NATO v pohotovosti. Členská krajina sa obáva ruskej invázie, robí obrovské prípravy

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú najhoršie od čias Studenej vojny. Ruskí predstavitelia na čele s bývalým prezidentom Dmitrij Medvedevom či hovorkyňou ruského ministerstva zahraničia Marijou Zacharavovou neustále šíria vyhrážky jadrovou vojnou či vojenskou agresiou členským krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO).

Vyhrážky Ruska i snahy Vladimira Putina, ktorý chce podľa expertov obnoviť Sovietsky zväz, vyvolávajú v pobaltských štátoch veľké obavy. Práve Pobaltie bolo k ZSSR pridané násilím počas druhej svetovej vojny. 

Geografická poloha Pobaltia tiež pridáva ľudom, ktorí v ňom žijú, vrásky na čele. Litva, Lotyšsko a Estónsko je totiž veľmi rýchlo možné odrezať od pomoci spojencov, obsadením takzvaného Suwalského priesmyku.

Sporný úsek leží medzi Poľskom, Litvou, Bieloruskom a ruskou exlávou Kaliningrad. Ak by ho Rusi z Kalingradu a Bieloruska obsadili, dokázali by ovládať vstup do Pobaltia.

Našťastie pre obyvateľov Pobaltia vstup Fínska a Švédska do Aliancie znamená otvorenie ďalšej trasy pre zásobovanie a pomoc v prípade napadnutia.

„Ak by Rusko napadlo Slovensko, je otázne, či by naši vojaci vôbec dostali príkaz brániť sa,“ šokujú experti

Antitankové priekopy či míny 

Litovčania sa ale rozhodli nenechať nič na náhodu a aktívne sa pripravujú na možnosť ruského útoku. Posilňuje sa bezpečnosť na hraniciach s Ruskom i Bieloruskom. Pribúdajú aj ochranné prvky na území celej krajiny, ktoré majú chrániť dôležité mestá, cesty či objekty.

„Budeme obstarávať protitankové míny, diaľkové míny, začne príprava siete protitankových priekop a mostov. V prípade pohybu nepriateľa bránenie jeho pohybu. Chýbať nebude ani trvalé opevnenie niektorých miest v pohraničí,“ cituje portál Delfi litovského ministra národnej obrany Laurynasa Kasčiūnasa.

zdroj: TASR/AP, Mindaugas Kulbis

Výstavba týchto obranných línií sa má začať už toto leto. Pri obrane hraníc chcú Litovčania spolupracovať s Poliakmi, s ktorými ich spája rovnaký problém. Ten pozostáva nielen z obáv z Ruskej federácie ale, aj z hranice, ktorú obe krajiny zdieľajú s Bieloruskom. Na tejto hranici sa hromadia emigranti z Blízkeho východu, ktorých tam zrejme púšťa či dopravuje samotný Minsk, aby zvýšil tlak na krajiny NATO.

Poliaci aj Litovčania spolupracujú aj na ďalších obranných projektoch. Príkladom je výcvikové centrum v Poľsku pre operátorov salvového raketometu HIMARS.

Evakuácia Vilniusu za 1,5 dňa 

Opatrenia prijímajú aj jednotlivé mestá. Príkladom je metropola Litvy Vilnius. Jej primátor Valdas Benkunskas informoval médiá a občanov, že v okolí hlavného mesta vzniknú prekážky, ktoré majú zabrániť vstupu okupantom na tankoch. Vybudovať preto majú takzvané „dračie zuby“ a „ježkov“, teda betónové prekážky, ktoré sa dajú v prípade potreby rozmiestniť na prístupové cesty alebo plochu, kde je potrebné zabrániť nepriateľovi pri vstupe.

„Sú primárne potrebné na zablokovanie vjazdu do mesta po ceste,“ cituje primátora portál Express. „Ide o hlavné cesty južným a východným smerom, čo vám môže naznačiť vonkajšia hranica NATO.“

Benkunskas však priznáva, že pôjde aj o lesné, poľné či štrkové cesty. Vedenie mesta vypracovalo plány, ktoré cesty konkrétne zablokovať s expertmi, no o ktoré spojenia pôjde, ostáva tajné.

Okrem zamedzenia vstupu vedenie Vilniusu vypracovalo aj plány na evakuáciu mesta, ktorú by mali schopní vykonať za jeden a pol dňa.  

zdroj: Flickr/Latvijas armija, Gatis Dieziņš

„Ako to dosiahnuť, závisí od podmienok. Nemôžeme vylúčiť ani možné prípady sabotáže a úmyselného zasahovania,“ uviedol Benkunskas

„Budeme mať najmenej päť scenárov v závislosti od konkrétnych podmienok,“ dodal.

Ako vidieť, Litovčania berú možnosť ruskej invázia veľmi vážne, rovnako ako ich spojenci. Od ruskej agresie na Ukrajine sa posilnili medzinárodné bojové skupiny, ktoré sa nachádzajú na východnom krídle NATO, teda v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku. NATO tiež od minuloročného samitu vo Vilniuse vypracovalo konkrétne plány na obranu v prípade ruskej agresie. Nedávno sme informovali, že pomoc spojencov majú zabezpečiť práve koridory, cez ktoré bude prúdiť vojenská pomoc a vojaci. Jeden z nich má mieriť práve na Pobaltie.

Americký generál Ben Hodges ale upozornil, že každá napadnutá krajina bude musieť vydržať brániť sa sama alebo s pomocou okolitých spojencov približne dva týždne, dokiaľ by prišli posily z krajín ako je Nemecko či Francúzsko.