Experti o najšialenejších hoaxoch: Herec Zelenskyj a zinscenovanie masakru v Buči

Autori komentáru Peter Ihnatišin, Tomáš Graňák a Jakub Žabka pôsobia na odbore hybridných hrozieb a strategickej komunikácie na ministerstve obrany.

Slovensko aj iné krajiny Európskej únie dlhodobo čelia náporu ruskej propagandy, ktorej strategickým zámerom je v očiach verejnosti nielen vyobraziť útok Ruska na Ukrajinu ako oprávnený, ale aj vyvolať nevôľu obyvateľov pomáhať Ukrajine.

Ovplyvňovanie myslenia spoločnosti je aktivita, ktorá zo strany Kremľa vyžaduje vytváranie cielených dezinformácií v závislosti od súčasných trendov, verejnej diskusie a geopolitického diania. Šírenie dezinformácií nie je novým fenoménom, no dnes ich aktéri šíria s väčšou intenzitou a majú vďaka digitalizácii k dispozícii efektívnejšie nástroje.

Ešte pred začiatkom vojny

Nie je teda prekvapením, že dezinformácie súvisiace s konfliktom na Ukrajine sa stali súčasťou bežnej debaty občanov a ovplyvnili aj politické diskusie.

Osvojovanie si kremeľskej propagandy slovenskou dezinformačnou scénou začalo ešte pred vypuknutím invázie, keď dezinformátori preberali neopodstatnenú kritiku prozápadného smerovania Ukrajiny, ktorú napriek zlepšujúcim sa podmienkam opisovali ako rozdelený, zlyhávajúci a skorumpovaný štát bez územnej celistvosti.

Prosperujúca a slobodná Ukrajina nezapadala do Kremeľského naratívu o silnom Rusku. Klamstvá o údajnom bombardovaní Donbasu, genocíde či zasahovaní do práv rusky hovoriacich občanov sa v menšej miere šírili už od roku 2014 napriek prítomnosti medzinárodných pozorovateľov, ktorí tieto tvrdenia vyvrátili.

Nová vlna dezinformácií

Predvojnový príhovor prezidenta Putina k uznaniu nezávislosti takzvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky mal získať podporu ruských občanov pre blížiacu sa inváziu. V rámci svojej imperialistickej vízie pripomínajúcej obdobie Sovietskeho zväzu glorifikoval Rusko ako garanta hodnôt, kultúry a bezpečnosti a spochybnil suverenitu Ukrajiny, ktorú označil za súčasť Ruska.

Napriek varovaniam vládnych predstaviteľov SR o hroziacej invázii časť slovenskej verejnosti podľahla klamstvám o tom, že žiadna vojna nehrozí a hromadenie stovky tisíc ruských vojakov v blízkosti ukrajinských hraníc je len neškodným cvičením. V deň vpádu ruských vojsk na Ukrajinu Kremeľ začínajúcu inváziu označil za „špeciálnu vojenskú operáciu“, pričom za jej ciele vytýčil „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ Ukrajiny.

Oba výrazy sa začali okamžite šíriť aj v slovenskom informačnom prostredí. S vojnou sa naštartovala nová éra masívneho šírenia dezinformácií. Ich zámerom je dehumanizovať obete a predovšetkým odpútať pozornosť od skutočného agresora, vojnových zločinov, pošliapavania ľudských práv a medzinárodných dohôd.

Slovenská dezinfoscéna v rozmachu

Slovenská dezinformačná scéna po krátkom zaváhaní plynule prešla od zľahčovania situácie do otvorenej obhajoby ruského konania. „Demilitarizácia“ a „Denacifikácia“, označovanie ukrajinských obrancov za nacistov, ukrofašistov či Banderovcov, obohatené o prekrúcanie historických faktov zo strany propagandistov, zapadá do Ruskom vyskladanej mozaiky, v ktorej ruská štátna agentúra RIA Novosti publikovala podrobný plán, ako „denacifikovať“ ukrajinské obyvateľstvo a potrestať takzvaný „nacistický režim“.

Cieľom takto vypracovaného plánu bolo potlačiť národnú identitu Ukrajiny. Brániaci sa Ukrajinci boli dehonestovaní príbehmi o tom, ako údajne páchajú vojnové zločiny, vzdávajú sa na fronte, utekajú na stranu nepriateľa alebo kritizujú velenie, prezidenta a výzbroj. Aby okupanti ospravedlnili bombardovanie civilných cieľov a krutosti páchané na civilistoch, tvrdili, že obrancovia sa skrývajú do nemocníc a škôl.

Ani týmito príbehmi sa však nepodarilo zakryť vojnové zločiny, ktoré boli spáchané na bezbranných civilistoch v Buči, Kramatorsku, Iziume, Mariupole a v mnohých ďalších mestách Ukrajiny. Práve preto sa dezinformačná scéna uchýlila k obvineniu Ukrajiny a Západu zo zinscenovania alebo dokonca spáchania týchto vojnových zločinov.

Toto je rok krvavej vojny na Ukrajine vo fotografiách

GALÉRIA+ 35

Metóda „ačohentizmu“

Použitím metódy „ačohentizmu“ dezinformátori odvádzali pozornosť k problémom súčasnosti a nesúvisiacim témam z minulosti. Ďalšou dezinformačnou taktikou bolo vyvolávanie nedôvery voči ukrajinskej vláde prostredníctvom šírenia klamstiev o zneužívaní poskytovanej pomoci vládnymi predstaviteľmi Ukrajiny vo svoj ekonomický prospech či hoaxy o tom, ako užívajú drogy.

Vzhľadom na to, že absentovali reálne dôkazy, propaganda si ich sama vytvorila. V online priestore tak kolovali rôzne falošné fotomontáže, deepfake videá či skeče s hercom, ktorý sa na prezidenta Zelenského vzdialene podobal. Toto všetko svedčí o tom, kam až sú propagandisti schopní zájsť, aby naštrbili podporu Západu pre Ukrajinu.

Zjednotená Ukrajina

Pozitívnym faktom je, že napriek všetkým ich snahám je Ukrajina zjednotená ako nikdy predtým. Kremeľ utrpel počas „rýchleho víťazstva“ porážku a ruským jednotkám sa nepodarilo dobyť Kyjev, Charkov ani žiadne iné väčšie ukrajinské mesto okrem Mariupoľu, ktorý doslova zničili na prach.

Nenávisť voči migrantom invázia spustila migračnú vlnu a milióny Ukrajincov utekali pred ruskými tankami a bombardovaním. Slováci prejavili veľkú dávku solidarity a spolupatričnosti a vojnovým utečencom vo veľkom pomáhali. Dezinformátori vo svojej horlivosti zrejme zabudli, že Ukrajinci utekajú pred vojnou a nie pred chudobou.

Poukazovaním na vlastníctvo utečencov, ktoré zachránili pred rabovaním, sa usilovali vyvolať nevôľu Slovákov naďalej pomáhať obetiam vojny. Zarážajúce boli aj snahy o prekrútenie reality a vyobrazenie Ruska ako obete agresie Západu a kritiky zo strany medzinárodného spoločenstva.

„Rôzni aktéri“ zohrávajú na Slovensku veľkú úlohu, tvrdia experti na hybridné hrozby z Naďovho rezortu

Pomaľovanie Slavína alebo údajné ničenie cintorína v Ladomirovej boli súčasťou neúspešných vplyvových operácií, ktoré mali za cieľ odviesť pozornosť od aktuálneho diania a vytvoriť falošný dojem o existencii rusofóbie, no vďaka rýchlej reakcii štátnych inštitúcií došlo k ich včasnému odhaleniu.

Žiaľ, na Slovensku je množstvo „užitočných“ verejných aktérov, ktorí sú ochotní napriek očividnej realite ctiť ruský diktát. Našťastie, na Slovensku je aj mnoho takých, ktorým ich kritické myslenie nedovolí uveriť v silácke reči plné strachu, klamstiev a nenávisti. A tiež takých, ktorí do vyčerpania budú vysvetľovať, jasne označovať agresora a chrániť pravdu. Lebo tá na konci vždy zvíťazí.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.