NATO môže prežiť bez USA, tvrdí bývalý americký generál. Ukazuje, v čom Európa robí chyby pri zbrojení

Rozhovor pre švajčiarske noviny Blick s bývalým veliteľom americkej armády v Európe, Benom Hodgesom, prináša pohľad na budúcnosť bezpečnosti Európy. Hodges tvrdí, že Trumpove vyjadrenia o stiahnutí amerických vojakov z Európy sú reálne a ich realizácia by mohla nastať veľmi skoro. Už teraz sú americké jednotky v Európe financované z viacerých dočasných zdrojov, ktoré postupne končia. Bez ich predĺženia by mohlo dôjsť k odchodu desaťtisícov vojakov.

Hodges v rozhovore upozorňuje, že financovanie amerických jednotiek v Európe stojí na viacerých pilieroch – bežnom rozpočte, špeciálnych fondoch pre Ukrajinu a European Deterrence Initiative (EDI). Ak sa tieto fondy neobnovia, podľa neho hrozí, že dôjde k masívnemu znižovaniu americkej prítomnosti – najprv o 10 000, neskôr až o 30 000 ďalších vojakov. To by znamenalo najväčší ústup americkej vojenskej moci z Európy od konca studenej vojny.

„Trump považuje Čínu za hlavného protivníka. Preto chce, aby sa Európa konečne vyzbrojila. USA potom budú môcť premiestniť svoje doteraz trvalo umiestnené jednotky do indicko-pacifického regiónu,“ hovorí Hodges.

Putinove ambície siahajú za Ukrajinu

Podľa Hodgesa je jedným z najväčších paradoxov súčasnosti to, že Európa – napriek vojne na Ukrajine a rastúcim hrozbám – vyváža 50 % svojej munície do Afriky a na Blízky východ. Ak by politické vedenie chcelo, tieto dodávky by sa dali okamžite presmerovať na doplnenie domácich zásob.

Ide teda o otázku rozhodnutia, nie kapacít. „Treba zmeniť zákony – vo viacerých krajinách môžu zbrojovky vyrábať len na štátne objednávky. Ak sa to zmení, produkcia narastie,“ myslí si. „Ak Putin dosiahne ciele na Ukrajine tento rok, Rusko môže byť pripravené na ďalší útok do 1 až 3 rokov. Čas hrá proti nám – treba konať hneď,“ zdôrazňuje.

„Najlepší spôsob, ako zabrániť vojne, je pripraviť sa na ňu. Vieme to z 5000-ročnej histórie. Každý, kto nie je pripravený – či už fyzicky, morálne alebo duševne –, vyvoláva agresiu,“ dodáva. 

Hodges tiež varuje, že ak Rusko uspeje na Ukrajine, ďalšie na rade môžu byť Moldavsko alebo pobaltské štáty. Nejde o špekuláciu – ide o otvorené úvahy ruských propagandistov, ktoré Kremeľ nikdy výslovne nepoprel. Podľa Hodgesa ide o „opakovane a jednoznačne vyjadrené zámery“. Preto varuje, že stratégia „počkáme a uvidíme“ je pre Európu nebezpečná.

Putin a mier: Každý počuje, čo chce, ale realita hovorí iné (KOMENTÁR)

NATO by prežilo aj bez USA – ak by Európa chcela

Na rozdiel od rozšíreného naratívu, že Európa je bezmocná bez USA, Hodges tvrdí opak: „Často sa zabúda na Francúzsko a Veľkú Britániu – jadrové mocnosti a zároveň členské štáty NATO. Okrem toho sú tisíce nemeckých a holandských vojakov umiestnené v Litve, Briti v Estónsku, Kanaďania v Lotyšsku. Silné armády majú aj Taliansko, Francúzsko či Nemecko, nehovoriac o Fínsku a Poľsku. Celkovo ide o značnú silu.“

Problém však spočíva v legislatíve a politickej vôli: „Ak budú mať európski lídri politickú vôľu urobiť to, čo je potrebné, môžu Rusko odradiť aj bez Spojených štátov.“

Hoci sa často tvrdí, že bez USA by NATO stratilo význam. Hodges ponúka iný pohľad: Európska únia má omnoho silnejšie hospodárstvo než Rusko. Ak by európske štáty spojili sily a rozhodli sa prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť, odstrašujúci účinok by si Aliancia mohla podľa neho udržať aj bez amerických vojakov.

Skutočný mier nie je na stole – prebieha len príprava

Podľa Hodgesa sa aktuálne rokovania – v Rijáde, Moskve, Paríži, Bruseli či vo Washingtone – netýkajú konkrétneho mieru, ale sú len predohrou k prípadnému prímeriu. Kľúčové bude, či Trump reálne zatlačí na Rusko. „Bez toho sa vojna neskončí, pretože Putin sa nevzdá, pokiaľ nebude pod vojenským tlakom.“

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie