Najvyšší súd rozhodol o odposluchoch v kauze Gorila: Finančník Haščák spor prehral
- Definitívny verdikt v kauze Gorila
- Haščák ostáva bez kompenzácie
- Definitívny verdikt v kauze Gorila
- Haščák ostáva bez kompenzácie
Odpočúvanie v kauze Gorila bude mať pre Jaroslava Haščáka trpkú dohru. Najvyšší súd SR totiž v právoplatnom rozsudku rozhodol, že známy finančník nemá nárok na odškodné od Slovenskej informačnej služby (SIS). Rozsudok je právoplatný.
Kauza Gorila je jedným z najznámejších politických škandálov na Slovensku, ktorý vypukol v roku 2011 po zverejnení údajného spisu Slovenskej informačnej služby (SIS).
Tento spis mal obsahovať prepisy odpočúvaní z rokov 2005 a 2006, ktoré naznačovali prepojenia medzi politickými predstaviteľmi a finančnou skupinou Penta. Odpočúvania mali prebiehať v byte na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorý patril podnikateľovi Zoltánovi Vargovi.
Kauza Gorila
Po prepuknutí škandálu nasledovali viaceré vyšetrovania a politické turbulencie. Obsah spisu Gorila otriasol dôverou verejnosti v štátne inštitúcie a vyvolal protesty. Ľudia vyšli do ulíc a žiadali dôsledné vyšetrenie prípadu. Napriek rozsiahlemu mediálnemu pokrytiu a politickému tlaku však dlhé roky nedošlo k žiadnym výrazným súdnym rozhodnutiam či obvineniam vysokopostavených osôb.
V roku 2018 nastal v kauze zásadný zlom, keď mala polícia pri vyšetrovaní vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka objaviť v dome Mariana Kočnera originál zvukových nahrávok odpočúvania z kauzy Gorila. Obsah a pravosť spisu Haščák dlhodobo odmietal a spochybňoval, pričom tvrdil, že ide o nezákonne získané a zmanipulované materiály.
Od začiatku kauzy odmietal, že by sa dopustil akéhokoľvek nezákonného konania, a opakovane sa voči spojeniu svojho mena s týmto prípadom ohradzoval.
Prokurátor v septembri Haščákovi obvinenie zrušil
Prokurátor v septembri 2024 zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila. Ako informoval jeho advokát Martin Škubla, vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila nemala pre svoje rozhodnutie dostatočné dôkazy. Prokurátor dospel k záveru, že uznesenie o obvinení bolo neopodstatnené a nemalo oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa Škublu vyšetrovatelia konali na základe domnienok a nie reálne zistených skutočností. Tvrdí, že nielenže neexistovali dôkazy na vznesenie obvinenia, ale aj dvojročné dokazovanie bolo len formálne a neprinieslo žiadne nové skutočnosti.
Haščák bol obvinený v roku 2022 spolu s ďalšími štyrmi osobami, medzi ktorými boli aj bývalá šéfka Fondu národného majetku Anna B. a exminister hospodárstva Jirko M. Obvinenia sa týkali založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, pričom Haščák čelil aj obvineniu z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Rozhodnutie prokuratúry z 2. septembra znamená, že všetky tieto obvinenia boli zrušené.
SIS musela materiály v kauze Gorila zničiť
Dôležitý rozsudok v kauze Gorila prišiel aj v auguste 2024, keď Ústavný súd SR prikázal Slovenskej informačnej službe zničiť výsledky sledovania expolicajta Zoltána Vargu z roku 2006, ktoré súvisia s kauzou Gorila. Tým, že tak SIS v minulosti neurobila, porušila podľa ÚS základné práva Vargu, ktorého bratislavský byt tajná služba pri operácii Gorila odpočúvala.
Rozhodnutie senátu ÚS z 21. augusta sa týka postupu SIS pri použití informačno-technických prostriedkov na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2006. SIS tak musela zničiť primárny materiál a sekundárny materiál týkajúci sa sťažovateľa a písomne o tom Vargu informovať. SIS musela tiež nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 694 eur.
ÚS už v roku 2023 prikázal SIS zničiť výsledky odpočúvania z operácie Gorila, ktoré získala na základe rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2005 a 18. mája 2006. Bratislavský krajský súd odobril sledovaciu operáciu SIS s odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici, tieto rozhodnutia však ÚS v roku 2012 zrušil ako nezákonné, pričom Vargovi dal za pravdu, že boli porušené jeho práva na ochranu súkromia či súdnu ochranu.
V roku 2016 ÚS zrušil ako nelegálny aj súhlas krajského súdu z januára 2006, o ktorý SIS požiadala na osobitné sledovanie Vargu. Porušenie práva sťažovateľa na súkromie v súvislosti s odpočúvaním konštatoval v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality
Zdroje: TASR, TA3, SME