Najnebezpečnejšia rastlina Slovenska bolestivo zasiahla Tomáša. Opísal vážne zranenia po jedinom dotyku

Keď Slovák Tomáš Ilko z Liptova pred pár dňami kosil trávu na svojom pozemku, stalo sa mu niečo na prvý pohľad nevysvetliteľné. Popálil sa z trávy. Jeho ruka bola ráno celá posiata pľuzgiermi.

Ako píšu noviny MY Liptov, Ilko po kosení začal zisťovať, čo sa mu mohlo udiať. A vypátral, že poranenia mu spôsobila najnebezpečnejšia rastlina Slovenska zvaná boľševník.

Lipták mal jediné šťastie, že si chránil oči. Boľševník obrovský totiž produkuje toxickú bunkovú šťavu. Ako sme ta informovali v tomto podrobnom článku, tekutina obsahuje takzvané furokumaríny. Ide o chemické zlúčeniny, ktoré reagujú na svetlo a pri kontakte s pokožkou v kombinácii s UV žiarením môžu človeku narobiť hrozivé problémy.

Šťava v takýchto prípadoch spôsobuje poškodenie kože. Vytvorí zranenia typu páliacich a zapálených plôch. Tie sa podobajú popáleninám a neskôr môžu prerásť do pľuzgierov. Jedným z problémov je aj to, že kontakt so šťavami človeka nebolí, a teda, ak rastlinu nepoznáš, účinky furokumarín ťa prekvapia až neskôr. Fototoxické reakcie sa totiž obvykle aktivujú až po pätnástich minútach, no všetko závisí od intenzity a typu svetla.

MY Liptov ďalej upozorňuje, že v súčasnosti sa podľa hlásení obyvateľov nachádza napríklad v okolí Váhu. Upozornila na to ekologička z Katolíckej univerzity v Ružomberku Mária Balážová. K poraneniam sa podľa nej treba správať rovnako ako k popáleninám. Najmä sa musíš vyvarovať pobytu na slnku.

Tomáš Ilko dostal na predpis protizápalové tabletky a kortikoidnú masť, podotýka portál. Ekologička miestnych vyzýva, aby rastlinu urýchlene odstránili zo svojho pozemku.

Toxic giant hogweed strikes again as Salford sunbather suffers blistered back http://t.co/NwXAFEelkr pic.twitter.com/djFty25KkK

— Manchester News MEN (@MENnewsdesk) July 10, 2015

Dva až päť metrov

Boľševník obrovský má podľa informácií na Forest Portal mohutné a bohato členené listy či lákavé biele kvety. Kvitne od júla do augusta, nájdeme ho najmä v blízkosti vodných tokov či jazier a dorastá do výšky dva až päť metrov.

Stačí jedno jeho semienko a už sa dokáže rozmnožovať, píše MY Liptov. Podľa odborníkov boľševník pochádza z Kaukazu, no v Európe ho poznáme od roku 1817, keď sa o ňom písalo vo Veľkej Británii.

Pitbul napadol dvojročného chlapca zo Slovenska. Rodina prežila minúty hrôzy, zásah vrtuľníka

Na Slovensku ho vo veľkom nájdeme najmä v oblasti Vysokých Tatier a upozorňuje naňho aj Tatranský národný park (TANAP). Pozor si musia dávať aj obyvatelia Liptova, boľševníku sa darí pri Liptovskej Mare.

Rastlina sa najmä v posledných rokoch stala vážnym problémom a značne sa rozšírila napríklad v Korytnickej doline pri kúpeľoch Korytnica, ale aj v Demänovskej doline, na Kysuciach, vo Vajskovskej doline či v okrese Brezno. Taktiež ho nájdeš v okolí Starého Smokovca a tatranských zrubov či v okresoch Banská Bystrica a Žiar nad Hronom. 

Ak chceme proti jeho šíreniu sa bojovať, jediným spôsobom je starostlivá likvidácia všetkých osamotene sa vyskytujúcich jedincov. Priemerná rastlina totiž dokáže vyprodukovať okolo 20-tisíc semien. Väčšina z nich vyklíči hneď nasledujúci rok.