Najväčší útek mozgov od 2. svetovej vojny. Trump odplašil vedeckú elitu z USA, svet o ňu bojuje

Spojené štáty boli celé desaťročia hlavným centrom vedeckého výskumu. Krajina, kam sa sťahovali najbystrejšie mozgy sveta, aby riešili tie najťažšie otázky ľudstva – od rakoviny až po klimatické zmeny. Lenže časy sa menia, a to rýchlo.

Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu vedci začínajú utekať. A nehovoríme o symbolickom počte – niektorí experti hovoria podľa Euronews o najväčšom odchode vedeckej elity od čias nacistického Nemecka.

Trumpove zásahy ničia vedu

Trumpova administratíva totiž spôsobila podľa časopisu Science v americkej vede zemetrasenie. Masívne škrty vo financovaní prestížnych inštitúcií ako National Institutes of Health (NIH), zásahy do nezávislosti výskumu, obmedzenie víz pre zahraničných vedcov a otvorená vojna proti diverzite a začleneniu sú len začiatok.

Výsledok? Tisíce výskumníkov balia kufre – alebo aspoň hľadajú, kam by mohli odísť.

„Každý deň som čítala správy o tom, ako sú federálni zamestnanci prepúšťaní, ako sa rušia financie, ak neukončia iniciatívy zamerané na diverzitu. Mala som byť prijatá na univerzitu v Mississippi, ale z ponuky som nakoniec ustúpila. Proste to už nevyzeralo ako bezpečné miesto pre vedu,“ hovorí napríklad mladá chemička Emma, ktorej meno radšej redakcia časopisu pozmenila.

Európa, Kanada, Austrália a dokonca aj Čína sa tento „únik mozgov“ snažia využiť. Univerzity v Paríži, Barcelone, Lausanne či Cambridge hlásia nárast žiadostí o pracovné miesta z USA. Aix-Marseille spustila špeciálny program „Safe Place for Science“ s rozpočtom až 15 miliónov eur. Francúzsky minister výskumu otvorene vyzval univerzity, aby pripravili návrhy, ako integrovať amerických vedcov. 

Dejiny sa obracajú

Podľa viacerých expertov čelia Spojené štáty najväčšiemu úniku mozgov od čias druhej svetovej vojny. „Európa zdvojnásobí financovanie, aby prilákala vedcov utekajúcich z Trumpovej Ameriky,“ napísal bývalý katalánsky poslanec Alfons López Tena. Pripomenul tak zaujímavý historický zvrat: kým v 20. storočí utekali vedci z Európy pred Hitlerom do USA, dnes sa karta obracia – vedci masovo opúšťajú Ameriku a zamierili späť do Európy.

A nejde len o slová. Európska komisia aj jednotlivé krajiny ako Francúzsko, Švédsko či dokonca Kanada – hoci je aktuálne v colnej vojne s USA – robia konkrétne kroky, aby získali špičkových výskumníkov z amerických univerzít a laboratórií. Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila, že Európska výskumná rada zdvojnásobí granty pre vedcov, ktorí sa presťahujú do EÚ – a to už od výzvy na rok 2025.

Jednou z univerzít, ktoré už teraz aktívne pripravujú nábor vedcov z USA, je prestížny Cambridge vo Veľkej Británii. Zameriava sa najmä na oblasti biomedicíny a umelej inteligencie. Podľa prorektorky Deborah Prentice sú už „v plnom organizačnom nasadení“. Podobný postoj zaujali aj univerzity vo Francúzsku a Švédsku, ktoré sa tešia na príchod amerických špičiek. 

Celý svet chce vedcov, nejde to tak ľahko

Aj inde je rušno. Austrálska stratégia počíta s rýchlymi vízami pre špičkových vedcov z USA. V Číne zas vznikajú nové centrá, ktoré lákajú späť čínsko-amerických expertov, sklamaných z americkej politiky. Dokonca aj čínske štátne médiá hovoria o „vedeckej migrácii“ vyvolanej americkým zasahovaním do slobody výskumu pod zámienkou národnej bezpečnosti.

Ale je to také jednoduché? Nie úplne. Mnohé európske a kanadské univerzity zápasia samy s rozpočtovými krízami. Napríklad McGill University v Montreale musí zrušiť 250 pracovných miest. V Británii by už do roku 2026 mohlo byť 75 % univerzít v deficite.

Holandsko a ďalšie krajiny taktiež osekávajú rozpočty na výskum a vyzývajú EÚ, aby navýšila rozpočty špeciálne pre amerických utečencov z akadémie. „Obávam sa, že nakoniec stratíme celú generáciu výskumníkov,“ varuje právnik Richard Gold z McGill University.

Americkú vedu čaká úpadok

Napriek tomu je jasné, že atmosféra v americkej vede je dnes plná neistoty. Vedci sa boja nielen o financie, ale aj o slobodu bádania. Mnohí sú presvedčení, že Trump sa pokúša vedu politicky podriadiť. Jeden francúzsky vedec, ktorý kritizoval Trumpa, bol tento marec dokonca odmietnutý na hraniciach USA. 

Téma už prenikla aj do verejnej debaty. Vedci na sieťach upozorňujú, že Spojené štáty prichádzajú o expertov v oblasti rakoviny, verejného zdravia, klimatických vied či umelej inteligencie. Jeden z najcitovanejších výskumníkov v oblasti AI, Dr. Guo-Jun Qi, oznámil, že sa po 10 rokoch vracia z USA späť do Číny. „To už nie je len anekdota. To je trend,“ píšu komentátori.

Otázkou zostáva, kam to všetko povedie. Bude mať USA, krajina technologických gigantov a Nobelových cien, ešte čo ponúknuť? Alebo sa skutočne začal reverzný exodus – tentoraz smerom von z Ameriky? Odpoveď príde možno už čoskoro.

Ale zvyšok sveta je pripravený. Európa láka nielen grantmi, ale aj kvalitou života – univerzálnym zdravotníctvom, silným sociálnym systémom, work-life balansom a kultúrnou rozmanitosťou. Jednoducho, ponúka vedcom to, čo im Trumpova Amerika už nedokáže. A zatiaľ to vyzerá, že Trump im práve prihráva celú generáciu talentov.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie