Najúspešnejšia slovenská petícia mieri do parlamentu. Podpísalo ju už 127 000 ľudí

Táto online petícia bola podporená viac ako 127 000 podpismi. Jej signatári podľa tvrdenia šéfa envirorezortu oprávnene očakávajú, že ich požiadavka sa dostane na rokovanie pléna Národnej rady. A to aj napriek tomu, že nespĺňa všetky formálne náležitosti.

Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár s návrhom Jána Budaja súhlasil a rozhodol sa zaradiť rokovanie o petícií na najbližšiu schôdzu rady. Je nutné spomenúť, že hrozba zmeny klímy je veľkou výzvou súčasnej politickej generácie a je aj hlavným kritériom pri posudzovaní využitia Fondu obnovy.

„Oceňujem, že predseda parlamentu Boris Kollár akceptoval moju žiadosť a podporil rokovanie o petícii občanov, a to napriek tomu, že ho k tomu nenútil rokovací poriadok, ani žiaden zákon. Týmto prístupom prenesie diskusie z úrovne výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie tam, kde s ohľadom na svoj význam patria – do pléna NR SR,“ povedal minister Ján Budaj.

Cieľom iniciatívy je, aby slovenská vláda upriamila viac pozornosti na riešenie klimatickej zmeny. Zároveň chce, aby sa otvorila celospoločenská diskusia o vplyve klimatickej zmeny na svet a Slovensko.

„Našou najväčšou výzvou je vytvoriť spoločnosť, ktorá naozaj chápe, že máme problém a ktorá si dokáže zvoliť v politike svojich zástupcov tak, aby priniesli naozajstnú zmenu. Nemáme teraz čas na zelené reči, potrebujeme konať a to čím skôr. Čas je naozaj dôležitý a my by sme si priali, aby to pochopil konečne každý z nás,“ vyjadrila sa pre Startitup jedna z iniciátoriek petície Marta Fandlová.

„Bude to práve klimatická kríza, ktorá bude definovať a zásadne meniť spôsob života našej generácie a mladí ľudia si to čoraz viac začínajú uvedomovať,“ povedala Fandlová.

„Dúfam, že sa parlament postaví k návrhom zodpovedne. Klimatická kríza totiž nerozlišuje medzi politickou príslušnosťou. Jednoducho ide o budúcnosť nás všetkých. Aj našich detí,“ konštatuje europoslanec a ekológ Martin Hojsík.

zdroj: TASR/AP/Victor R. Caivano, Unsplash/Sebastian Goldberg

Podľa moderátora a eko influencera Viktora Vinczeho ide o rukolapný dôkaz toho, že klimatické témy naberajú na dnes už nevyhnutnej sile „zdola“.

„Pretože môžeme my, občania, dokonalo separovať, už nikdy nesadnúť do lietadla či auta a kupovať len ten najudržateľnejší textil,.. a aj tak to na záchranu planéty nebude stačiť, ak sa k tomu nepridá politické vedenie sveta so systémovými zmenami. Táto petícia je pre nich možno prvým, no o to silnejším odkazom. ‚Eko’ totiž nie je len nejaká vzdialená hipisácka téma, ‚eko’ je otázkou života (alebo smrti),“ napísal na sociálnej sieti Vincze.

Súd rozhodol, že štát v boji proti zmene klímy zlyhal

V súvislosti so slovenskou petíciou za klímu sa oplatí nazrieť do Francúzska, kde už pred časom vznikol podobný projekt, ktorý mal pre mnohých nečakané vyvrcholenie. Správny súd v Paríži totižto rozhodol, že francúzsky štát nesie plnú zodpovednosť za svoju nedostatočnú aktivitu v boji proti klimatickej zmene.

Štyrom mimovládnym organizáciám, ktoré sa naň obrátili, musí štát zaplatil symbolické euro ako náhradu za ich morálnu ujmu, uviedol portál France 24.

Podnet na súd podala štvorica organizácií – Greenpeace, Oxfam, Notre affaire a tous (Vec nás všetkých) a Fondation Nicolas Hulot (Nadácia Nicolasa Hulota). Stalo sa tak aj na základe petície nazvanej Prípad storočia, ktorú na internete podpísali dva milióny ľudí.

Iniciátori petície rozhodnutie parížskeho súdu uvítali. Označili ho za „prvé, historické víťazstvo pre klímu a významný pokrok vo francúzskom práve“. V tlačovej správe tiež konštatujú, že „tento rozsudok je víťazstvom pravdy“.

Správny súd v Paríži v stredu konštatoval, že nečinnosť štátu spôsobila ekologické škody, uviedol však, že bude trvať dva mesiace, kým rozhodne, či je nevyhnutné prinútiť vládu prezidenta Emmanuela Macrona, aby podnikla kroky na ďalšie znižovanie emisií.

Mimovládne organizácie poukázali na zlyhanie francúzskeho štátu vo viacerých oblastiach: pri neplnení cieľov smerujúcich k uhlíkovej neutralite, na nedostatky v oblasti energetickej obnovy budov, či na absenciu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Mimovládne organizácie sa domnievajú, že tieto faktory majú priamy vplyv na každodenný život Francúzov.

Petíciu, ktorú v decembri 2018 spustili spomínané mimovládne organizácie, podpísali viac ako dva milióny ľudí, čo bol najvyšší počet podpisov pod petíciou v dejinách Francúzska.