„Slovenské olivy“ z Nového Mesta nad Váhom sú prírodným elixírom: Ochránia ťa od vážnych chôrob

Drieň, ktorý sa ľudovo nazýva aj drienka, je ker, ktorý sa bežne nachádza na lúkach a okrajov lesov. Ma malé plody, ktoré na prvý pohľad pripomínajú malé slivky. Zabudnutý ker zažíva práve teraz come-back. Okrem toho, že majú plody kardiovaskulárne a endokrinné účinky sú totiž aj vynikajúcou pochúťkou.

Dozreté plody sú veľké, sladké a mrazuvzdorné. Fermentovaním však vznikajú takzvané slovenské olivy. Na návrat drienok upozornil portál spravy.rtvs.sk. 

Slovenské olivy 

Drienky by mohli byť čoskoro stálicou v každej slovenskej záhrade a napokon aj kuchyni. Desiatky odrôd už pestujú a rozmnožujú ovocinári v okolí Nového Mesta nad Váhom. Podľa ovocinára zo Škôlky Biele Karpaty Jána Veselého väčšinou ľudia poznajú divoké driene, ktoré sú malé ako necht.

Pestované kultúrne odrody drieňa však vedia byť veľké ako malé slivky, takže až trojnásobne. Okrem plodov je výhoda tohto kra tá, že v záhradách postupne vytvára hustý živý plot, čím je fantastickou dlhovekou alternatívou už tradičných tují.

K pestovaniu zabudnutého kra expertov inšpirovala pracovná cesta do poľského arboréta, kde zhromaždili a uchovali odrody drieňa z Európy. Tam podľa ovocinára Ľudovíta Vašša požiadali o očká, aby si driene mohli rozmnožiť.

Teraz v sade v Moravskom Lieskovom rastie 50 rôznych odrôd drieňa. Vašš pre spravy.rtvs.sk priblížil, že existujú driene ružové, červené či žlté, pričom práve tie žlté chutia trochu po ananásoch. 

Plody sa po dozretí využívajú na výrobu džemov či drienkovice. Skutočnou špecialitou sú však slovenské olivy, teda nezrelé fermentované driene. Táto pochúťka vzniká tak, že sa ešte malé nezrelé plody nechajú postáť desať dní v slanej vode. Následne sa voda odstráni a drienky sa naložia do olivového oleja pričom sa dochutia bylinkami a cesnakom. „Je to výborná lokálna náhrada olív,“ vyjadril sa ovocinár.

Pomáha na srdce aj žalúdok

Drieň obyčajný (Cornus mas) nie je len obyčajná rastlina, ale aj prírodný liek s pozoruhodnými vlastnosťami. Z nutričného hľadiska je drieň skutočnou pokladnicou minerálov. Jeho šťava je bohatá na draslík, sodík, zinok, železo, mangán a meď.

Výskumy odhaľujú širokú škálu blahodarných účinkov drieňa na naše zdravie. Ako informuje Záhradníctvo Limbach, šťava obsahuje aj vysoké hladiny vápnika, dosahujúce až 10-násobne vyššiu hladinu (323 mg/l) než iné šťavy (14 – 77 mg/l).

Jednou z najvýznamnejších oblastí, kde drieň vyniká, je kardiovaskulárny systém. Štúdie preukázali, že konzumácia prášku z plodov drieňa môže byť prospešná pre pacientov s vysokou hladinou cholesterolu. Zaujímavé je, že v kombinácii s liečivom lovastatínom dokáže drieň výrazne znížiť hladiny fibrinogénu, dokonca efektívnejšie než samotný liek. Tieto zistenia otvárajú nové možnosti v liečbe aterosklerózy.

Uznávaný profesor varuje: Snaha o „work-life“ balans môže viesť k úzkosti. Radí vyskúšať „kyvadlový životný štýl“

Drieň má pozitívny vplyv aj na náš endokrinný systém. Látky obsiahnuté v drieni, ako sú antokyaníny a ursolová kyselina, môžu pomáhať pri regulácii hladiny cukru v krvi a zlepšovať inzulínovú rezistenciu. Tieto vlastnosti by mohli byť kľúčové pri prevencii a manažmente cukrovky.

Náš tráviaci systém tiež profituje z blahodarných účinkov drieňa. Jeho plody obsahujú antokyaníny s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami. Niektoré štúdie dokonca poukazujú na jeho potenciál v ochrane pečene a tráviaceho traktu.

V neposlednom rade je drieň bohatý aj na vitamín C. Výskumy navyše naznačujú, že podporuje imunitný systém, pričom sa plodov drieňa pripisujú antihistaminické, antibakteriálne a antimikrobiálne účinky.