Najnovší prieskum z dielne NATO je odhalený. Ukázal, či Slováci naozaj chcú vystúpiť z Aliancie

Severoatlantická aliancia (NATO) vykonala prieskum naprieč všetkými členskými štátmi. Keďže sme členom, zapojilo sa aj Slovensko. Respondentov sa pýtali také veci, ako je vôľa ostať v NATO, podpora pomoci Ukrajine či dôvera správam o vojne od tradičných médií.

Pozitívne výsledky

Ako NATO uvádza na svojom webe pred tohtoročným summitom vo Washingtone si NATO objednalo prieskum verejnej mienky vo všetkých 32 členských krajinách. V prieskume oslovili viac ako 30-tisíc respondentov.

Chceli od nich, aby sa podelili o svoje názory v niekoľkých oblastiach, vrátane podpory členstva ich krajiny v NATO, záväzku ku kolektívnej obrane spojencov svojej krajiny a súhlasu so zvýšenými výdavkami na obranu. Celkovo zostáva podpora NATO silná, rovnako ako podpora zvýšených výdavkov na obranu, napísali.

Na stránke uviedli, že väčšina opýtaných spojencov naďalej súhlasí s tým, že ich krajina by mala v prípade napadnutia spojenca brániť. Konkrétne 63 percent. Až 70 percent by v referende hlasovalo za zotrvanie ich krajiny v NATO.

Podpora na udržanie alebo zvýšenie výdavkov na obranu predstavuje 76 percent. Podpora zvýšených výdavkov na obranu naďalej rastie a je najčastejšou reakciou preferencií výdavkov, konkrétne 41 percent, píše Aliancia.

Priaznivosť voči Rusku a Číne zostáva podľa výsledkov nízka. Uviedli, že väčšina respondentov zo Spojencov má negatívny názor na Rusko (62 %) a Čínu (48 %). „Rovnako ako v predchádzajúcich prieskumoch pred summitom boli zahrnuté otázky týkajúce sa vojny Ruska proti Ukrajine,“ pripomínajú na svojom webe.

142-tisíc Slovákov môže prísť o peniaze: Minister chce „sekať“ frekventovaný príspevok, opozícia sa rázne búri

Dodávajú, že približne dve tretiny opýtaných spojencov sa domnievajú, že ruská vojna proti Ukrajine ovplyvnila bezpečnosť a ochranu ich krajiny (63 %). Medzi respondentmi nastala podstatná väčšinová zhoda, že ich krajina by mala Ukrajine naďalej poskytovať podporu (61 %).

Chceme vystúpenie z NATO?

Bližšie sa na prieskum pozreli aj tvnoviny.sk. Konkrétne sa zamerali na odpovede Slovenskej republiky. Podľa výsledkov až dve tretiny opýtaných Slovákov chcú, aby naša krajina ostala v NATO. Takmer rovnako jednoznačné bolo v prípade otázky podpory Ukrajiny. Tu sa respondenti rozdelili do dvoch približne rovnakých názorových táborov. 

Horšie to už máme čo sa týka dôvery v tradičné médiá. V tejto otázke zaznamenali výsledky najväčší pokles. Pri otázke o dôvere v tradičné médiá pri správach o rusko-ukrajinskej vojne im neverí viac ako polovica ľudí.

Väčšina Slovákov podľa prieskumu chce, aby sme zostali v NATO. Súhlasí s tým 65 % respondentov a 23 % si myslí, že by sme alianciu mali opustiť. Analytik Výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíčkek pre portál vysvetlil, že keby sme odišli z NATO, išlo by najmä o podkopanie bezpečnostných a obranných garancií a vystavenie danej krajiny bezprecedentnému tlaku z vonkajšieho priestoru.

Zdôrazňuje, že krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Česko by sa totiž podľa neho nedokázali ubrániť bez pomoci. „NATO je mnohonásobne vojensky, finančne i ekonomicky silnejšie než Rusko. Pre jednotlivé štáty to však neplatí,“ uviedol Havlíček.

Otázka Ukrajiny aj tradičných médií

V otázke pomoci nášho východného suseda už neboli výsledky také jednoznačné. Podporu Ukrajinu schvaľuje podľa výsledkov 49 % a proti je 44 %. Havlíček pre tvnoviny.sk uviedol, že ak by sa naša krajina rozhodla túto pomoc ukončiť, nič by sa však v podstate nestalo. Krajiny ako Slovensko či Maďarsko prispievajú do celkovej podpory Ukrajiny od NATO totiž minimálne a v niektorých oblastiach vôbec.

Dodáva, že by tieto následky boli zanedbateľné. Myslí si, že omnoho väčší vplyv by mala hypotetická situácia, v ktorej by dotovanie zastavili Spojené štáty či Nemecko. 

„Pomoc každého štátu je však pre Ukrajinu symbolicky dôležitá, o to viac z pohľadu susedných krajín, ktoré sú významné z hľadiska cezhraničných vzťahov a dodávok vybavenia a materiálu cez svoje územie,“ tvrdí analytik.

Novým logom STVR sa veľké zmeny nekončia: Toto môže stáť státisíce, varujú odborníci

Na rad prišla aj otázka týkajúca sa mainstreamu. Po vzore ostatných respondentov aj Slovensko zaznamenalo pokles dôvery v tradičné médiá. Verí im iba 36 % Slovákov, 56 % je v tejto otázke na opačnej strane.

Odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák ale pre portál uviedol, že tento trend sledujeme už niekoľko rokov a nie je to podľa neho nevyhnutne dôkazom neobjektívnosti mainstreamových médií.

Hovorí, že výsledok odzrkadľuje podľa neho skôr mieru dlhodobej kritiky zo strany mienkotvorných osôb a politikov. Keďže médiá často vykresľujú politikov pri odhaľovaní káuz a škandálov negatívne, politici ich následne kritizujú, čo „prispieva k prehlbujúcej sa nedôvere verejnosti“.