Národnú radu povedie Richard Raši. Parlament rozhodol o lídroch významných štátnych orgánov
- Tajné hlasovanie v parlamente prinieslo zmeny na najvyšších postoch
- Na dôležitý post zasadne Ľalík, ktorého podporila aj opozičná strana

- Tajné hlasovanie v parlamente prinieslo zmeny na najvyšších postoch
- Na dôležitý post zasadne Ľalík, ktorého podporila aj opozičná strana
Predseda Národnej rady SR je od stredy (26.3.) Richard Raši (Hlas-SD), ktorého v tajnom hlasovaní podporila nadpolovičná väčšina poslancov (79 zo 79). O funkciu mal pritom záujem aj predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko. Premiér Robert Fico (Smer-SD) v minulosti pripustil možnosť, že by túto funkciu mohol zastávať, no zdôraznil, že rešpektuje koaličnú zmluvu, podľa ktorej patril post Hlasu-SD.
V ďalšom tajnom hlasovaní volili poslanci predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorým sa stal Ivan Ševčík (nezaradený). Získal 73 zo 79 platných hlasovacích lístkov.
Ešte pred tajným hlasovaním zároveň zvolili 79 hlasmi bývalého ministra športu Dušana Keketiho za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tomáš Ľalík tiež dostal od poslancov 89 hlasov (za bolo aj opozičné KDH) a stal sa členom Súdnej rady. Navrhol ho poslanec koaličného Hlasu-SD Miroslav Čellár.

PS tvrdí, že voľba nebola v súlade s rokovacím poriadkom
Poslankyňa Zuzana Mesterová (PS) sa ešte pred zverejnením výsledkov tajného hlasovania obrátila na rokovací poriadok. Tvrdí, že poslanec Hlasu-SD Igor Šimko na hlasovanie dohliadal, a to aj napriek tajnosti voľby.
PS odmietlo podpísať zápisnicu o voľbe. O tajnosti voľby má totiž podľa opozičnej strany rozhodnúť ústavnoprávny výbor. Gábor Grendel (hnutie Slovensko) pritom vyjadril rovnaké pochybnosti a vyzval na dôležitosť situácie.
„Článok 89 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že predsedu Národnej rady SR volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Je nedôstojné, ak sú tu podozrenia, že bola narušená tajnosť tejto voľby, čo je v rozpore s ústavou, na ktorú sme prisahali (…), aby takýmto spôsobom bol zvolený predseda Národnej rady Slovenskej republiky,“ vyjadril sa Grender.
Poslanec NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) na to v pléne uviedol, že volil slobodne a tajne. „Jediný, kto sa snažil narušiť moju tajnú voľbu, bola pani poslankyňa Mesterová,“ povedal.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) na svojej sociálnej sieti ironicky reagovala na zvolenie Rašiho na post predsedu parlamentu. „Slovenská republika, parlamentná demokracia, sa po 354 dňoch dočkala toho, že vládna koalícia vybrala a zvolila predsedu parlamentu,“ uviedla strana.
Stabilizácia vládnej koalície
Podľa predsedu vlády a lídra strany Smer-SD Roberta Fica je zvolenie Richarda Rašiho vyústením náročného procesu stabilizácie vládnej koalície. „Myslím si, že voľba, keď všetkých 79 poslancov národnej rady, ktorí tvoria vládnu koalíciu, volili Richarda Rašiho, je najlepšou odpoveďou, že vládna koalícia sa vracia do pôvodných koľají,“ skonštatoval.
Zvolenie Rašiho označil za významný symbol pokračovania koalície aj predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Môžeme to nazývať aj akýmsi reštartom,“ povedal. Podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko označil Rašiho za politického nástupcu zosnulého Pavla Pašku. Zároveň mu zaželal, aby sa stal aspoň takým dobrým predsedom parlamentu, akým bol Paška.
Čítajte viac z kategórie: Politika
Zdroje: NR SR, Facebook/Sloboda a Solidarita, SITA