NATO presiahlo dôležitý limit: Cez 300 000 vojakov je pripravených do akcie proti Rusku

Krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) „výrazne prekročili“ svoj záväzok nasadiť 300 000 vojakov do 30 dní od hypotetického útoku Ruska na niektorého člena NATO. Informovala o tom agentúra Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa NATO.

„Návrhy spojencov, ktoré sú na stole, s istotou presahujú 300 000 (vojakov), čo sme stanovili (v roku 2023),“ povedal predstaviteľ NATO, ktorý si želal ostať v anonymite. Dodal, že tieto sily majú byť „k dispozícii do 30 dní“. Dosiaľ nebolo zverejnené, koľkými vojakmi by prispeli jednotlivé členské krajiny.

Moskva viackrát poprela, že by mala v pláne zaútočiť na niektorého člena NATO. Agentúra Reuters pripomenula, že ruskí predstavitelia pred februárom 2022 viackrát vylúčili aj možnosť útoku na Ukrajinu.

Vojenská pomoc Ukrajine 

Všetky členské krajiny Severoatlantickej aliancie súhlasia s presunom zodpovednosti za riadenie vojenskej pomoci na oficiálne štruktúry NATO. Uviedla to v piatok doobeda česká ministerka obrany Jana Černochová na úvod druhého dňa rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Černochová upozornila, že koordinácia vojenskej pomoci Ukrajine sa bude dolaďovať na júlovom summite vo Washingtone. Teraz v Bruseli však všetky členské krajiny naznačili, že to odobria, len Maďarsko má istú výnimku. Aliancia chce zmeniť organizáciu vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a to tak, že zodpovednosť od Američanov prevezme samotné NATO.

„Dobrou správou je, že Maďarsko nebude nič blokovať a že ďalej postupujeme jednotne všetci spojenci,“ opísala situáciu.

„Je dobre, že tá koordinácia bude viac zameraná jedným smerom, že všetky tie rôzne iniciatívy a skupiny, ktoré dnes Ukrajine pomáhajú, budú zjednotené pod Alianciu. To je prínos a ušetrí to mnoho rokovaní a možno aj nejasností,“ vysvetlila.

Po výnimke pre Maďarsko podľa nej nehrozí, že aj iní spojenci budú žiadať niečo podobné, lebo na rokovaniach ministrov obrany zaznela podpora od všetkých ostatných spojencov. Spresnila, že nikto v Aliancii nechce dostať Maďarsko pod nejaký tlak a nikto ani neuvažuje o odchode Maďarska z NATO.

Upozornila, že maďarské konanie v rámci Aliancie, čo sa týka pomoci Ukrajine, je skôr odkaz pre domácich voličov ako ohrozenie nejakých zabehnutých postupov v Aliancii.

Spravodlivé „rozdelenie záťaže“

Návrh generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga na ponúknutie dlhodobých finančných záväzkov Ukrajine, v hodnote okolo 40 miliárd eur ročne pre vojenskú pomoc, je podľa jej slov v štádiu skúmania. Rieši sa totiž, čo všetko sa započítava do týchto záväzkov, a to nielen v rámci NATO, ale aj v rámci EÚ cez Európsky mierový nástroj (EPF), aby sa niektoré položky nezapočítavali dvakrát.

Aj preto podľa jej slov Česká republika zatiaľ nevie povedať, aká bude výška jej finančných príspevkoch v rámci tejto schémy. Stoltenberg vo štvrtok uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) členov NATO bude slúžiť ako základ pre výpočet spravodlivého „rozdelenia záťaže“ pre sumu 40 miliárd eur.

Spresnil, že ak HDP Spojených štátov je zhruba 50 percent celkového HDP Aliancie, tak Američania budú zodpovední za polovicu záväzkov a zvyšok sa rozdelí medzi európskych spojencov a Kanadu.

Černochová zároveň potvrdila, že voľba nového šéfa Aliancie bude témou summitu vo Washingtone, pričom Praha podporí kandidáta, ktorý musí byť rovnako schopný viesť NATO, ako bol počas posledných desať rokov Stoltenberg.

Holandského expremiéra Marka Rutteho označila za takého kandidáta a upozornila, že Holandsko „má všetky tromfy vo svojich rukách“.