Najviac som sa bál, ako Slováci prijmú, že nemáme vyprážaný syr, rezeň a pizzu, hovorí podnikateľ z Bojníc
- Aj keď by inde zarobil podstatne viac, rozhodol sa zostať v rodných Bojniciach
- Otvoril si tu vlastnú reštauráciu, ktorá ustála aj náročné obdobia
- Medzi miestnymi aj turistami je hitom
- Aj keď by inde zarobil podstatne viac, rozhodol sa zostať v rodných Bojniciach
- Otvoril si tu vlastnú reštauráciu, ktorá ustála aj náročné obdobia
- Medzi miestnymi aj turistami je hitom
Dlhé roky pôsobil ako kuchár, neskôr aj ako šéfkuchár. Reč je o Marekovi Karakovi, ktorého vzťah ku gastronómii vyvrcholil otvorením vlastnej reštaurácie. Podnik Alej sa nachádza v Bojniciach a Marekovi s ním pomáha aj jeho žena. Dvojica tak dokázala vybudovať prosperujúci biznis od nuly.
„Priestor si nás doslova našiel sám. V deň, kedy ma oslovil majiteľ budovy, sme mali odklepnúť úplne iný projekt. Všetko už bolo nachystané a takpovediac hotová vec. Prišli sme sa pozrieť s manželkou pozrieť len tak zo zvedavosti a keď sme odchádzali, bolo nám jasné, že ideme do toho. Aj keď to bol iba holý priestor a čakali nás nemalé investície, prerábky a veľa veľa práce,“ spomína Marek.
Pri rozbiehaní biznisu čerpali zakladatelia reštaurácie financie z banky cez špeciálny projekt pre začínajúcich podnikateľov. Z časti im pomohla aj rodina.
„Prvotnú investíciu je ťažko zrátať, pretože sme od otvorenia stále niečo dotvárali, dokupovali, inovovali a vlastne do dnešného dňa reštaurácia nie je vo finálnej podobe, podľa našich predstáv. Investujeme priebežne, nemalé financie idú aj do údržby technológií v kuchyni.“
Priznáva, že viac ako nedostatku peňazí sa pri štarte podnikania bál toho, ako ľudia prijmú, že nemajú v ponuke vyprážaný syr s hranolkami, rezeň, halušky alebo pizzu. „Všetko ostatné nebol pre mňa strach, ale výzvy.“
Priznáva, že sa stretli aj s ľuďmi, ktorí im úspech nechceli dopriať. „S neprajníkmi sa stretávame skoro denne. Zo začiatku sme si to psychicky dosť pripúšťali, čo nám veľmi neprispievalo k pohode, teraz to už berieme ako súčasť biznisu. Ale občas nás ešte dokážu prekvapiť.“
A čo by Marek, po jeho bohatých skúsenostiach v odvetví, poradil ľuďom, ktorí by chceli podnikať s jedlom alebo kávou? „Nepodnikať v gastre, a keď už sa rozhodnete do toho ísť, treba si to dobre premyslieť. Ideálne vedieť presne, čo od toho čakáte a mať koncept. Hlavne, majiteľ podniku by mal byť niekto, kto už má skúsenosti priamo z gastra, vie ako funguje kuchyňa a zároveň musí byť aj dobrým manažérom. Bez toho to proste nejde.“
Koniec kočovného života
Do podnikania v kúpeľnom meste sa Marek rozhodol ísť po tom, ako si uvedomil, že ďalej nechce viesť takpovediac kočovný život, kedy pendluje za prácou medzi slovenskými a českými mestami. Aj keď dostával lákavé pracovné ponuky mimo okresu, rozhodol sa, že vyskúša šťastie práve v Bojniciach.
„Pre mňa bola vždy výzva pracovať a podnikať na Slovensku, aj keď to nie je vôbec jednoduché. Ale je to môj domov a tu chcem niečo po sebe zanechať, odovzdávať svoje skúsenosti ďalej.“
Marek konštatuje, že väčšina Slovákov si o Bojniciach myslí, že ide len o ZOO a zámok. Fungujú tu ale aj menšie projekty, ktoré sa oplatí navštíviť. Je za nimi veľa práce šikovných ľudí. Mrzí ho, že tieto miesta väčšinou nie sú tak propagované a človek na ne natrafí, len ak sa opýta miestnych.
Bojnice sú podľa Mareka najkrajšie mimo hlavnej turistickej sezóny. Na jeseň a v zime to tu vyzerá doslova ako v rozprávke. V októbri park okolo zámku hýri farbami a sú to vraj tie najkrajšie prechádzky. V zime, ak počasie dopraje, sa vieš korčuľovať priamo na jazere vedľa zámku okolo rotundy, alebo sánkovať z kopca až ku hradbám.
Keď sa rozhodneš prísť do Bojníc na dlhšie, je tu viacero možností na turistiku v okolitých kopcoch. Môžeš navštíviť farmy alebo sa pozrieť na Bojnice a okolie z vtáčej perspektívy prostredníctvom vyhliadkového letu.
Ponuka, ktorá neomrzí
Aj keď to môže znieť ako klišé, Marek hovorí, že z jeho kuchyne vychádza jedlo ako od starých mám. Nejde len o poctivé suroviny, ale aj jednoduchú a chutnú prípravu jedla. Polotovary a rôzne dochucovacie prášky, s ktorými si mnoho podnikov pomáha, tu majú stopku.
„U nás v kuchyni nenájdete vegetu alebo mrazené hranolky, všetky jedlá sa varia z čerstvých surovín. Máme stály lístok podľa sezóny, plus robíme špeciálne ponuky, takže skoro vždy u nás môžete ochutnať niečo nové. V lete robievame live cooking vonku na terase, či už paellu, morské plody alebo letné špeciality.“
Za hriech stoja aj ich domáce koláče, paštéty či chlieb. V podstate si väčšinu jedál “vyrábajú” sami, či už ide o burgerové žemle, bagety na hotdog, zemiakové šúľance, noky alebo omáčky. Prioritou je pri výbere mäsa predovšetkým jeho pôvod. Alej tiež spolupracuje s miestnymi farmármi a dodávateľmi, od ktorých odoberajú bryndzu, syry, či zmrzlinu z miestnej gelatellie.
„Aj keď sa v poslednej dobe zameriavame hlavne na mäso a steaky, vždy myslíme na vegetariánov, aby si z ponuky u nás vybral naozaj každý. V detskom menu nenájdete také tie slovenské klasiky ako kuracie nugetky s hranolkami, lebo je dôležité viesť deti už od mala k poctivému jedlu.“
Čo sa týka cien, obedná ponuka sa pohybuje medzi 8 až 9 eurami a za hlavné jedlá z lístka zaplatíš od 10 do 20 eur.
„Každé naše jedlo stojí za ochutnanie. Pre milovníkov mäsa steak z kvalitného vyzretého mäsa, pre milovníkov rýb čerstvú pečenú morskú rybu, pre tých, ktorí majú radi street food náš roast beef sendvič. Po dobrom jedle u nás ale nesmiete vynechať naše domáce minišišky s karamelovým krémom a ovocím, ktoré sa už za krátku dobu stali symbolom Aleje.“
Aj keď sa Alej v Bojniciach úspešne uchytila, jej zakladateľ neplánuje koncept rozširovať do iných slovenských miest. Je presvedčený, že Alej musí byť len jedna. „Je to naša srdcovka, a tak to aj ostane.“ Do budúcna chce pokračovať v tom, čo spolu s tímom robí, neznižovať kvalitu a zároveň prinášať ich zákazníkom stále niečo nové.
Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne v decembri 2022.