Najväčší vesmírny objav storočia na dosah. Astronómovia očakávajú „Planétu Deväť“
- Existuje deviata planéta? Nový teleskop prinesie odpoveď
- Astronómovia čakajú už desaťročie
- Nachádza sa 800-krát ďalej než Zem

- Existuje deviata planéta? Nový teleskop prinesie odpoveď
- Astronómovia čakajú už desaťročie
- Nachádza sa 800-krát ďalej než Zem
Už takmer desaťročie astronómovia pátrajú po hypotetickej obrovskej planéte, ktorá sa môže ukrývať v ďalekých končinách našej slnečnej sústavy. Stojíme na prahu objavu tohto nového sveta, známeho ako „Planéta Deväť“. Koncom tohto roka Veľký synoptický prehliadkový ďalekohľad (LSST) v observatóriu Vera C. Rubinová v Čile prvýkrát zamieri na oblohu.
Objav novej planéty by predstavoval vedeckú zlatú baňu a uspokojivé rozuzlenie dlhodobej záhady. Zároveň by vyvolal významnú verejnú senzáciu, ktorá by mohla vzbudiť údiv, kontroverziu a kopu neviazaných špekulácií. Informuje o tom web supercluster, štúdia je uverejnená v „The Astrophysical Journal“ na portáli iopscience.
Pohľad do minulosti pre predpovede budúcnosti
Verejné reakcie na objavy Uránu, Neptúna a Pluta, ako aj rozruch po preradení Pluta na trpasličiu planétu môžu nastaviť očakávania pre dramatický vstup nového člena slnečnej rodiny.
„Myslím, že to bude moment, keď ľudia prejavia skutočné nadšenie z niečoho nového vo vesmíre,“ hovorí Mike Brown, astronóm z Caltechu, ktorý spoluvyvinul hypotézu Planéty Deviatky. „Ľudia milujú vesmír. Slnečná sústava predstavuje v mnohých ohľadoch najväčšie susedstvo, ktoré ktokoľvek pozná.“
Brown a jeho kolega Konstantin Batygin prvýkrát navrhli hypotézu Planéty Deviatky v roku 2016, aby vysvetlili zvláštne javy vo vonkajšej slnečnej sústave. Tím pozoroval, že niektoré transneptúnske objekty mali zvláštne zoskupené obežné dráhy, ktoré naznačovali prítomnosť masívneho objektu ešte ďalej.
„Štúdia z roku 2016 mala veľmi predbežný charakter,“ hovorí Brown. „Mali sme len obmedzený súbor pozorovaní. Teraz máme celkom dobrý predpoklad naprieč oblohou, kde by mala existovať.“
Prízrak deviatej planéty inšpiroval intenzívne mediálne pokrytie a živú vedeckú diskusiu. Niektorí výskumníci spochybnili túto hypotézu a predstavili alternatívne vysvetlenia. Iné tímy navrhli obmedzenia možných vlastností planéty. Súčasné odhady umiestňujú Planétu Deviatku 400 až 800-krát ďalej od Slnka než Zem a naznačujú, že váži približne 4 až 10-krát viac.
Moderná technológia v hľadaní
LSST bude skenovať rozsiahle úseky oblohy s bezprecedentnou presnosťou. Prehliadka zverejní svoje pozorovania nepretržite, čo znamená, že pozorovatelia oblohy všetkého druhu začnú pretekať o prvý náznak Planéty Deviatky.
„Ak LSST odhalí novú planétu, najpravdepodobnejšie k tomu dôjde prostredníctvom komunitného úsilia,“ hovorí Amir Siraj, astrofyzik z Princetonskej univerzity. „Rôzne skupiny astrofyzikov budú hľadať slabú škvrnu odrazeného slnečného svetla, ktorá sa extrémne pomaly pohybuje po oblohe.“
Bitka o objav a meno
Astronómovia nehľadajú hypotetickú planétu na základe orbitálnych stôp prvýkrát. V roku 1800 skupina známa ako „Nebeská polícia“ pátrala po skrytej planéte medzi Marsom a Jupiterom, čo viedlo k objavu pásu asteroidov.
O desaťročia neskôr, 23. septembra 1846, Urbain Le Verrier oficiálne objavil Neptún pomocou svojich výpočtov. Bol to tesný finiš – britský astronóm John Couch Adams žiadal o podiel na objave. Spor uchvátil verejnosť a stal sa otázkou národnej hrdosti.
„História po objave planéty ma zaujíma viac ako tá pred objavom,“ komentoval astronóm Sir George Biddell Airy v roku 1847.
Ako pomenovať novú planétu
„Práva na pomenovanie pripadnú objaviteľom,“ hovorí Siraj. „To určite vyvolá veľké spory bez ohľadu na zvolené meno.“
Historický precedens existuje. Medzinárodnej astronomickej komunite trvalo takmer 70 rokov, kým schválila meno Urán. William Herschel, ktorý ho objavil v roku 1781, pôvodne navrhol Georgium Sidus po kráľovi Jurajovi III. Toto meno nezískalo podporu, čo viedlo k alternatívam ako Hypercronius, Transaturnis, Minerva a nakoniec Urán.
Le Verrier, ktorý objavil Neptún, zvolil jeho meno po rímskom bohovi mora. Pluto pomenovali čiastočne na počesť Percivala Lowella (iniciály P.L.), ktorý strávil posledné roky hľadaním „Planéty X“.
Medzi vedou a konšpiráciami
„Na čo sa treba pripraviť, súvisí s tým, či ľudia dôverujú oficiálnej vede,“ hovorí Ian Reyes, profesor komunikácie a médií. „Ľudia spochybňujú akýkoľvek záver. Aha, existuje ďalšia planéta. Prečo? Postaví si tam Elon Musk sídlo? Dal ju tam on? Zostanem stále Blížencom, ak existuje nová planéta?“
Možno celá vec zostane bez pozornosti. To by predstavovalo jediný scenár odchyľujúci sa od minulých planetárnych objavov. Verejnosť privítala objavy Uránu, Neptúna a Pluta. Vedci, ktorí ich spozorovali, sa stali celebritami. Ale v dnešnom mediálnom prostredí sa nová planéta môže stratiť v informačnom šume.
„Čo považuje výskumník za ,raz za život‘, môže pre teba znamenať len cool správu pondelkového rána,“ hovorí Reyes.
Bez ohľadu na výsledky, Planéta Deväť, ak ju objavia, posunie hranice slnečnej sústavy k novému horizontu, doslova aj vo verejnom povedomí.
„Planéty patria medzi prvé veci, o ktorých sa učíme v škole,“ uzatvára Siraj. „Pridanie nového člena 180 rokov po Neptúne by znamenalo hlboký posun v našom poznaní kozmického kontextu.“
Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroje: supercluster, caltech, iopscience, pubs, tandfonline