Najobávanejšia ruská zbraň sa stane ešte smrteľnejšiou. Drak skombinuje to najlepšie od svojich predchodcov

  • Ruskí inžinieri si nechali patentovať vývoj raketometu TOS-3
  • Raketomet má odstrániť slabiny predchádzajúcich generácií
TOS-3
Wikimedia/Rukaba. Omsktransmash
  • Ruskí inžinieri si nechali patentovať vývoj raketometu TOS-3
  • Raketomet má odstrániť slabiny predchádzajúcich generácií

Raketomety TOS-1A a TOS-2 patria k najobávanejším zbraniam ruskej armády. Strach vyvolávajú hlavne kvôli munícií, ktorú používajú. Raketomety môžu používať termobarické hlavice, ktoré môžu ľudí doslova „odpariť“ z povrchu zemského. Aj tí, čo prežijú, nemôžu hovoriť práve o šťastí, hrozí, že im zbraň poškodí vnútorné orgány.

Rusi plánujú jej vylepšenie v podobe tretej generácie tejto zbrane. TOS-3 má kombinovať silné stránky oboch predchodcov a naopak má odstrániť slabiny, ktoré mali.

Express Defense uvádza, že Závod dopravného strojárstva Omsk (Omsktransmash) si patentoval vývoj raketometu TOS-3 Drak. Zatiaľ nie sú známe podrobnosti o stroji, no ochranná známka so schematickým obrázkom čo-to prezrádza.

Z obrázka vidieť konštrukciu raketometu, ktorá je v podstate plameňometným tankom. TOS-3 bude stáť na podvozku TOS-1 a zachová si odpaľovacie zariadenie z TOS-2.

Rusi chcú s TOS-3 odstrániť slabiny oboch verzií 

Zbaví sa tak hlavnej slabiny TOS-1, ktorá trápi pôvodnú verziu Buratino aj vylepšenú verziu TOS-1 Solncepjok. Obe verzie sa vyznačujú pomerne krátkym dostrelom. Pôvodná verzia má dostrel len do vzdialenosti 3 500 metrov. Solncepjok dokáže útočiť na ciele do 6 000 metrov.

Aby mohli byť tieto zbrane nasadené proti nepriateľovi, musia sa vďaka krátkemu dostrelu nasadiť pomerne blízko frontovej línie. Stávajú sa tak ľahkým cieľom pre drony Ukrajincov a tiež delostrelectvo. Svedčí o tom aj fakt, že Ukrajincom sa zatiaľ podarilo zničiť 20 TOS-1A. Rusi pritom mali na začiatku vojny v službe okolo 50 až 70 kusov.

Verzia M0.1.01.04M2 TOS-2 má vylepšený dostrel, vďaka ktorému termobarická hlavica dokáže zneškodniť ciele do 10 000 metrov. Oproti TOS-1 má tak dvoj až trojnásobný dostrel. Niektoré zdroje uvádzajú dostrel až okolo 15 000 až 24 000 metrov. Očakáva sa tak, že TOS-3 bude mať vylepšený dostrel. 

Nevýhodou TOS-2 ale je, že je umiestnený na kolesovom podvozku vozidla 6×6 Ural. Kolesový podvozok je pomerne neobratný a problémy má aj s ukrajinským blatom známym ako Rasputica.

Ruskí konštruktéri preto pre TOS-3 vybrali pásový podvozok TOS-1, ktorý pozostáva z podvozku tanku T-72, z ktorého je odobratá veža.

TOS-3 tak odstráni slabiny svojich predchodcov – slabý dostrel a neobratný podvozok.

Bojovala v Afganistane i Čečensku 

TOS-1A a TOS-2 patria k najhroznejším zbraniam, aké Rusko na Ukrajine nasadilo. Portál National Interest ju nazval ako „najhoršiu nočnú moru každej armády na svete“.

Rusi sa začali nad výstavbou takejto zbrane zamýšľať už v 70. rokoch minulého storočia. Výrobu Kremeľ spustil v 80. rokoch pod názvom TOS-1 Buratino.

Svoju premiéru na bojisku zažila TOS-1 v Afganistane proti mudžahedínom v Pandžšírskom údolí. Práve náročný terén afganských vrchov bol známym miestom odporu mudžahedínov, ktoré Sovieti nedokázali nikdy úplne ovládnuť.

TOS-1 bol nasadený aj do bojov v rámci druhej vojny v Čečensku. Rusi ho zapojili aj do bojov v Sýrii, kde bojovali po boku sýrskeho diktátora Bašara Asada.

TOS-1A, Ukrajina, raketomet
zdroj: Wikimedia/Vitaliy Ragulin. Na snímku TOS-1A

Neskôr v roku 2015 sa systém objavil aj na Ukrajine, kde ho využívali vojská separatistov podporované Rusmi.

Od roku 2022, keď Rusko nevyprovokovane zaútočilo na Ukrajinu druhýkrát, možno vidieť nasadenie TOS-1A na viacerých miestach. Hlásené boli napríklad v bojoch pri Bachmute či v Avdijivke.

Systém Rusi využívajú na ničenie ľudských zdrojov nepriateľa, ktoré na nachádzajú v otvorenom priestore, ale aj v krytoch či bunkroch. Zastaviť sa nemá ani pred budovami či ľahko obrnenými vozidlami.

Pôsobí aj na morálku nepriateľa 

Nebezpečenstvo tohto systému spočíva v termobarickej munícii, ktorá vytvorí deštruktívnu rázovú vlnu.

Termobarická munícia spôsobí dva výbuchy – prvý vystrekuje do vzduchu palivovú zmes, ktorá sa následne zapáli druhým výbuchom, zároveň využíva kyslík zo vzduchu, pomocou ktorého zvyšuje silu výbuchu. Vďaka tomu vznikne ohnivá guľa s obrovskou teplotou, sprevádzaná deštruktívnou rázovou vlnou a vákuovým efektom spôsobeným nasávaním kyslíka z atmosféry.

Teplota pri explózii dosahuje 2 500 – 3 000 stupňov Celzia. Každý v dosahu výbuchu umrie a tiež môže spôsobiť značné poškodenie konštrukcií a vozidiel. Dokáže tiež zapáliť palivá a mazivá, ako aj odpáliť akúkoľvek muníciu. Mnohé objekty, vrátane ľudí, sú, v podstate, odparené.

Aj tí, ktorí samotný výbuch prežili, nemôžu hovoriť o šťastí. Zbraň môže spôsobiť vážne zranenia – až roztrhanie pľúc, očí, uší a orgánov. Dokonca dokáže vysať vzduch z pľúc. Rázová vlna môže zničiť budovy, čo môže spôsobiť sekundárne škody a ďalšie straty na životoch.

Vysoký úroveň deštrukcie je zároveň mocnou psychologickou zbraňou, ktorá pôsobí na morálku protivníka.

Samotná zbraň nie je zakázaná Ženevským dohovorom, no jej používanie na civilné ciele porušuje medzinárodné humanitárne právo.

Zdroje: Defense Express, National Interest, Oryx

Najnovšie videá

Trendové videá