Policajný šéf Štefan Hamran prehovoril o migračnej kríze

Migranti utekajú najmä z vojnou ohrozenej Sýrie. V jedinom stanovom mestečku v Kútoch bol posledný nameraný počet 150 ľudí. Toto číslo sa však dynamicky mení. A to aj vzhľadom k tomu, že Slovensko je pre nelegálnych migrantov iba tranzitnou krajinou.

Ani podľa policajného prezidenta Štefana Hamrana tu migranti nemajú v pláne ostať. „Každý migrant, ktorý je v schengenskom priestore, je nevyhostiteľný a budeme si ho navzájom posúvať. A skôr či neskôr sa do Nemecka dostanú,“ uviedol počas návštevy stanového mestečka v Kútoch k situácii na hranici medzi Českou a Slovenskou republikou.

Po namáhavej a často život ohrozujúcej ceste majú migrujúci ľudia zväčša poranené nohy. No u niektorých zdravotníci zaznamenali aj závažnejšie ochorenia, ako napríklad zápal pľúc či svrab. Tisíce ľudí sú v stanovom tábore testovaný aj na ochorenie Covid-19.

Policajný prezident vidí tri riešenia

Štefan Hamran sa po dohovore s ostatnými policajnými prezidentmi rozhodol navrhnúť tri riešenia migračnej krízy. Po prvé, šéf polície navrhuje masívne posilniť ochranu vonkajšej hranice celej Európskej únie.

Druhý bod podľa jeho slov spočíva v posilnení spoločných hliadok na maďarskej hranici. „Tretím opatrením je konečne ‚zapriahnuť‘ FRONTEX, keď zaň všetci platíme viac ako 600 miliónov eur ročne,“ objasnil policajný prezident.

zdroj: MV SR/Vladimír Benko

Aktuálnu tlačovú konferenciu policajného prezidenta Štefana Hamrana, viceprezidenta Policajného zboru Damiána Imreho, riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Roberta Guckého, ako aj riaditeľa Odboru cudzineckej polície Úradu hraničnej a cudzineckej polície Branislava Červenku si môžete pozrieť vo videu nižšie.

Témou tlačovej besedy je „nelegálna migrácia – aká je realita“. Po skončení konferencie bude o záveroch pracovného rokovania v Prahe k problematike nelegálnej migrácie informovať minister vnútra Roman Mikulec.

V Rakúsku evidujú 70-tisíc žiadostí o azyl. „Slovensko malo za 12 rokov 4 260 žiadostí o azyl. My sme jednoznačne tranzitnou krajinou, ale máme povinnosť sa o týchto ľudí postarať. Za mesiac, čo tu fungujeme, migračný úrad nedostal ani jedinú žiadosť o azyl,“ informoval prednedávnom riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Ján Orlovský.

České kontroly sú podľa Hamrana neefektívne

Kontroly na hraniciach s Českom podľa šéfa polície nie sú účinné. V posledných týždňoch nám Česi vrátili minimálne 2 800 nelegálnych migrantov. Česi však napriek tomu kontroly neplánujú zrušiť a s opatreniami u našich susedov preto treba počítať minimálne do 13. decembra.

Oznámil to český minister vnútra Vít Rakušan po rokovaní vládnych delegácií v Prahe. Kontroly na hraničných priechodoch budú podľa neho prebiehať v čo najrýchlejšom režime.

Autentické zábery zo stanového mestečka v Kútoch

GALÉRIA+ 6

Slovensko naďalej žiada posilnenie ochrany maďarsko-srbskej hranice. Policajný prezident by tam rád okrem bežných hliadok videl aj Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž, známu pod pojmom Frontex.

Čo je Frontex?

Agentúra bola založená v roku 2004 s cieľom pomáhať členským štátom Európskej únie a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru pri ochrane vonkajších hraníc. Frontex je ako agentúra financovaná z rozpočtu Európskej únie, ako aj z príspevkov krajín pridružených k schengenskému priestoru.

Agentúra má do roku 2020 zamestnávať približne 1 000 zamestnancov, pričom takmer štvrtina z nich je vyslaná členskými štátmi a po ukončení svojej služby v agentúre Frontex sa títo zamestnanci vrátia do svojej vnútroštátnej služby.

Kde nestíha štát, suplujú mimovládky 

Do pomoci utekajúcim ľuďom sa na Slovensku aktívne zapojili aj mimovládne organizácie. Tie pomáhajú napríklad so školením zástupcov samospráv, ktorí nemajú s migráciou skúsenosti.

„Je dôležité si uvedomiť, že Európska únia, ktorej súčasťou je aj Slovensko, vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. EÚ prijíma zákony, ktoré musí aj Slovensko rešpektovať. V prípade aktuálnych migrantov ide najmä o obyvateľov Sýrie. Ak aj nejde o azyl, majú právo na doplnkovú ochranu, čo je forma medzinárodnej ochrany. Ide o ochranu pred vážnym bezprávím v prípade osôb, ktoré pochádzajú z krajín, kde prebieha vojnový konflikt,“ reagovala v mene mimovládnych organizácií Miroslava Mittelmannová.