Najnovší PRIESKUM ukazuje prekvapivé výsledky: Smer by dostal masívnu podporu od voličov dvoch strán

Napriek rozsiahlym občianskym protestom, strana Smer si v prieskumoch verejnej mienky udržuje pozíciu najsilnejšej strany. Potvrdzuje to aj nedávny prieskum, ktorý uskutočnila agentúra Ipsos pre Denník N.

Tento prieskum odzrkadľuje náladu počas protivládnych demonštrácií a kritiku rýchleho zrušenia špeciálnej prokuratúry.

Smer stále boduje

V najnovšej sondáži získava Smer podporu približne 24 percent voličov. Progresívne Slovensko dosahuje druhé miesto s 20,6 percentami a Hlas uzatvára trojicu najsilnejších strán s takmer 15,4 percentami.

SaS sa umiestňuje za nimi s odhadovanou podporou 6,6 percenta spoločne s KDH. Strana Slovensko dosahuje 5,3 percenta a Republika 5,1 percenta.

Za obľúbenú neresť si Slováci poriadne priplatia. Ceny stúpnu už čoskoro

Do parlamentu by sa nedostala SNS so 4,3 percenta hlasov. Alianciu by volili štyri percentá voličov a Demokratov tri percentá. Ostatné strany by získali menej ako tri percentá hlasov.

Boj o prezidentské kreslo

Pomaly sa však blížia prezidentské voľby, na ktoré netrpezlivo čaká takmer celé Slovensko. O prezidentské kreslo chcú zabojovať zatiaľ šiesti kandidáti. Sú nimi Ivan Korčok, Peter Pellegrini, Andrej Danko, Krisztián Forró, Milan Náhlik a Štefan Harabin. Pre TASR to potvrdili z odboru komunikácie Kancelárie Národnej rady (NR) SR. Záujemcovia musia svoje kandidatúry odovzdať do 30. januára do polnoci. Pellegrini podal kandidatúru na základe podpisov od poslancov NR SR, zvyšní záujemcovia získali podpisy od občanov.

Návrh sa podáva predsedovi parlamentu Pellegrinimu, ktorý do 14 dní od doručenia návrhu na kandidáta preskúma, či spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Pri podaní návrhu v posledný možný deň tak lehota na preskúmanie uplynie 13. februára.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Právo navrhnúť kandidáta na prezidenta majú poslanci NR SR a taktiež občania SR. V prípade občianskeho návrhu kandidáta sa návrh podáva formou petície podpísanej najmenej 15.000 občanmi, ktorí majú právo voliť do NR SR. V prípade poslaneckého kandidáta musí návrh svojím podpisom podporiť najmenej 15 poslancov NR SR. Kandidovať môže podľa zákona každý občan SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý má v deň voľby aspoň 40 rokov.

Prvé kolo volieb prezidenta bude v sobotu 23. marca. Prípadné druhé kolo bude 6. apríla. Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Znovu kandidovať nebude.

Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami sa už začala. Kandidáti na ňu môžu minúť pol milióna eur. Kampaň sa končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

Dôležité rozhodnutie

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) je presvedčený, že v rokoch 2020 – 2023 dochádzalo v súvislosti s prácou Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) k porušovaniu ľudských práv obvinených osôb, vládna koalícia však podľa neho nechce ísť cestou revanšu. Povedal to v TASR TV.

Po Andrejovi Dankovi narazila do stĺpa aj štátna tajomníčka. Trosky auta sú stále na mieste

Premiér v tejto súvislosti pripomenul, že porušovanie ľudských práv je zákonný dôvod na rokovanie parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. „Nikomu sme nevykopávali dvere, nerobili sme cirkus ani neobviňovali bez dôvodov. Nezatvárali sme bez dôvodov. Ale povedali sme, že v reakcii na to, čo sa dialo v rokoch 2020 až 2023, urobíme veľkú novelu Trestného zákona a Trestného poriadku a zrušíme ÚŠP,“ konštatoval.

Rozhodnutie podľa neho môže padnúť už na budúci týždeň. Aj keď koalícia neustúpi od zámeru rušiť ÚŠP, je ochotná v druhom čítaní rokovať o pozmeňujúcich návrhoch k iným ustanoveniam novely Trestného zákona.

„Niečo navrhuje Európska komisia, niečo generálny prokurátor. Pripravujeme aj rokovanie s Benátskou komisiou,“ konštatoval Fico. „Ak sa bavíme o tom, či má byť trestná sadzba tri až desať rokov alebo štyri až desať, prečo nie, poďme sa o tom rozprávať. Ale neexistuje kompromis, pokiaľ ide o rušenie ÚŠP,“ zdôraznil.

Špeciálna prokuratúra je podľa neho v Európe skôr raritou. „Nikto nám nemôže prikázať, že ju máme mať. To je veľmi výnimočná inštitúcia, ktorá v Európskej únii prakticky neexistuje, má ju len pár krajín,“ povedal.

Čítajte viac z kategórie: Politika