Najobávanejšie ruské monštrum „sliedilo“ pri pobreží krajiny NATO. Ponorka môže hľadať slabé miesta Aliancie

Ruské ponorky štvrtej generácie, konkrétne triedy Jaseň, robia krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO) vrásky na čele, odkedy boli spustené na hladinu. Vďaka svojej konštrukcii a materiálu použitému pri výstavbe plavidla sú tieto ponorky ťažko odhaliteľné pre sonary Aliancie.

Momentálne ponorka triedy Jaseň – Kazaň plní titulky novín vďaka svojej prítomnosti na Kube, ktorá sa nachádza len 160 kilometrov od Floridy. To isté plavidlo spustilo alarm aj v Spojenom kráľovstve. Denník Express sa dostal k utajovaním informáciám, že protiponorkové lietadlo Kráľovského letectva (RAF) zachytilo Kazaň 5. júna pri pobreží Škótska.

Ponorka sa mala plaviť v blízkosti Škótska a Írska, pričom prechádzala v blízkosti britskej jadrovej námornej základne Faslane.

Vojenskí velitelia sa zdôverili novinárom z denníka, že ponorka môže hľadať slabé miesta Aliancie. Táto informácia sa pre nich stala zdrojom znepokojenia. O pozícii ponorky bol informovaný aj britský premiér Rishi Sunak či minister obrany Grant Shapps.

Ponorka zrejme bola spozorovaná pri brehoch Veľkej Británie v období, keď sa plavila k brehom Kuby. Práve ostrovný štát bol zdrojom veľkého napätia počas Studenej vojny v období známom ako Kubánska raketová kríza.

Sovietsky zväz vtedy na ostrove rozmiestnil balistické rakety stredného doletu. Rakety boli schopné niesť aj jadrovú hlavicu, čo predstavovalo bezprostrednú hrozbu pre bezpečnosť USA.

Existuje miesto, kde Ukrajinci „nakopávajú“ Rusov. Krym je pre Kremeľ jedna veľká slabina

Rusko a Kuba ostali spojencami aj po rozpade Sovietskeho zväzu, o čom svedčí aj príchod ruských plavidiel do havanského prístavu.

Lode do prístavu dorazili minulú stredu 12. júna. Ako prvá do prístavu vplávala tankovacia loď Akademik Pašin s remorkérom Nikolaj Čiker.

Neskôr dorazila aj fregata triedy Admirál Gorškov. Posledná priplávala aj ponorka Kazaň. Plavidlá sa zároveň majú zúčastniť vojenských cvičení v Karibiku.

Ponorky triedy Jaseň

Ide o plavidlá štvrtej generácie s jadrovým pohonom a cenou 1,6 miliardy amerických dolárov. Rusko má v súčasnosti v aktívnej službe štyri takéto plavidlá – Severodvinsk, Kazaň, Novosibirsk a Kranojarsk.

Dve patria do Severomorskej flotily, dve do Tichooceánskej flotily. Celkovo by malo byť do ruskej flotily zaradených desať kusov týchto ponoriek, ktoré majú nahradiť staršie ponorky triedy Akula a Oskar.

Ide o viacúčelovú ponorku, ktorá má plniť rôzne misie, napríklad ničenie hladinových cieľov, ponoriek, prieskum či zapojenie do špeciálnych operácií.

zdroj: TASR/AP, Ariel Ley

Ponorka má tiež bohatú výzbroj. Niesť môže dve 533 mm torpéda a šesť 650 mm protiponorkových striel. Vo výzbroji sa nachádzajú aj strely s plochou dráhou letu P-900 Alfa, ktoré dokážu prekonať 800 kilometrov. S loďami si majú poradiť protilodné strely P-800 Oniks s dostrelom až 300 kilometrov.

Na ničenie pozemných cieľov majú slúžiť strely S-10 Granat, ktoré dokážu niesť aj jadrovú hlavicu. Ponorka môže niesť aj strely s plochou dráhou letu Kalibr.

„Je to veľmi schopné a veľmi tiché plavidlo,“ okomentoval ponorku americký admirál James Foggo, ktorý v minulosti velil Námorným silám USA v Európe a Afrike.

Admirál v relácii 60 Minút televíznej stanice CBS priznal, že práve ponorky triedy Jaseň ho veľmi znepokojujú vďaka svojim kapacitám a vďaka tomu, že sú veľmi tiché. To v praxi znamená, že ich ide veľmi ťažko detegovať.

Kazaň nie je na Kube sama

Na rozdiel od Kubánskej krízy žiadne z týchto plavidiel nemalo na palube jadrové zbrane, čo potvrdili aj Biely dom. Pentagón tvrdí, že pohyby ruských plavidiel dôsledne monitoruje, ale v súčasnosti nepredstavujú hrozbu.

Podľa expertov je ale vyslanie ruských lodí a ponorky jasným signálom pre USA, ktorý má dokazovať silu ruského námorníctva a fakt, že v oblasti má stále spojencov.

„Návšteva ruských lodí je spôsob, akým ruský prezident Vladimir Putin pripomína Západu, že Moskva dokáže pôsobiť ako vyzývateľ Washingtonu aj v jeho sfére vplyvu,“ povedal pre agentúru AP politológ William Leogrande, ktorý pôsobí na Americkej univerzite vo Washingtone.

Plavidlá na Kubu pritom mieria v čase značného napätia, ktoré spôsobilo povolenie USA a iných západných krajín na používanie zbraní na vojenské ciele v rámci Ruska. Washington síce používanie zbraní obmedzil na oblasť Charkova a pridal aj obmedzenia na niektoré druhy munície, ako sú balistické rakety ATACMS, no v Moskve to vyvolalo značné pobúrenie.

Deň potom, ako priplávali ruské plavidlá do Kuby, do zátoky Guantánamo zavítala aj americká rýchloútočná jadrová ponorka USS Helena, neskôr sa k nej pridala aj hliadkovacia loď kanadského námorníctva HMCS Margaret Brooke, uvádza agentúra Reuters. Na Kube tak boli naraz ruské, americké aj kanadské plavidlá.