NAKA hrozí veľké fiasko na súdoch, varuje Burda. Problém je v „osamelých“ kajúcnikoch

Vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a špeciálnej prokuratúre hrozí veľké fiasko na súdoch. Povedal to dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v rozhovore pre denník Štandard.

Podľa neho robia vyšetrovatelia pri veľkých kauzách vážne chyby, chýbajú im dôkazy, ktoré sa zužujú len na sporné výpovede tzv. kajúcnikov. Odporúča im, aby sa zamerali aj na účtovné a majetkové dôkazy.

„Netvrdím, že pri tzv. kajúcnikoch ide o inštitút, ktorý by sa nemal využívať, naopak, proti organizovanému zločinu sa tento inštitút používa u nás aj v zahraničí a používa sa úspešne. Otázne je však vždy to, akým spôsobom sa používa,“ povedal Burda.

Zdôraznil, že informácie od kajúcnikov, aj keď od viacerých, nikdy nesmú byť jediným dôkazom. Ide totiž o ľudí s kriminálnou minulosťou, ktorí si chcú spoluprácou s vyšetrovateľmi zabezpečiť výhody a mierny trest. Nemajú čistý, morálny profil a pravdepodobnosť, že budú klamať, je vysoká.

„Pre úspech stíhania musíme mať vždy aj iné dôkazy, v prípade korupčných a ekonomických káuz, povedzme účtovné a finančné, ktoré by preukazovali, čo sa stalo. Prípadne by to mali byť svedectvá ďalších svedkov, ktorí neboli priamo zapojení do trestnej činnosti,“ hovorí dekan.

Zároveň podotkol, že z mediálne známych káuz sú známe aj také okolnosti, ktoré spochybňujú výpovede niektorých kajúcnikov a robia ich celkom nedôveryhodnými.

„Ide o trestné konanie, v ktorom obvinený a zároveň svedok uviedol miesto a čas, kde údajne došlo k preberaniu úplatkov a ukázalo sa, že priestory, ktoré opísal, v tom čase nestáli, boli postavené až neskôr,“ konkretizoval Burda pre Štandard.

Problematické je podľa neho aj aktuálne obvinenie bývalého ministra vnútra Róberta Kaliňáka (Smer-SD) a podnikateľa Jozefa Brhela.

„Svedok Imrecze tvrdí, že získaval okrem pomerne vysokého platu vo vedení Finančnej správy niekoľko rokov 200-tisíc eur ročne a že to používal na osobnú spotrebu. Viem si, samozrejme, predstaviť, že niekto minie na hlúposti 200-tisíc ročne, ale nie je to pravdepodobné,“ myslí si Burda.

Podľa neho je v rámci trestného konania potrebné zistiť, čo sa reálne s tými peniazmi stalo, kde boli uložené alebo investované a akými tokmi sa legalizovali. Vyšetrovateľ by to mal zistiť a ďalej s tým pracovať.

„V tomto prípade sa tak ale podľa uznesenia o vznesení obvinenia nestalo, vyšetrovateľovi aj špeciálnej prokuratúre stačilo iba to, čo im chcel povedať svedok a zároveň obvinený Imrecze a ďalší kajúcnici,“ poukázal dekan.

Vyšetrovateľom radí, aby vnímali vážne výhrady generálnej prokuratúry, ktorá prostredníctvom paragrafu 363 upozorňuje, že trestné stíhanie je v niektorých prípadoch nezákonné, lebo nie sú zabezpečené dostatočné dôkazy.

Utajený let vládneho špeciálu: NAKA letela tisíce kilometrov za obvinenou Slovenkou

Ako ďalej dodal, na Slovensku sa začal vo veľkom využívať a aj zneužívať inštitút kolúznej väzby, ktorá má zabrániť, aby obvinený manipuloval svedkov a vyšetrovanie. V skutočnosti sa však podľa Burdu väzba v mnohých prípadoch využívala ako nátlak na obvineného, aby začal spolupracovať, lebo inak bude držaný ďalej vo väzbe a s hrozbou vysokého trestu po odsúdení.

Za neprípustné považuje aj to, ak pôvodne hrozí obvinenému vysoký trest, napríklad doživotie a nakoniec skončí len s podmienkou a je na slobode. „Veľký problém je, ak sa s obvineným robia dohody, že ak začne spolupracovať, prekvalifikuje sa jeho skutok z trestného činu s vysokou trestnou sadzbou na iný trestný čin s nízkou sadzbou,“ poukázal Burda.