Najväčšie jazero sveta vysychá: Nestojí za tým len klimatická zmena, vedci poukazujú aj na Rusko

V súvislosti s vodnými tokmi na našej planéte sa hovorí predovšetkým o moriach a oceánoch. Menšie vodné plochy, ako napríklad jazerá, sú skôr v úzadí. A pritom, ako upozorňuje CNN, jazerá síce pokrývajú len asi 3 % povrchu Zeme, avšak zadržiavajú takmer 90 % jej tekutej povrchovej sladkej vody a sú základnými zdrojmi pitnej vody, zavlažovania a energie, a poskytujú životne dôležité biotopy pre živočíchy a rastliny.

Práve preto je ich stav z hľadiska našej populácie a jej prežitia mimoriadne dôležitý. O to alarmujúcejšie sú zistenia štúdie, o ktorej informuje Euronews. Podľa nich viac ako polovica najväčších svetových jazier a nádrží vysychá pomerne rýchlym tempom. Faktory tohto nelichotivého stavu je podľa vedcov viacero, ale ľudská činnosť pri tom hrá podstatnú úlohu.

Opäť raz klimatická zmena  

Nejde pritom o fenomén posledných mesiacov či rokov. Vyššie teploty v dôsledku globálnej klimatickej zmeny a odklon spoločnosti od vody zmenšujú svetové jazerá už od začiatku 90. rokov minulého storočia o bilióny litrov vody ročne. Pri podrobnom skúmaní takmer 2 000 najväčších svetových jazier sa zistilo, že strácajú približne 21,5 bilióna litrov ročne.

V praxi to znamená, že od roku 1992 do roku 2020 svet stratil také množstvo vody, ktoré zodpovedá 17 jazerám Lake Meads, ktorá je najväčšia americká nádrž nachádzajúca sa v štáte Nevada. Približne ide o také množstvo vody, ktoré je ekvivalentom spotreby USA za celý kalendárny rok 2015.

Veľký problém s Kaspickým morom

Radio Free Europe v tejto súvislosti upriamuje našu pozornosť na tento problém u najväčšieho jazera sveta, ktorým je Kaspické more. Je nespochybniteľné, že Kaspické more, najväčšia uzavretá vodná plocha na svete, o ktorú sa delia Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko, sa zmenšuje.

A pretože kazašská časť Kaspického mora patrí medzi najplytšie, nie je prekvapením, že miestne úrady sa snažia vysporiadať s vážnymi následkami, ktoré už nie sú otázkou niekoľkých dekád, ale veľmi blízkej budúcnosti.

Mačací ostrov, ružové jazero a katakomby plné lebiek. 10 najpodivnejších miest sveta, o ktorých si možno nikdy nepočul

„Pred desiatimi rokmi sme preplávali asi 200 metrov, aby sme sa dostali k týmto skalám. Teraz na nich stojíme,“ povedal o situácii Azamat Sarsenbaev, aktivista z kazašského mesta Aktau pri Kaspickom mori. Začiatkom tohto leta predstavitelia mesta Aktau vyhlásili výnimočný stav v súvislosti s recesiou pobrežia, čoho cieľom bolo urýchlenie úsilia o zmiernenie, respektíve spomalenie zhoršujúcej sa situácie. 

Kazašská ministerka životného prostredia Zulfiya Suleimenovová uznala rozsah problému a uviedla „zmenu klímy ako exogénny faktor“ a „reguláciu“ riek, ktoré sa vlievajú do jazera, ako je Volga s ruským pôvodom a Ural, ako hlavné príčiny. Podstatne menej diplomatickejší bol spomínaný Sarsenbaev.

Hoci uznáva, že Kazachstan potrebuje využívať vodu efektívnejšie, tvrdí, že výstavba viacerých priehrad a iných priemyselných objektov pozdĺž ruských častí týchto dvoch riek spôsobuje Kazachstanu veľké problémy.

„Zastavia tok vody. A ak z riek bude prichádzať menej, Kaspické more sa bude stále zmenšovať,“ vysvetlil a zároveň odmietol myšlienku populárnu medzi mnohými obyvateľmi Aktau, že najnovší prepad je výsledkom dávnych tektonických posunov pod morským dnom.

Riaditeľ prístavu Aktau Abay Turikpenbaev uviedol, že plytké vody v blízkosti jeho prístavu už ovplyvnili prácu ropných tankerov, ktoré už nie je možné naplniť. Turikpenbaev poznamenal, že od 1. januára 2022 do 1. januára 2023 hladina vody v prístave klesla o 30 centimetrov, čo je výrazne viac ako priemer 5 – 10 centimetrov za posledné roky.