„Nákupná horúčka“ v Mariupole: Rusi skupujú byty po Ukrajincoch, nemusí sa im to vyplatiť

  • V Mariupole Rusi začali skupovať nehnuteľnosti
  • Kroky Rusov ale nemusia byť legálne
Na fotografii je zachytená obyvateľka mesta Mariupol.
SITA/AP/Jevhen Maloletka
  • V Mariupole Rusi začali skupovať nehnuteľnosti
  • Kroky Rusov ale nemusia byť legálne

V okupovanom meste Mariupol môžeš sledovať nový trend. Nehnuteľnosti a byty, ktoré zostali po Ukrajincoch, začali skupovať práve Rusi. Poradca starostu mesta Petro Andriuščenko, ktorý je stále lojálny Kyjevu, upozorňuje, že ruská „nákupná horúčka“ môže naraziť na stenu zákonnosti.

Rusi skupujú nehnuteľnosti, má to ale háčik

V rozhovore pre Nastojaščeje vremja Andriuščenko vysvetľuje, že transakcie, ktoré urobili Rusi v súvislosti s nákupom nehnuteľností, nemusia o nejaký čas platiť. Poradca starostu prízvukuje, že ak po čase Ukrajinci mesto opäť oslobodia, kúpa bytov bude neplatná, teda sú transakcie nelegálne.

Mariupol mal pred vojnou približne pol milióna obyvateľov. V súčasnosti niektorí Rusi zavetrili príležitosť a snažia sa uchmatnúť v rozvíjajúcom prístavnom meste čo najviac nehnuteľností a majetkov. 

Podľa Andriuščenka prišlo z radov ruských civilistov do Mariupolu už vyše 40-tisíc ľudí. Ten ich nazýva civilnými okupantmi. „Ich počet narastá, taký je trend,“ myslí si poradca. Podľa jeho názoru môže počet narásť onedlho na 80- až 120-tisíc takýchto obyvateľov. 

Poradca starostu taktiež poznamenal, že množstvo domácich opustilo mesto po prekročení hranice mesta Rusmi. Niektorí ale zostali a kolaborovali práve s okupantmi. „Ide to až tak ďaleko, že vedia, že ľudia si kúpili byt pred vojnou a doklady na to nemajú – zhoreli. Tak ten ich byt predajú,“ povedal v rozhovore.

Pôvodní vlastníci bytov majú často končiť na ulici, pretože nemajú prístup do katastra a nevedia dokázať, komu nehnuteľnosť v skutočnosti naozaj patrí.

Súdny proces z Mariupolu

V súvislosti s Mariupolom nedávno obletela médiami správa o ostrosledovanom súdnom procese. Poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak považuje súdny proces s 22 ukrajinskými obrancami oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskomm prístavnom meste Mariupol za vojnový zločin zasluhujúci si pozornosť Medzinárodného trestného súdu.

Ako dodala britská stanica BBC, súdny proces s azovcami“ sa začal v stredu v ruskom meste Rostov na Done.

„Fotografie zo súdneho procesu, ktorý sa koná v Rostove s obrancami Azovstalu, vzbudzujú len odpor. Nablýskaní prokurátori a vyparádení členovia súdnej poroty so žiarivými úsmevmi ‚súdia‘ chlapcov a dievčatá, ktorí pripomínajú kostlivcov po koncentračnom tábore a mučení,“ napísal Podoľak v statuse zverejnenom prostredníctvom aplikácie Twitter.

Pred súd v Rostove bolo predvedených 22 ukrajinských vojnových zajatcov vrátane ôsmich žien, ktoré pracovali ako kuchárky v tyle počas nasadenia ukrajinského pluku Azov pri obrane oceliarní Azovstaľ.

Celá skupina bola údajne zajatá v marci roku 2022, keď sa pokúšala prejsť cez zátarasu na okraji mesta počas ústupu ukrajinských jednotiek. Ruský súd ich obvinil z terorizmu. Ak ich uzná za vinných, hrozí im 15 rokov väzenia až doživotie. Ďalšie pojednávanie s nimi sa uskutoční 28. júna.

Z dovedna 24 ľudí, ktorí pôvodne čelili týmto obvineniam, dvoch vymenili za ruských väzňov v rámci výmeny vojnových zajatcov. Rusko obsadilo Mariupol vlani po trojmesačných ťažkých bojoch, v dôsledku ktorých z väčšiny tohto mesta zostali len ruiny.

Poslední ukrajinskí obrancovia Mariupola, ktorí sa zabarikádovali v tamojších oceliarňach, sa ruským jednotkám vzdali v máji roku 2022. Pluk Azov bol v Rusku medzičasom vyhlásený za teroristickú skupinu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroj: Nastojaščeje vremja

Najnovšie videá

Trendové videá