Napadnutie psom aj najkrajšie výhľady sveta: Po rozchode som sa sama vydala do divočiny v Patagónii

V mojom predchádzajúcom článku o národnom parku Torres del Paine v Chile si sa mohol dočítať o tom, ako si naplánovať trek a rezervovať ubytovanie alebo miesto na stan a ako som si to polroka pred odletom naplánovala ja.

A ako to nakoniec dopadlo? Vyšli plány podľa očakávania? To sa dozvieš nižšie.

Zo Slovenska som sa vydala do Patagónie bez cestovky. Tipy, ako som ušetrila stovky eur za ubytovanie

Plán bol jednoduchý. S priateľom absolvovať 70-kilometrový W-trek a dať si na to dosť času. Avšak dva týždne pred odletom sme dali nášmu vzťahu koniec, do Chile som odletela sama, a keď som preletela z hlavného mesta Santiago de Chile do Punta Arenas, čo je väčšinou začiatočné miesto treku, pri ceste do miestneho obchodu s potravinami ma napadol pes a pohrýzol ma na nohe.

zdroj: Jana Vaňková

A keďže som netušila, komu pes patrí a k tomu si prečítala, že keď má pes besnotu a pohryzie ťa, tak je to smrteľné, začala som mierne panikáriť.

Musím sa dať hneď zaočkovať. V nemocnici som sa dozvedela, že ideálne by som potrebovala na druhú dávku (z celkových 6) prísť za 3 dni.

Ja som ale nasledujúci deň mala vyraziť do Puerto Natales a potom do Torres del Paine na 7-dňový trek. Po radení sa s niekoľkými doktormi mi povedali, že mám prísť po treku, ale ideálne čo najskôr. Chvíľu som váhala, či vôbec vyraziť alebo nie, ale Torres del Paine bol môj hlavný dôvod na návštevu Chile, a tak som si povedala, že to skúsim skrátiť, ako to pôjde a na druhý deň skutočne vyrazím.

zdroj: Jana Vaňková

Ďalší deň som skoro ráno nasadla na autobus smer Puerto Natales. Cesta trvá cca. 3,5 hodiny a v Puerto Natales som strávila ešte jednu noc, dokúpila som si zásoby jedla, plynovú bombu a nasledujúci deň o 7. ráno vyrazila smer Torres del Paine. Cesta do národného parku trvá 2 hodiny, a tak má človek celý deň ešte pred sebou. 

Do môjho prvého kempu, Camp Central, som sa tak dostala okolo 9:30 ráno a bola možnosť urobiť aj takto ráno check-in. Rozložila som si stan, rýchlo sa najedla, zbalila batoh a vyrazila smer vyhliadka Mirador Base Las Torres.

zdroj: Jana Vaňková

Na vyhliadku je to cca. 10 km tam a 10 km naspäť, takže výlet na celý deň. Chodníky v národnom parku sú skvele značené a človek nemôže zablúdiť. Vyrazila som za daždivého počasia, ale po hodinke vysvitlo slnko.

Po ďalšej hodine, keď už som sa blížila k vyhliadke a terén začal byť strmší, začalo znovu pršať, mierne snežiť a fúkať vietor, čo zostalo až do posledných metrov k vyhliadke. Celkom mi cesta hore trvala 3,5 hodiny a slávna vyhliadka sa skrývala za oblakmi.

Povedala som si, že skúsim počkať a budem dúfať, že sa počasie umúdri. A tak sa aj stalo. Po 30 minútach sa začali oblaky rozostupovať. Oplatí sa počkať!

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Janinka Vaňková (@to_travel_and_to_live)

Druhý deň som mala vyhradený na to, keby náhodou ten prvý deň nevyšlo počasie a vyhliadka by nebola vidno. Ale keďže prvý deň vyšiel, tento deň som mala ako oddychový a išla som sa prejsť k jazeru Nordenskjöld, kúsok od kempu. 

Deň tretí som vyrazila skoro ráno smer Camp Francés. Znovu sa striedalo slnečné počasie s dažďom a k tomu sa pridal veľmi silný vietor. Patagónia taká, akú ju všetci popisovali. Ja som si to ale veľmi užila.

Táto časť treku vedie popri ľadovcovom jazere, na ktoré je takmer celý čas krásny výhľad a má dohromady 16 km. Na mieste som bola okolo 14:00 a keďže ďalší bod programu bol ísť na vyhliadku Mirador Británico, ktorá je 7 km do kopca a ja mám v kempe 2 noci, nechala som si to na ďalší deň. 

zdroj: Jana Vaňková

Štvrtý deň som sa zobudila do daždivého rána, a tak som sa s odchodom moc neponáhľala. Do obeda som čakala, či sa počasie neumúdri a neumúdrilo. Aj cez ten dážď som sa odhodlala do toho ísť. Cesta hore na Mirador Británico mi trvala 3 hodiny a dole 2 hodiny. Pršať celý deň neprestalo, ale aj tak boli tie výhľady krásne.

zdroj: Jana Vaňková

Piaty deň som mala v pláne trek do kempu Paine Grande. Je to jednoduchý a 8 km krátky úsek, takže som sa so vstávaním neponáhľala. V tomto úseku začína časť národného parku, ktorý v roku 2005 zapálil český turista, keď si chcel uvariť po ceste obed.

Zhorelo vtedy cca. 5 000 hektárov parku. Odvtedy sú všade nápisy, že variť sa dá iba v kempoch, a to na presne určených miestach. Kemp Paine Grande sa nachádza na brehu jazera Pehoe a 4-krát denne odtiaľ odpláva katamarán smer Pudeto, odkiaľ si potom vezmeš autobus naspäť do Puerto Natales.

Najprv ale musím omrknúť ľadovec Grey, ktorý je vzdialený 16 km na sever. Na ten som mala naplánované ďalšie dva dni. Ale keďže som už nechcela mať s tým ťažkým batohom nič spoločné a potrebovala som sa vrátiť do civilizácie čo najskôr, rozhodla som sa, že dám ľadovec ďalší deň na otočku s ľahkým batohom.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Janinka Vaňková (@to_travel_and_to_live)

A tak sa aj stalo, svoj šiesty deň som namiesto 2 nocí strávených v kempe pri ľadovci Grey, ráno zbalila stan a takmer všetky veci si nechala na recepcii kempu. Doslova som vybehla 16 km k ľadovcu a rovnakou cestou dole s tým, že som chcela stihnúť predposledný katamarán o 17:00.

zdroj: Jana Vaňková

Trošku vyostrený posledný deň, ktorý bol slnečný bez jedinej kvapky dažďa, takže to mi dodávalo veľa energie. K ľadovcu som dorazila o 12:00 a o 16:00 som už bola naspäť, takže som to všetko krásne stihla a v neskorých večerných hodinách som už bola naspäť v Puerto Natales.