Náš mozog sa zmenšil, vedci netušili prečo. Odpoveď im dali mravce, máme s nimi spoločné viac, ako by si čakal

Mozog dnešného človeka je o niečo menší ako mozog našich predkov, ktorí žili pred 100 000 rokmi, informuje Science Alert. Aj napriek tomu, že nikto úplne presne nevie kedy a prečo k takýmto zmenám došlo, skupina odborníkov prišla so zaujímavou hypotézou.

Veľká záhada

Antropológ, behaviorálny ekológ a evolučný neurobiológ dali hlavy dohromady a pokúsili sa zodpovedať otázky, ktoré viseli vo vzduchu v súvislosti s evolúciou mozgu.

Prišli so zaujímavou hypotézou, ktorá má súvis s mozgom mravcov.

„Prekvapivým faktom o dnešných ľuďoch je, že naše mozgy sú menšie v porovnaní s mozgami našich dávnych predkov. Prečo sa náš mozog zmenšil, je pre antropológov veľkou záhadou,“ vysvetľuje spoluautor štúdie doktor Jeremy DeSilva z Dartmouth College.

zdroj: unsplash/Maksim Shutov

Formovaný kolektívnou inteligenciou

Podľa vedcov sú ľudia aj mravce vyvinuté tak, aby viedli spoločenský život a tvorili zložité spoločnosti, informuje Earth. Dodávajú, že okrem toho sú jednotliví členovia skupín rozdelení na základe druhu práce.

Keď vedci analyzovali veľkosť, štruktúru a spotrebu energie modelu mozgu mravcov, prišli k záveru, že orgán je prispôsobený tak, aby sa stal efektívnejším v sociálnych skupinách. Autori štúdie teda naznačujú, že aj ľudský mozog bol podobným spôsobom formovaný kolektívnou inteligenciou.

Vedci poukazujú na to, že externalizácia vedomostí v ľudských spoločnostiach (spoliehanie sa na informácie z iných zdrojov a od iných ľudí), ako aj deľba práce znamená, že každá jedna osoba viac nemusí uchovávať alebo používať všetky potenciálne užitočné informácie.

„Navrhujeme hypotézu, že zmenšenie bolo spôsobené zvýšeným spoliehaním sa na kolektívnu inteligenciu, a teda aj na predstavu, že skupina ľudí je múdrejšia ako najinteligentnejší človek v skupine. Jav je často nazývaný aj ako múdrosť davu,“ vysvetlil Dr. Traniello.

zdroj: unsplash/mauro mora

Tešia sa na ďalšie testovanie hypotézy

Autori štúdie zároveň uznávajú, že ich hypotéza je založená na teórii, ktorá pravdepodobne nedokáže vysvetliť všetky zmeny súvisiace s veľkosťou mozgu meniacou sa počas našej evolúcie. Načasovanie postupného zmenšovania mozgu však podľa nich zmysel dáva.

zdroj: unsplash/Barnabas Hertelendy

Keď výskumníci analyzovali takmer tisíc lebiek moderných ľudí a našich predkov, zistili, že ku zmenšovaniu veľkosti ľudského mozgu začalo dochádzať pomerne nedávno, asi pred 3 000 rokmi. Autori preto zastávajú názor, že zmenšovanie našich mozgov by mohlo byť v podstate paralelné s expanziou kolektívnej inteligencie.

Ako však vedci uzatvárajú, sú si vedomí toho, že súčasný výskum nevyrieši celú záhadu súvisiacu s kapacitou nášho mozgu, iba ponúka nový a zaujímavý model. Autori štúdie sa vraj na nasledujúce roky a na testovanie tejto hypotézy tešia.