NATO sa podľa Rutteho musí preorientovať na vojnové myslenie. „Nie sme pripravení na to, čo nás čaká o štyri až päť rokov“

NATO ako obranná organizácia musí pre vývoj v medzinárodnej politike, Putinovu nevyprovokovanú inváziu na Ukrajinu a stupňujúce sa napätie v svetových veľmociach, zmeniť svoj postoj. Ako vyhlásil nový šéf Mark Rutte, Severoatlantická aliancia sa potrebuje preorientovať na vojnové myslenie.

„Rusko sa pripravuje na dlhodobú konfrontáciu s Ukrajinou aj s nami,“ upozornil. Problémom však nie je len hrozba celoplošnej vojny, ale aj fakt, že na to podľa Rutta v súčasnosti nemáme.

„Nie sme pripravení na to, čo nás čaká o štyri až päť rokov,“ pripustil generálny tajomník NATO, ktorého citovala televízia Sky News.

Vysvetlil, že členovia Aliancie minuli na armádu a obranu počas studenej vojny priemerne tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). V súčasnosti majú za cieľ vyčleniť si na to dve percentá.

Táto čiastka sa však podľa Rutta musí výrazne zvýšiť. Viaceré štáty pritom nedosahujú ani tie dve percentá. V roku 2023 to dokázalo splniť jedenásť štátov z celkového počtu 31. Medzi úspešnejšiu menšinu sa zaradilo i Slovensko.

Vojnové myslenie

Rutte teda upozorňuje, že Rusko sa pripravuje na dlhodobé vedenie vojny. Trumpove „mierové“ nápady, zdá sa, ignoruje, ako naznačoval začiatkom decembra pred stretnutím ministrov zahraničných vecí štátov NATO.

Novozvolený prezident USA totiž nepripravil plán, ako ukončiť vojnu na Ukrajine, čo sám mnohokrát otvorene sľuboval, a ani ako potrestať agresora či pomôcť obetiam invázie. V kocke sa dá povedať, že Keith Kellogg (generálporučík USA vo výslužbe, ktorý Trumpovi tento plán predložil) by chcel celý konflikt zmraziť. To ale neznamená definitívny koniec vojny.

Jednoducho by sa len nebojovalo ďalej a skončilo by sa na aktuálnych pozíciách. Kyjev a Moskva by okrem toho museli zasadnúť za jeden stôl a rokovať.

Jehven Matvejev zomrel umučený. Rusi zatkli ukrajinského starostu, zabili ho a vrátili len telo

Rutte si ale myslí, že sa neoplatí preberať, ako presne by mal vyzerať mierový proces. Treba sa podľa neho uistiť, čo presne Kyjev potrebuje a ako sa mu dá poriadne pomôcť. Keď sa mierové rokovania skutočne začnú, Ukrajina by mala byť v pozícii sily.

A či sa konflikt zmrazí – ako to chce Trump – alebo nie, tak hrozba z Moskvy s týmto vývojom nepominie. Rutte si to uvedomuje, a preto po novom ohlásil: „Je čas začať myslieť ako v čase vojny a ísť na turbo s našou obrannou výrobou a rozpočtami,“ zdôraznil. Súčasná bezpečnostná situácia je totiž podľa neho najhoršia, akú kedy zažil.

Výdavky na obranu

Vojnové myslenie sa teda, pochopiteľne, týka väčšie finančného toku do obranného priemyslu. S týmto postojom možno predpokladať, že mnohé európske fabriky začnú vo veľkom verbovať nových ľudí, ktorí pritom v súčasnosti môžu mať problémy s hľadaním si práce. Ide teda aspoň o nejakú konsolidáciu v pochmúrnom období, do ktorého náš svetadiel vstupuje.

Aliancia odhaduje, že tento rok jej cieľ dvoch percent z HDP naplní asi 23 z 32 štátov. Zvolený americký prezident, ktorý by mal do úradu nastúpiť 20. januára, varoval, že USA za jeho vlády nebudú členom NATO pomáhať a chrániť ich, ak túto hranicu výdavkov nedosiahnu.

Bývalý holandský premiér a súčasný generálny tajomník NATO Rutte teda členov Aliancie vyzýva, aby „prestali vytvárať bariéry medzi sebou navzájom a medzi priemyselnými odvetviami, bankami či penzijnými fondmi“.

V odkaze obrannému priemyslu povedal: „Peniaze sú na stole a budú len pribúdať. Tak sa odvážte inovovať a riskovať.“

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie