„Na USA sa už nemôžeme spoliehať.“ Trumpove slová vystrašili Európu, varujú aj Ukrajinu

Donald Trump nikdy nebol práve obľúbenec európskych politikov, ak nerátame populistov. Teraz hrozí jeho návrat do Bieleho domu. V minulosti rozpútal obchodné vojny a kameňom úrazu boli aj príspevky členských štátov NATO na obranu. Len máloktorá krajina míňala Alianciou stanovené 2 % HDP na obranu.

Bývalý prezident týchto „delikventov“, ako ich sám nazýval, viackrát napomínal. Teraz vo svojej príhode dokonca tvrdil, že jednému takému neplatičovi povedal, že by mu neprišiel na pomoc, ak by jeho krajinu napadlo Rusko, a dokonca by Kremeľ vyzval, aby krajinu napadol.

„Neochránil by som ťa. V skutočnosti by som ich povzbudil, aby robili, čo, sakra, chcú,“ uviedol Trump predvolebnom mítingu.

Trumpova anekdota prichádza len nedávno potom, čo sa eurokomisár Thierry Breton rozhovoril o slovách bývalého prezidenta na adresu obrany Európy. Počas prezidentovania mal šéfke Európskej komisie Ursule van der Leyenovej povedať, že ak bude starý kontinent čeliť útoku, USA mu neprídu na pomoc. Nielenže Európanom nepomôžu, ale aj Washington opustí NATO.

Článok 5 sa nespustí automaticky

Slová bývalého prezidenta rozdeľujú európskych politikov. Jedni si myslia, že je to hyperbola a súčasť predvolebnej kampane a Trump sa týmto spôsobom snaží spojencov pritlačiť, aby si plnili svoje záväzky voči Aliancii.

S tým aj mnohí súhlasia a poukazujú na to, že aj v ruskej invázii na Ukrajinu sa nájdu „previnilci“, ktorí svoje výdavky na obranu nezvýšili na 2 % HDP. Svoje záväzky si neplní napríklad Berlín, ktorý tesne po napadnutí Ukrajiny sľuboval „bod obratu“. Ďalším previnilcom je napríklad Nórsko.

Ďalší kritizujú Trumpa a tvrdia, že týmto postojom narúša jednotu Aliancie, prehlbuje rozdiely a nahráva Rusku a iným nepriateľským režimom. 

„Sľub ochrany NATO je neobmedzený: všetci za jedného, jeden za všetkých. Akákoľvek relativizácia záruky vzájomnej obrany je nezodpovedná a nebezpečná. Nikomu nie je dovolené hrať alebo robiť dohody s bezpečnosťou Európy,“ uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

zdroj: Wikimedia/Kremlin

Trump už v minulosti spochybňoval úlohu Aliancie, podľa poradcov nechápal úlohu spojenectiev a tiež odstrašovania. Vyhrážal sa odchodom z Aliancie a amerických vojakov chcel stiahnuť aj z Južnej Kórey či Japonska. Naopak, o autokratických vládcoch sa vyjadril pochvalne, a dokonca povedal, že Rusku verí viac ako americkým spravodajským službám. 

Trumpovi kritici pritom pripomínajú, že keď boli napadnuté Spojené štáty 11. septembra 2001, Aliancia aktivovala článok 5 a členské štáty NATO sa pridali do vojny proti terorizmu. Tá vyvrcholila inváziou do Afganistanu, kde umrel nejeden vojak Aliancie. Medzi nimi aj traja slovenskí vojaci.

Článok 5 sa ale neaktivuje automaticky, členské štáty nie sú viazané žiadnou legislatívou, ktorá by im prikazovala ísť členskému štátu na pomoc. Poskytnutie pomoci alebo obrana je tak v podstate len aktom dobrej vôle.

Európski politici volajú po európskej armáde 

To si uvedomujú aj európski predstavitelia, ktorí volajú po samostatnej európskej armáde.

„Európa potrebuje vlastnú armádu. Na ochranu Donalda Trumpa sa nemožno spoliehať,“ uviedol český europoslanec Mikuláš Peksa.

Politici zo starého kontinentu si uvedomujú, že politické prostredie sa v USA mení a sokoli, ktorí pamätajú Studenú vojnu, pomaly miznú. Nahrádzajú ich čoraz väčší izocionalisti, ktorí tvrdia, že Spojené štáty by sa mali zaujímať predovšetkým o seba. Objavujú sa dokonca aj zákonodarcovia, ktorí preberajú rétoriku Ruska a spochybňujú spojenectvá a pomoc v zámorí. 

zdroj: TASR/AP, Tore Meek

Nie každý je z európskej armády nadšený. Niektorí politici ostávajú skeptickí, či by sa členské krajiny Európskej únie dokázali zhodnúť na založení armády. Najrealistickejší preto ostáva scenár, že by sa v rámci Aliancie vytvorilo autonómne európske krídlo, ktoré by v prípade potreby vedelo reagovať bez Spojených štátov.

Bývalý Trumpov poradca John Bolton však varuje, že Európania by sa mali so svojou obranou poponáhľať.

Podľa Boltona sa Trump pokúsi opustiť NATO, v tom mu ale zabraňuje legislatíva, ktorú nedávno prijal Kongres. Bez súhlasu Kongresu nemôže žiaden prezident opustiť Alianciu.

Bolton varuje Európu aj Ukrajinu 

Bývalý poradca, ktorý teraz kritizuje svojho šéfa, tiež varuje Ukrajinu. Podľa neho hrozí, že Trump ukončí akúkoľvek pomoc napadnutej krajine. Už teraz republikáni v Snemovni reprezentantov spôsobujú problémy pri pokusoch pretlačiť ďalší balíček pomoci.

Bolton si myslí, že Trump rozmýšľa ako pri obchodnom jednaní a bude sa snažiť vyjednať s Ruskom dohodu.  

„Keby som bol Ukrajina, veľmi by som sa bál, pretože ak je všetko dohodou, tak ‚čo je ďalších desať percent ukrajinského územia, ak to prinesie mier?‘“ uviedol bývalý poradca pre CNN.

Práve pred takýmto jednaním varujú analytici. Tí tvrdia, že pôjde len o ústupok, ktorý v konečnom dôsledku pomôže Rusku. To prezbrojí a neskôr znova zaútočí. Budúcim cieľom pritom môžu byť aj členské štáty NATO.

zdroj: Kremeľ. Fiona Hillová vľavo oproti Sergejovi Lavrovovi, na stretnutí americkej delegácie s prezidentom Vladimirom Putinom a jeho spolupracovníkmi.

Podľa estónskej rozviedky sa Rusko pripravuje na možný konflikt s NATO.      

„Rusko sa vydalo cestou dlhodobej konfrontácie… a Kremeľ sa pravdepodobne pripravuje na možný konflikt s NATO, ku ktorému by mohlo dôjsť v nasledujúcich desiatich rokoch,“ uviedol šéf estónskej spravodajskej služby Kaupo Rosin s tým, že k tomuto záveru došli na základe plánov Ruska zdvojnásobiť počet síl rozmiestnených na hranici s Fínskom a pobaltskými štátmi.

Dodal, že ruský vojenský útok je v krátkodobom horizonte veľmi nepravdepodobný, sčasti preto, že teraz Rusko potrebuje svoje jednotky na Ukrajine. Útok ostane nepravdepodobným, pokiaľ Európa taktiež posilní svoje ozbrojené sily, aby sa vyrovnali tým ruským.

„Ak sa nepripravíme, pravdepodobnosť (ruského vojenského konfliktu) bude omnoho vyššia,“ dodal Rosin s tým, že podľa neho postupuje NATO a jeho spojenci správnym smerom.