Najbizarnejšie veci na predaj. Muž predal Eiffelovu vežu či Nový Zéland, Slováci sa tiež nedali zahanbiť
- Cez bazár niektorí dokážu predať aj niečo, čo v skutočnosti nevlastnia
- Instagramový profil Druhybazarikpiko sumarizuje bizarné inzeráty
- Cez bazár niektorí dokážu predať aj niečo, čo v skutočnosti nevlastnia
- Instagramový profil Druhybazarikpiko sumarizuje bizarné inzeráty
Už niekoľko storočí fungujeme na kúpe vecí z druhej ruky. V 80. rokoch sa zjavil fenomén second handu, keď si ženy, muži či deti mohli kupovať oblečenie po niekom, kto ho už nenosil. Bolo to omnoho lacnejšie ako nové „trampky“ a kvality sa v tej dobe nebolo potrebné až tak báť.
Storočie internetu nám prinieslo rôzne „online“ bazáre, cez ktoré si dokážeme kúpiť naozaj kadečo. Predáme tam auto, byt, spotrebiče, ale aj oblečenie, zvieratá či iné bizarnosti, ktorých sa potrebujeme zbaviť.
Väčšina ľudí berie bazáre seriózne a nakupuje cez ne často. Medzi nimi sa však nájdu aj ľudia, ktorí si chcú z prílišnej serióznosti ostatných ľudí vystreliť, prípadne tam pridajú vec, ktorú chcú skutočne predať a príde im to absolútne normálne, zatiaľ čo ostatní zostávajú v úškrne alebo sa im nad predávanou vecou pozastaví rozum.
Samozrejme, špekulanti sú na celom svete a objavujú sa aj vo svete „bazárovom“, keď predávajú niečo, čo buď vôbec nevlastnia, alebo ti pošlú pokazenú vec či niečo, čo si si neobjednal.
Poväčšine sú to, našťastie, nie príliš drahé veci, na ktorých sa necháme oklamať.
Predať Eiffelovku?
Avšak v histórii ľudstva sa našiel aj človek, ktorý počas života vystriedal viac ako 40 pseudonymov a podarilo sa mu predať Eiffelovu vežu. Viktor Lustig pochádzal z Čiech, plynule hovoril viacerými jazykmi a tak sa vydal na západ.
Zrejme si hovoríš, že predať Eiffelovku je úplne nemožné. Nie však pre podvodníka takého rangu, akým bol Lustig. Tomu sa to totiž podarilo, a to nie len raz, ale dokonca hneď dvakrát.
Tento nápad sa zrodil v jeho šialenej hlave v roku 1925, keď sedel v jednej zo svojich obľúbených parížskych kaviarní, čítal si noviny a popíjal kávu. Ako informuje portál G, natrafil tam na článok, ktorý okamžite zaujal jeho pozornosť.
Písalo sa v ňom o tom, že Eiffelova veža chátra a Paríž nemá peniaze na jej rekonštrukciu. V tom období sa ešte nevedelo, že veža ostane v meste navždy, pretože pôvodne išlo len o dočasnú stavbu.
Toto sa Lustigovi zapáčilo a rozhodol sa, že to využije vo svoj prospech. Všetko, čo mu na to stačilo, bol jediný falošný dokument, ktorý z neho spravil zástupcu generálneho riaditeľa na ministerstve pošty a telegrafov.
Následne pozval do luxusného parížskeho hotela Hotel de Crillon tých najbohatších obchodníkov s kovmi, predstavil im svoju ponuku a vybral si toho, kto mu ponúkol najviac. Po prvýkrát bol týmto nešťastníkom Andre Poisson.
Lustig ho oklamal dokonca dvakrát, keďže skasíroval nielen samotnú sumu za predaj Eiffelovky, ale taktiež tučnú províziu za to, že mu takýto skvelý biznis dohodil. Muž bol však tým, že sa nechal nachytať, taký zahanbený, že podvod nikde nenahlásil.
To dalo podvodníkovi priestor a nejaký čas vďaka tomu luxusne užíval život. Keďže bol veľmi márnotratný, radosť mu však dlho nevydržala. Jeho snaha vymyslieť niečo nové však bola asi taká nízka ako stav jeho konta, a tak zopakoval identicky rovnaký podvod druhýkrát.
Eiffelovku teda predal opäť, podvedený muž sa však tentokrát začal domáhať svojich práv a Lustig bol tak donútený z Francúzska utiecť.
Predám jeden Nový Zéland
Zatiaľ čo sa v 20. storočí predávala Eiffelova veža, komik z Newcastlu Isaac Butterfiled predával svoju krajinu, Nový Zéland. Isaac predával krajinu cez eBay hneď po tom, čo mu Facebook zrušil prístup na sociálnu sieť, pretože zverejnil video s názvom „Skutočný rozdiel medzi Austráliou a Novým Zélandom“. Video bolo odstránené z Facebooku pre rasistické útoky od autora, uvádza portál NZHerald.
Isaaca toto obvinenie nahnevalo. „Povedzme si na rovinu, Nový Zéland je nanič, je to tu hrozné a myslím si, že by som ho mal predať,“ uviedol Isaac.
Všetky peniaze, ktoré na svojej krajine, respektíve predajom Nového Zélandu vyzbieral, daroval dvom charitatívnym organizáciám. Zbierka bola pozastavená po tom, čo sa na inzeráte vyzbieralo približne 30 000 eur.
Slováci sa nenechajú zahanbiť
Výnimkou v predaji absurdných a bizarných vecí nie sú ani Slováci. Máme mnoho slovenských stránok, ktoré ponúkajú na predaj všetko od bytov, cez autá, až po oblečenie pre zvieratá.
Keď scrollujeme bazármi a hľadáme niečo konkrétne, stane sa, že natrafíme na niečo absolútne nezlúčiteľné so zdravým rozumom. Instagramový portál Druhybazarikpiko pridáva príspevky, dá sa povedať, že dáva na kopu úplne bizarné inzeráty, ktoré vo svete bazárov nájdeme.
Nie vždy ide pri predaji o hlúposť, avšak často sa našim slovenským predajcom stane, že predávajú hrušku pod názvom hrozno alebo predávanú vec pomenujú slovom nestotožňujúcim sa s obrázkom.
Pred pár rokmi bola na stránke bazos.sk inzercia, kde muž predával „minuloročného snehuliaka“. „Predám minuloročného snehuľaka…v 50 % stave, cez zimu ho uschovajte vonku, aby sa vrátil do pôvodného stavu.“