu, ktorému síce až tak nemusím veriť, ale mám z toho lepšiu karmu.

Ja osobne si myslím, že bankami propagované ESG nie je úplne férovo zamerané na výnosnosť a vlastne ani na etiku, keďže často sú tam spoločnosti, ktoré majú ESG element len naoko.

My to však odmietame robiť týmto štýlom. V Across Crowde kráčame cestou poctivého ESG, kde, ak hovoríme, že má niečo takýto element, tak skutočne chceme, aby to ten element aj malo.

V rámci Across Crowd ponúkame projekty, ktoré majú reálny vplyv buď znižovanie emisií alebo na zdravie ľudí. Zároveň ide o projekty, ktoré nie sú len zelené, ale prinášajú investorom reálny výnos.

ESG a jeho problémy

ESG je jedným z najnovších investičných trendov, banky či investičné spoločnosti sa mu venujú len asi 2 roky. Skratka hovorí o troch aspektoch udržateľnosti – Enviromental, Social a Governance.

Ak sa pozrieme napríklad na ESG fond, podľa tejto definície by v ňom mali byť zaradené len firmy, ktoré sú v týchto troch smeroch udržateľné. Spoločnosť by teda mala mať dobrý vzťah k životnému prostrediu, kde komunite pôsobí, a mala by samu seba spravovať zodpovedne.

Z ESG fondov sa však bleskovým tempom stal greenwashing, keď doňho správcovia fondov začali zaraďovať „naoko“ zelené a etické firmy. Dobrým príkladom je napríklad Alphabet (Google), ktorý sa síce môže pochváliť zeleným PR a etickým prístupom k zamestnancom, no takisto vyvíja softvér pre ropné spoločnosti.

foto portrety Peter Jakubička 02
zdroj: Across – „V súčasnosti mladí ľudia žijú podľa určitých štandardov – chodia viac pešo, eliminujú odpad. To marketéri, samozrejme, evidujú, preto vytvárajú produkty, ktoré do tejto mantry zapadajú,“ myslí si Peter Jakubička.

Označili by ste ESG fondy za marketingový ťah?

Určite je to dnes do veľkej miery marketingovo postavené. Myslím si, že tým, ako sú v povedomí rozšírené fakty, že musíme žiť zelenšie a musíme zmeniť svoje správanie voči planéte, tak sa to nedá popierať.

V súčasnosti mladí ľudia žijú podľa určitých štandardov – chodia viac pešo, eliminujú odpad. To marketéri, samozrejme, evidujú, preto vytvárajú produkty, ktoré do tejto mantry zapadajú.

Úprimne si myslím, že pri investíciách je dnes náročné zostať stopercentne zelený a byť udržateľný aj v iných smeroch. Po prvé, veľké množstvo firiem skrátka robí prešľapy, a po druhé, investovanie by do veľkej miery malo byť o navyšovaní výnosov. Ak si vyberám len úzky okruh udržateľných firiem, tak limitujem to, čo na nich môžem zarobiť.

Často je to len ďalší buzzword, čím ale samozrejme nehovorím, že neexistujú poctivé ESG fondy – to určite áno.

Ak predsa len chcem investovať eticky, ako mám identifikovať naozaj poctivý ESG fond?

Podľa mňa je celá tá filozofia na zamyslenie. Ak je niekto ochotný limitovať svoj výnos za cenu toho, že bude investovať eticky, tak by skrátka nemal investovať do štruktúrovaných produktov, ako sú ESG fondy, ale priamo do firiem, ktoré tieto prísne štandardy spĺňajú.

Treba si robiť vlastný výskum, skúmať biznisové modely rôznych firiem a nakupovať konkrétne zelené produkty a projekty. Práve s tým pomôže aj náš Across Crowd, kde takéto projekty a spoločnosti vyberáme a vieme sa zaručiť za to, že to robia dobre.

Počas vojny na Ukrajine prekvapivo zažiarili kryptomeny aj NFT, Ukrajina v nich vyzbierala skoro 100 miliónov eur a zverila do nich dôveru. Nie je už čas na to, aby banky a správcovské firmy konečne začali krypto akceptovať?

Jasné, že je na to čas. Ja si myslím, že kryptomeny a blockchain technológie sa už stali tradičnými finančnými nástrojmi. Druhá vec je však ich široké využitie a akceptácia inštitúciami. 

Kryptomeny máme v portfóliu aj my v Acrosse. NFT ešte zatiaľ nie, keďže si myslíme, že ešte nie je v takej inštitucionalizovanej forme, aby to riziko, ktoré prináša, pokrývalo potenciálne zisky. Usilujeme sa všetky investície, ktoré vykonávame, robiť tak, aby sme minimalizovali riziko pre klientov alebo investorov.

Ale kryptomeny sú pre nás už bežnou súčasťou investície, u nás tvoria 3 – 4 % našich klientskych portfólií.

Mali by podľa vás kryptomeny zaraďovať aj banky? Tie sa tomu vyhýbajú, ako len vedia.

Určite áno. Dnes je možné nakupovať kryptomeny v regulovanom prostredí, bezpečne a dobre. Už to nie je nástroj, ktorý by sa vymykal nejakému štandardu, ale bežný investičný nástroj.

My to nerobíme cez kryptoburzy, ale cez ETF fondy, ktoré sú po roku držby oslobodené od dane. Jednak tým odpadá nutnosť kryptomeny niekam presúvať, celý výnos ostáva investorom a môžu naplno participovať na vývoji cien podkladových kryptomien. 

Najnovšie videá

Trendové videá