Najľadovejšie miesto Zeme sa mení na nepoznanie. Vidno to aj z vesmíru, ukazujú satelitné dáta

Väčšina ľudí si Antarktídu predstavuje ako zamrznutú pustatinu, kde dominuje ľad, sneh a extrémny chlad. Vedci však odhaľujú fascinujúce skutočnosti, ktoré naznačujú, že tento kontinent bol kedysi pokrytý bujnou vegetáciou a mohol pripomínať džungľu.

Súčasné klimatické zmeny navyše vyvolávajú podobné procesy, ktoré na Antarktíde znova podporujú rast vegetácie a výrazne menia jej ekosystém.

Antarktída, dnes pokrytá masívnymi vrstvami ľadu, bola podľa novej štúdie v Antarctic Science pred desiatkami miliónov rokov zeleným kontinentom s bujnou vegetáciou. Vďaka teplejšiemu podnebiu tu rástli lesy a džungle. Vedci predpokladajú, že tropické podmienky umožňovali život rastlinám, stromom a možno aj živočíchom, ktoré sú dnes typické pre úplne iné časti sveta.

Výskumy založené na ľadových jadrách odobratých z Antarktídy naznačujú, že teploty v minulosti boli o mnoho vyššie a obdobie teplého podnebia umožnilo rozvoj ekosystémov. Tento fakt vedie odborníkov k zamysleniu, ako dramaticky sa môže kontinent v budúcnosti zmeniť, ak budú klimatické zmeny pokračovať.

Antarktída sa topí a opäť začína zelenieť

Dnes vedci s prekvapením pozorujú, ako sa Antarktída znova mení. Ako vo svojom článku informuje stránka Infobae.com, na Polostrove Antarktídy, jednej z najteplejších častí kontinentu, sa za posledných 40 rokov vegetácia zvýšila desaťnásobne. Rozsiahle satelitné snímky ukazujú, ako miesta, ktoré boli kedysi pokryté ľadom, dnes zdobia zelené machy a lišajníky.

Tento proces, spôsobený otepľovaním, naznačuje, že ľadová Antarktída nie je taká stabilná, ako by sa mohlo zdať. „Tento vývoj je alarmujúci. Nielenže sa mení krajina, ale prichádzajú aj nové ekologické výzvy, ako napríklad zavlečenie invazívnych druhov, ktoré by mohli zmeniť miestnu biodiverzitu,” uviedol Dr. Olly Bartlett z Univerzity v Hertfordshire.

Okrem zelenej vegetácie je ďalším znepokojujúcim fenoménom rýchle topenie ľadovcov. Nové štúdie podľa špecializovaného portálu BGR ukazujú, že Západoantarktický ľadový štít sa dramaticky zmenšil už pred 8 000 rokmi, keď došlo k prudkému otepľovaniu. Podobný proces by mohol v súčasnosti viesť k zvýšeniu hladiny morí a zaplaveniu pobrežných oblastí po celom svete.

Ak sa dnešné ľadovce roztopia rovnakou rýchlosťou ako v minulosti, následky by boli katastrofálne. Oblasti pod úrovňou mora by mohli čeliť rozsiahlemu zaplaveniu. Vedci preto varujú, že čas na riešenie klimatických zmien sa neúprosne kráti. Navyše ďalší problém predstavuje zmena schopnosti odrážať slnečné žiarenie.

Budúcnosť ľadového kontinentu

Biely ľad a sneh odrážajú až 90 % slnečného žiarenia, zatiaľ čo tmavšia vegetácia absorbuje viac tepla, čo ďalej zvyšuje teplotu v regióne. Tento „začarovaný kruh” môže urýchliť klimatické zmeny nielen v Antarktíde, ale aj na celom svete. Vedci navyše varujú pred možným zavedením invazívních druhov rastlín a živočíchov, ktoré by mohli narušiť krehký ekosystém kontinentu.

Zatiaľ čo Antarktída bola kedysi zeleným rajom, dnes čelí devastujúcim následkom klimatických zmien. Tento kontinent ponúka neoceniteľné dôkazy o tom, ako ľudská činnosť ovplyvňuje našu planétu. Ako uviedol Dr. Thomas Roland z Univerzity Exeter: „Antarktída je varovným signálom pre celé ľudstvo. Ak budeme ignorovať klimatické zmeny, budeme čeliť katastrofálnym dôsledkom.”

Pre vedcov i aktivistov zostáva Antarktída pripomienkou, že ani najchladnejšie a najodľahlejšie miesta na Zemi nie sú imúnne voči dopadom globálneho otepľovania. Ak chceme zachrániť to, čo z nej zostalo, potrebujeme urgentnú a koordinovanú akciu na celosvetovej úrovni.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko