Natália má 25 a denne zachraňuje ľudí: „Sa nás pri zásahu pýtali, či sa nevieme vyzúvať“

1. apríla 2024 o 09:47

Slováci si záchrannú službu volajú veľakrát zbytočne
Pri niektorých pacientoch neostáva nič iné, len tíšiť bolesť
Ľudia ich žiadajú, aby sa vyzuli

Sanitné vozidlo Archív Natálie

Slováci si záchrannú službu volajú veľakrát zbytočne
Pri niektorých pacientoch neostáva nič iné, len tíšiť bolesť
Ľudia ich žiadajú, aby sa vyzuli

Natália má 25 a už niekoľko rokov pracuje ako záchranárka. Toto povolanie vyštudovala na vysokej škole a teraz pracuje pre jednu z väčších záchranných služieb na Slovensku.

Aj napriek tomu, že je Natália vyštudovaná záchranárka, pacienti si to mnohokrát neuvedomujú. „Stretávam sa s tým, že sa ma pýtajú na vzdelanie a či som dostatočne kvalifikovaná. Niektorí si myslia, že som ešte študentka.“

Pre zachovanie anonymity je použitý v článku pseudonym. Redakcia disponuje oficiálnym menom a priezviskom respondentky.

Práca, ktorá človeka zmení

Práca v tomto odvetví sa podpíše na každom: „Trochu sa zmení aj samotná povaha človeka.“ Na nohách musia stáť niekoľko hodín a nepridáva ani to, že najčastejšie ošetrujú ľudí, ktorí pomoc odmietajú. Navyše, mnoho Slovákov záchrannú zdravotnú službu zneužíva. A plat? Ten mnohým záchranárom na život na Slovensku nestačí.

Práca plná adrenalínu je niečo, v čom sa našla už počas strednej školy. Denne sa stará aj o niekoľko pacientov a ako v rozhovore prezradila, najdôležitejšie je vedieť od všetkého vypnúť. „Často to zasahuje do osobného života, nakoľko sa čas pracovnej služby predlžuje, máme rýchle pracovné tempo, pracujeme vo vypätých situáciách a pod neustálym stresom.“ Aj napriek všetkému by svoju prácu nemenila.

Ako vyzerá deň záchranára
Ktoré výjazdy sú na Slovensku najčastejšie
Aké bizarné požiadavky majú pacienti
Čo je na práci záchranára najhoršie aj najkrajšie

Prečo si sa rozhodla stať sa záchranárkou?

Už ako malé dievča som sa hrala na doktorku, ošetrovala rodičov a predstierala, že moja detská izba je nemocnica. Keď som bola staršia, navštevovala som strednú zdravotnícku školu a utvrdila sa v tom, že chcem pracovať v zdravotníctve. Ale až pri výbere vysokej školy som si uvedomila, že pracovať v zdravotníctve neznamená byť len lekár či zdravotná sestra.

Objavila som čaro urgentu, a to konkrétne žiaden stereotyp, vždy rôzne pracovné prostredie a podmienky, iní ľudia, rôznorodosť diagnóz a možnosť zastabilizovať kritické stavy a dopomôcť k vyliečeniu pacienta. V tom momente som vedela, že sa chcem stať záchranárkou.

Ako vyzeralo tvoje štúdium na škole?

Študovala som na vysokej škole v odbore urgentná zdravotná starostlivosť. Štúdium sa prelínalo s klinickou praxou najprv v nemocniciach, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a následne priamo v teréne záchranných zdravotných služieb u rôznych poskytovateľov, ktorí pôsobia na Slovensku, ako ďalší člen posádky.