Najnovší PRIESKUM ukázal dvoch favoritov. Takto by vyzerali výsledky parlamentných volieb dnes

Keby sa parlamentné voľby do NR SR konali v posledných týždňoch, výsledky by vyzerali trochu inak. Prieskum agentúry AKO pre televíziu Joj 24 sa uskutočnil od 11. do 18. júna na vzorke 1 000 respondentov.

Podľa prieskumu by voľby do Národnej rady (NR) SR v júni vyhrala strana Smer-SD so ziskom 23,8 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončilo hnutie Progresívne Slovensko (PS) s podporou 22,8 percenta voličov.

Za favoritmi by nasledovala by strana Hlas-SD so ziskom 15,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj KDH (6,8 percenta) a Republika (šesť percent). Hranicu zvoliteľnosti by prekročili aj SaS (5,3 percenta) a SNS (päť percent).

Tieto strany by sa do NR SR nedostali

Koalícia hnutia Slovensko (bývalé OĽANO), Za ľudí a Kresťanská únia by so ziskom 4,7 %, strana Demokrati s 4,1 % a Maďarská aliancia s 3,4 % by zostali mimo parlamentu. Do NR SR by sa nedostali ani Sme rodina s 2,1 %, My Slovensko s 0,4 %, Zdravý rozum s 0,2 % a Fórum s 0,2 %.

Podľa prieskumu by Smer-SD získal v parlamente 42 kresiel, Progresívne Slovensko 40 a Hlas-SD 27. KDH by malo 12 poslancov, Republika 11. SaS aj SNS by získali po deväť mandátov.

Hnutie Slovensko chce zrušiť Lex atentát

Kontroverzný návrh na zákon Lex atentát čelí v pléne kritike. Napriek úpravám, ktoré zatiaľ voči novému zákonu schválili, hnutie Slovensko stále nie je spokojné s výsledkami rokovania. Celý zákon by najradšej vlastne „hodili do koša“.

Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ, Michal Šipoš, vyzýva vládnu koalíciu, aby stiahla návrh zákona známy ako Lex Atentát z rokovania a poslala ho riadnym legislatívnym procesom. Hnutiu Slovensko prekáža, že návrh zákona zahŕňa doživotnú rentu pre premiéra Roberta Fica a obmedzuje právo na zhromažďovanie.

Šipoš v pléne Národnej rady SR predložil pozmeňujúci návrh na vypustenie takmer všetkých článkov zákona. Kritizuje, že návrh, ktorý by mal zlepšiť bezpečnosť, rieši aj bývanie a doživotné platy ústavných činiteľov. Podľa neho tieto opatrenia nezlepšia bezpečnostnú situáciu v krajine a nepatria do tohto zákona.

„Je zrejmé, že rozšírením nároku na ubytovanie pre ústavných činiteľov a už vôbec nie doživotnou rentou pre predsedu vlády sa bezpečnostná situácia v SR nezlepší a táto právna úprava do tohto návrhu zákona s týmto názvom nepatrí,“ ozrejmil Šipoš.

Ďalšou spornou časťou návrhu je prelomenie telekomunikačného tajomstva, ktoré by umožnilo polícii získať údaje o komunikácii už pri podozrení zo spáchania priestupku. Šipoš navrhuje vypustiť aj zmeny v Trestnom zákone, konkrétne rozširovanie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Podľa Šipoša by návrh zákona mal byť prepracovaný a zameraný výhradne na zlepšenie bezpečnosti, bez zahrnutia opatrení týkajúcich sa bývania a rent ústavných činiteľov.