Najnebezpečnejšia rastlina na Slovensku sa rozšírila. Spôsobuje bublinové pľuzgiere, bolesť nepocítiš hodiny

  • Rastlina je najnebezpečnejšou na celom Slovensku
  • Toxická šťava spôsobí vážne popáleniny, u detí aj znetvorenie tváre
  • Poškodenie si nemusíš všimnúť
boľševník obrovský
Popálenina mladého Brita, Ilustračný obrázok Reprofoto: X/@TheNorskaPaul, TASR/Veronika Mihaliková
  • Rastlina je najnebezpečnejšou na celom Slovensku
  • Toxická šťava spôsobí vážne popáleniny, u detí aj znetvorenie tváre
  • Poškodenie si nemusíš všimnúť

Práve v týchto mesiacoch rozkvitá impozantná rastlina, ktorá láka k dotyku najmä svojím vzhľadom. Narastá až do výšky 5 metrov a má mohutné bohato členené listy. Nájdeš ju na území Slovenska, no dotýkať by si sa jej nemal. Patrí totiž medzi najnebezpečnejšie rastliny celej našej flóry. Za najinvazívnejšiu sa dokonca považuje aj v mnohých iných krajinách, ako je napríklad Veľká Británia. 

Reč je o rastline s názvom boľševník obrovský. S boľševníkom pravidelne bojuje aj Tatranský národný park, keďže je pre človeka, v tomto prípade turistov, vysokou hrozbou. 

Na Slovensku bol okrasnou rastlinou

Boľševník obrovský je dvojročná až trvácna rastlina, ktorá dorastá do výšky 2 až 5 metrov. Disponuje mohutnými bohato členenými listami, a ako informuje forestportal.sk, okrem výšky je na rastline lákavý aj okolík bielych kvetov. Ten kvitne práve od júla do augusta. Rastlina sa rozmnožuje výhradne semenami, ktoré sú rozširované vetrom, vodou a človekom. Pôvodne rastlina pochádza z oblasti západného Kaukazu.

Prvá zmienka o výskyte druhu v Európe pochádza už z roku 1817 z Veľkej Británie. Napriek svojej nebezpečnosti sa na Slovensko dostal ako okrasná rastlina. Boľševník  sa v minulosti vysádzal najmä v záhradách a pri fontánach. Dokonca aj v okolí niektorých kúpeľov. Je rozšírený pre svoj dekoratívny vzhľad. 

Teraz túto rastlinu nájdeme okrem okrasných záhrad najmä na antropogénnych stanovištiach, najčastejšie pozdĺž ciest a vodných tokov. Taktiež sa s ním môžeš stretnúť.  Šíri sa na zanedbaných lúkach, lesných čistinkách či okolo parkov. 

Hrozba pre turistov aj kúpajúcich sa

Boľševník obrovský je známy rýchlym rastom, tvorbou veľkého počtu semien a nedostatkom prirodzených nepriateľov. Z týchto dôvodov je jeho šírenie bežnými metódami nekontrolovateľné. Podľa stránky Tatranského národného parku (TANAP) predstavuje rastlina nebezpečenstvo aj pre turistov. Vo veľkom totiž rastie práve v oblasti Vysokých Tatier.

„Aj tento rok pokračujeme v jeho systematickej eliminácii a dôsledne osekávame a zbierame všetky kvety, aby sme tak zamedzili dozretiu semien a ich následnému vysemeneniu. Zlikvidovaných bolo už niekoľko jedincov tohto zdraviu škodlivého invázneho druhu,“ informoval TANAP ešte v roku 2022. 

Rastlina sa vo veľkom množstve taktiež vyskytuje na Liptove, dokonca aj v okolí Liptovskej Mary. Práve vodné toky, kde sa druh najviac vyskytuje, výrazne prispievajú k jeho šíreniu. Pozor na bolševníka by si mali ľudia dať aj na rekreačných vodných plochách. 

Boľševník obrovský
zdroj: Wikimedia Commons/ AnRo0002

Jedinou prevenciou toho, aby sa boľševník ďalej nerozširoval, je starostlivá likvidácia všetkých osamotene sa vyskytujúcich jedincov. Priemerný jedinec je totiž schopný vyprodukovať okolo 20-tisíc semien. Väčšina z nich vyklíči hneď nasledujúci rok.  

Rastlina sa najmä v posledných rokoch stala vážnym problémom na celom území. Značne sa rozšírila najmä v Korytnickej doline pri kúpeľoch Korytnica, v Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline v okrese Brezno. Taktiež je ho hojne aj v okolí Starého Smokovca a tatranských zrubov, v okresoch Banská Bystrica či Žiar nad Hronom. 

Minulý rok vo Veľkej Británii zarezonoval prípad tínedžera, ktorý sa dostal do kontaktu s boľševníkom obrovským. Niekoľko hodín si absolútne nič nevšimol. Nakoniec skončil Ross McPherson v nemocnici s vážnym poranením ruky. Na mieste, kde sa rastliny dotkol, sa mu vytvoril obrovský boľavý pľuzgier. 

Účinky nepocítiš hodiny

Invazívne rastliny sa podľa nebezpečnosti delia do troch kategórií. Boľševník obrovský patrí do prvej, teda najnebezpečnejšej kategórie. Môže za to toxická bunková šťava, ktorú produkuje. Tá obsahuje furokumaríny, chemické zlúčeniny senzitívne na svetlo. Pri kontakte s pokožkou v kombinácii s UV žiarením spôsobuje šťava poškodenie kože v podobe páliacich zapálených plôch, ktoré sú podobné popáleninám. Neskôr môže poškodenie prejsť do pľuzgierov. 

Poznať túto rastlinu je dôležité, keďže prvotný kontakt so šťavami je bezbolestný. Obzvlášť nebezpečné to môže byť pre deti, ktoré sa s ňou bez okolkov môžu hrať aj niekoľko hodín. Príčinou problémov sú totiž fototoxické reakcie. Tie sa aktivujú obvykle po 15 minútach osvetlenia, no závisí aj od intenzity svetla a jeho zloženia, informuje Štátna ochrana prírody.

Zranenia sa obvykle objavujú až po 24 hodinách. To, aké rozsiahle bude zápalové poškodenie, súvisí s množstvom štiav, ktorými bol človek znečistený, dĺžky ich pôsobenia a obranyschopnosti človeka. Následne sú zranenia veľmi bolestivé a ťažko sa hoja. Aj keď sa zranenia zahoja, na pokožke zanechávajú stopu v podobe pigmentácie a jaziev. Tie sú viditeľné prinajmenšom celé mesiace. U niektorých ľudí môže dokonca dôjsť k dlhodobým dôsledkom, keď sú poranené miesta citlivejšie na UV žiarenie. Môže to trvať aj niekoľko rokov. 

Boľševník obrovský
zdroj: Wikimedia Commons/ Nicolas Weghaupt

Pľuzgiere, opuch aj smrť

Už samotné výpary z väčšieho množstva pokosených rastlín môžu u citlivejších ľudí vyvolať problémy, ako sú pálenie v krku, závraty až nevoľnosť. Najnebezpečnejšia je rastlina v júni, vtedy má najväčší počet furokumarínov. Dlhodobý kontakt môže tiež vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenú teplotu a zimnicu.

Podľa Štátnej ochrany prírody môžu opuchy dýchacích slizníc zapríčiniť aj smrť. Toto nebezpečenstvo sa vo svete vyskytlo iba v súvislosti s deťmi. Duté byle boľševníka však zvádzajú deti práve k hraniu sa a výrobe rôznych napodobenín napríklad ďalekohľadov. To môže viesť k minimálne dočasnému znetvoreniu tváre či poškodeniu zraku. 

Prvá pomoc

Hneď ako sa šťava z boľševníka dostane na pokožku, je nutné čo najskôr postihnuté miesto umyť mydlovou vodou a poriadne ho opláchnuť. Následne toto miesto nesmieš vystavovať aspoň 72 hodín slnečnému žiareniu. Ak je poranenie vážnejšie, je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.  

Zdroje: forestportal.sk, TANAP, Štátna ochrana prírody

Najnovšie videá

Trendové videá