Napätie v Južnej Kórei stúpa: Opozícia chce odvolávať prezidenta, ministri hrozia hromadnou demisiou

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol zaviedol v utorok (3. decembra) šesťhodinové stanné právo. Situácia vyústila do návrhu na jeho odvolanie, o ktorom chce opozícia hlasovať už tento piatok (6. decembra). Informuje o tom spravodajský portál CNN. Pripomínajú, že naposledy juhokórejský prezident vyhlásil stanné právo v roku 1980 počas celonárodného povstania vedeného študentmi a odborovými zväzmi.

Demokratická strana, disponujúca parlamentnou väčšinou, považuje prezidentov krok za jasné porušenie ústavy a demokratických princípov. Strana už skôr naznačila, že ak hlava štátu dobrovoľne neodstúpi, pristúpi k procesu jeho odvolania.

Prezidenta budú odvolávať

Napätie v krajine ešte viac vystupňovalo vyhlásenie kórejskej odborovej konfederácie. Najväčšia odborová organizácia v krajine, zastupujúca 1,2 milióna členov, ohlásila časovo neobmedzený generálny štrajk, ktorý má pokračovať až do prezidentovho odstúpenia. Prezidentovo konanie odbory charakterizovali ako „iracionálne a nedemokratické“.

Prezidentská kancelária sa postavila za rozhodnutie zaviesť stanné právo, ktoré bolo zrušené až po výzve parlamentu. Vo svojom vyhlásení označila tento krok za ústavne oprávnený a zdôraznila, že poslancom nebol obmedzený vstup do parlamentu.

TASR informuje na základe agentúry Jonhap, že až 191 opozičných zákonodarcov podpísalo návrh na odvolanie prezidenta Jun Sok-jola. Dôvodom je jeho kontroverzné vyhlásenie stanného práva, ktoré parlament musel obratom zrušiť.

Prezident Jun prekvapil krajinu nečakaným príhovorom v utorok, keď oznámil zavedenie stanného práva. V prejave obvinil opozíciu zo sympatií k Severnej Kórei a protištátnych aktivít. Toto rozhodnutie prišlo v čase napätých rokovaní o budúcoročnom rozpočte, pričom prezident označil opozičné požiadavky na zníženie výdavkov za ohrozenie fungovania štátu.

Parlament, v ktorom má opozícia väčšinu, reagoval rýchlo a už po necelých troch hodinách schválil návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa ústavy musel prezident toto rozhodnutie rešpektovať. Zaujímavé je, že kritika sa ozvala aj z radov jeho vlastnej strany. O návrhu na impeachment, ktorý predložilo šesť opozičných strán, bude parlament rokovať vo štvrtok.

Hlasovanie je naplánované na piatok alebo sobotu. Pre úspešné odvolanie prezidenta je potrebná dvojtretinová väčšina v 300-člennom parlamente a následný súhlas minimálne šiestich sudcov ústavného súdu.

Ministri hrozia demisiou

Situácia sa však vyostruje ešte viac. Členovia vlády zvažujú hromadnú demisiu. Informáciu priniesli noviny Čoson Ilbo, ktoré sa odvolávajú na dôveryhodný zdroj z prostredia vládnej strany. Píše o tom agentúra TASR aj portál ABC News.

Napätie v krajine dramaticky eskalovalo po tom, čo došlo k bezprecedentnému pokusu o vojenskú kontrolu parlamentu. Na akcii sa podieľalo viac než 280 vojakov, ktorých podporovalo 24 vrtuľníkov. Tento krok však nemal dlhé trvanie – podľa juhokórejskej ústavy muselo byť stanné právo zrušené ihneď po tom, čo proti nemu hlasovala väčšina zákonodarcov.

Z celkového počtu 300 poslancov sa proti postavilo až 190. Najsilnejšia opozičná strana, Demokratická strana, nezostala nečinná a pripravuje sériu právnych krokov. Okrem ústavnej žaloby na prezidenta Jun Sok-jola chystá trestné oznámenia na vysokopostavených predstaviteľov bezpečnostných zložiek.

„Podáme žalobu pre povstanie na kľúčových predstaviteľov armády a polície, ktorí boli do incidentu zapojení, napríklad veliteľa stanného práva a policajného prezidenta,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení strany.

Netanjahu obvinil Libanon za porušenie prímeria. Sľubuje ráznu odplatu

Do zoznamu žalovaných majú byť zaradení aj minister obrany a minister vnútra. V snahe riešiť vzniknutú krízu sa o 14.00 miestneho času (6.00 SEČ) má uskutočniť kľúčové stretnutie. Premiér Han Tok-su bude rokovať s predstaviteľmi vládnej strany Sila ľudu (PPP) a prezidentovými poradcami.

Od výsledku tohto stretnutia môže závisieť ďalší politický vývoj v krajine, ktorá sa momentálne nachádza na križovatke medzi ústavnou krízou a možným pádom vlády. Prípadná hromadná demisia členov vlády by mohla viesť k ešte väčšej destabilizácii politickej situácie v krajine, ktorá je kľúčovým spojencom Západu v regióne východnej Ázie.