Na výšku tvojho dôchodku má vplyv bežná dávka. Využívajú ju takmer všetci Slováci

Pri stanovení konečnej výšky starobného dôchodku zohráva kľúčovú úlohu niekoľko faktorov. Sociálna poisťovňa pri výpočte berie do úvahy celé obdobie sociálneho poistenia, zhromažďujúc všetky osobné mzdové body. Tie sú následne spriemerované a použité v záverečnom výpočte.

Dôležitým prvkom v tomto procese je osobný mzdový bod. Ten sa určuje pomerom medzi osobným vymeriavacím základom (zárobkom) počas obdobia dôchodkového poistenia a všeobecným vymeriavacím základom, ktorý predstavuje dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Na výšku dôchodku môže mať práceneschopnosť (PN) nezanedbateľný vplyv. Upozornil na to portál Pravda.

Obdobie PN sa započítava do výšky dôchodku

Pri výpočte starobného dôchodku sa berú do úvahy všetky kalendárne roky od roku 1984 až po rok predchádzajúci dosiahnutiu dôchodkového veku. Tento rozsiahly časový úsek umožňuje komplexné zhodnotenie pracovnej kariéry. Počas obdobia, keď poberáš nemocenské dávky, tvoj vymeriavací základ klesá, čo vedie k zníženiu osobného mzdového bodu. Napriek tomu sa toto obdobie započítava do celkového času poistenia.

Pre finálny výpočet dôchodku sa používa vzorec, ktorý kombinuje priemerný osobný mzdový bod, počet rokov poistenia a aktuálnu dôchodkovú hodnotu. Táto metóda zabezpečuje, že výška starobnej penzie odzrkadľuje nielen dĺžku pracovnej kariéry, ale aj dosiahnuté príjmy počas nej.

Ak si teda dlhodobo práceneschopný a poberáš nemocenské dávky, za toto obdobie sa znižuje aj vymeriavací základ. Následne bude mzdový bod pre výpočet dôchodkovej dávky nižší.

Od júla nastávajú v dôchodkoch rapídne zmeny. Na takéto sumy majú Slováci po novom nárok (PREHĽAD)

Náhrada príjmu pri PN

Pri pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ náhradu príjmu ako peňažné plnenie zamestnancovi. „Náhrada príjmu sa poskytuje len okruhu fyzických osôb, ktoré sa považujú podľa zákona o sociálnom poistení za zamestnancov, okrem osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody,“ uvádza rezort práce na svojej webovej stránke.

Zamestnanci, ktorí boli uznaní za dočasne práceneschopných na výkon činnosti a nemajú príjem, majú nárok na financie od zamestnávateľa. Ten musí poskytnúť náhradu príjmu od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej PN.

Pokiaľ ide o výšku náhrady príjmu, od prvého do tretieho dňa trvania PN je vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Od štvrtého do desiateho dňa je to 55 % denného vymeriavacieho základu. V kolektívnej zmluve pritom možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

„Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol,“ priblížilo ministerstvo práce.

Elektronická PN

Od 1. júna 2022 majú Slováci nárok aj na elektronickú práceneschopnosť – ePN. Lekár ťa tak môže určiť práceneschopným aj elektronicky. Môžu tak urobiť iba lekári, ktorí sú zapojení do systému ePN.

Zjednodušuje to teda byrokraciu. Pokiaľ ťa lekár zapojený do systému ePN po tvojej návšteve uzná práceneschopným elektronicky, nepotrebuješ žiadne papierové potvrdenie. Ak ťa lekár uznal práceneschopným cez ePN, nie je potrebné doručiť žiadne potvrdenia Sociálnej poisťovni, zároveň nie je potrebné žiadať o náhradu mzdy ani o nemocenskú dávku. Nenahlasuj ani číslo účtu v banke, na ktorú bude poukazovaná dávka, a tiež nemusíš oznamovať ukončenie dočasnej PN.