Najšťastnejšie krajiny na svete odhalili svoju temnú stránku. Šťastie je dusivá spoločenská prikrývka

Dánsko je jedným z najšťastnejších miest na svete. Podľa Svetovej správy o šťastí OSN – prieskumu, ktorý klasifikuje šťastie 155 krajín – sa Dánsko pravidelne zaraďuje na popredné miesta svetových rebríčkov šťastia.

Povestné dánske šťastie sa ukrýva v bezplatnom prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu, bezplatnej verejnej zdravotnej starostlivosti, relatívne nízkej kriminalite a korupcii. A bezpochyby v „obyčajnom“ dánskom hygge.

Znak kultúrnej identity a neoddeliteľná súčasť dánskej DNA

V Oxfordskom anglickom slovníku je pojem hygge definovaný ako: „Kvalita útulnosti a pohody, ktorá vyvoláva pocit spokojnosti a je považovaná za určujúcu charakteristiku dánskej kultúry.“ 

Dáni sa snažia aplikovať a vyhľadávať hygge vo všetkých aspektoch ich života, doma, vonku či v práci. Pohoda a čas strávený s blízkymi alebo v prírode je pre nich dôležitejší ako neustále naháňanie sa za peniazmi.

„Určujúci znak našej kultúrnej identity a neoddeliteľná súčasť národnej DNA,“ tvrdí Meik Wiking, výkonný riaditeľ Výskumného ústavu šťastia v Kodani.

Hygge si obľúbili aj v susedných severských krajinách ako sú Nórsko a Švédsko. Napriek nepriaznivému počasiu sa všetky škandinávske národy pravidelne radia medzi najšťastnejšie krajiny sveta.

zdroj: Unsplash/Stella Rose

Aj najšťastnejšie krajiny sveta majú svoje temné stránky

Napriek tomu, že patria medzi najšťastnejšie krajiny sveta, skrývajú v sebe aj temnú stránku. Výskum uverejnený v časopise Scientific Reports uvádza, že v krajinách, ktoré sa umiestnili na najvyšších priečkach v rebríčku národného šťastia, majú ľudia väčšiu pravdepodobnosť, že sa budú cítiť zle v dôsledku spoločenského tlaku byť šťastní.

Z výsledkov prieskumu vychádza, že život v šťastnejších krajinách môže byť pre mnohých dobrý. Pre niektorých však môže mať nakoniec pocit, že je toho na nich priveľa, a môže mať opačný účinok.

Autor výskumu Brock Bastian, profesor psychologických vied na Univerzite v Melbourne, skúmal niekoľko rokov s kolegami sociálny tlak, ktorý môžu ľudia pociťovať, aby prežívali pozitívne emócie a vyhýbali sa negatívnym.

Tvrdí, že tento tlak je ľuďom sprostredkovaný aj prostredníctvom kanálov, ako sú sociálne médiá, svojpomocné knihy a reklama. Ľudia si nakoniec vytvoria predstavu o tom, aké druhy emócií si ich okolie cení alebo v opačnom prípade necení.

Nechýbajú sklony k depresii

Paradoxne, ich predchádzajúci výskum ukázal, že čím viac ľudia zažívajú tlak na to, aby sa cítili šťastní, tak tým viac majú sklon k depresii.

Hoci sa tento predchádzajúci výskum väčšinou zameriaval na ľudí žijúcich v Austrálii alebo Spojených štátoch, zaujímalo ich, ako sa tieto účinky môžu prejaviť aj v iných krajinách.

V rámci ich najnovšej štúdie uskutočnili prieskum medzi 7 443 ľuďmi zo 40 krajín zameraný na ich emocionálnu pohodu, spokojnosť so životom a sťažnosti na náladu.

Ich predchádzajúce zistenia sa však potvrdili. Na celom svete platí, že ak ľudia uvádzajú, že pociťujú tlak na prežívanie šťastia a vyhýbajú sa smútku, majú tendenciu pociťovať deficity v oblasti duševného zdravia.

zdroj: Unsplash/Christian Erfurt

Nižšia spokojnosť so životom a viac negatívnych emócií

To znamená, že pociťujú nižšiu spokojnosť so svojím životom, viac negatívnych emócií, menej pozitívnych emócií a vyššiu úroveň depresie, úzkosti a stresu.

Zaujímavosťou však je, že celosvetová vzorka výskumníkom umožnila ísť nad rámec možností a skúmať, či existujú rozdiely v tomto vzťahu v jednotlivých krajinách.

Výskumníci získali údaje pre každú zo 40 krajín zo Svetového indexu šťastia, ktorý zhromažďuje Gallup World Poll. Index je založený na subjektívnych hodnoteniach šťastia na rozsiahlych národne reprezentatívnych vzorkách a vedcom umožnil určiť, ako môže celkové šťastie národa, a teda spoločenský tlak na jednotlivcov, aby boli šťastní, ovplyvniť pohodu jednotlivcov.

Výsledky prieskumu mnohých prekvapili. „Tento vzťah sa skutočne zmenil a bol silnejší v krajinách, ktoré sa umiestnili na vyšších priečkach svetového indexu šťastia. To znamená, že v krajinách, ako je Dánsko, spoločenský tlak, ktorý niektorí ľudia pociťovali, aby boli šťastní, predpovedal najmä zlé duševné zdravie,“ uviedli výskumníci.

To neznamená, že v priemere nie sú ľudia v týchto krajinách šťastnejší, zjavne sú, ale u tých, ktorí už pociťujú veľký tlak na to, aby si udržali neustály úsmev na tvári, môže život v šťastnejších krajinách viesť k horšej pohode.

Odborníci usúdili, že byť obklopený len šťastnými tvárami, môže zhoršiť účinky toho, že sa už cítime pod spoločenským tlakom, aby sme boli šťastní.

Samozrejme, znaky šťastia ostatných sa neobmedzujú len na explicitné vyjadrenie šťastia, ale prejavujú sa aj inými, jemnejšími signálmi, ako je napríklad viac sociálnych kontaktov alebo zapájanie sa do príjemných činností. Tieto signály bývajú silnejšie v šťastnejších krajinách, čo zvyšuje účinok sociálnych očakávaní.

Očakávaná norma

V týchto krajinách sa pocit šťastia môže ľahko považovať za očakávanú normu. To zvyšuje sociálny tlak, ktorý ľudia pociťujú, aby sa tejto normy držali, a zhoršuje dôsledky pre tých, ktorí ju nedosiahnu.

Podľa odborníkov je na osobnej úrovni dobré cítiť a vyjadrovať radosť a šťastie. Ako však zistili iné výskumy, niekedy je dobré citlivo vnímať, ako môže naše vyjadrenie pozitívnych emócií ovplyvniť ostatných.

Hoci je dobré vnášať do našich interakcií šťastie a pozitívne emócie, je tiež dobré vedieť, kedy ich zmierniť a vyhnúť sa odcudzeniu tých, ktorí našu radosť v danom momente nemusia zdieľať.

zdroj: Unsplash/Helena Lopes

V širšom zmysle možno nastal čas prehodnotiť spôsob merania národnej pohody. Už vieme, že prosperita v živote nie je len o pozitívnych emóciách, ale aj o správnom reagovaní na negatívne emócie, o nachádzaní hodnoty v nepohodlí a o zameraní sa na ďalšie faktory, ako je zmysel a medziľudské vzťahy.

Možno je načase hodnotiť krajiny nielen podľa toho, ako sú šťastné, ale aj podľa toho, ako sú bezpečné a otvorené celej škále ľudských skúseností, uvádzajú Science Alert.