Parlament schválil zmeny v Audiovizuálnom fonde. Presadila ich koaličná SNS

Poslanci sa v piatok (28.6.) o 9:00 vrátili do parlamentných lavíc. Novým podpredsedom parlamentu bude Tibor Gašpar (Smer-SD), parlament vo štvrtok (27.6.) schválil aj kontroverzný balík opatrení lex atentát. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér budú mať nárok na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Podmienka na získanie tzv. doživotnej renty bude viazaná na dĺžku funkčného obdobia prezidenta. 

Poslanci vo štvrtok taktiež diskutovali o novele zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF) na konci 11. dňa 15. schôdze. Do rozpravy je stále prihlásených viac ako 30 rečníkov, informuje TASR. Startitup situáciu sleduje priamo v parlamente.

Minúta ticha

V piatok začali poslanci rokovací deň vládnym návrhom novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Návrh pochádza z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

„Cieľom návrhu zákona je upraviť bezodplatný prevod majetku štátu – pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu na obce a vyššie územné celky po vydaní kolaudačného rozhodnutia na stavbu, pod ktorou sú predmetné pozemky umiestnené,“ priblížil agrorezort v dôvodovej správe priloženej ku návrhu.

V parlamente vystúpil aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Okrem iného hovoril aj o tom, že chudobný človek nemá v našej krajine šancu na adekvátnu liečbu. Ďalej je dnes na programe aj viacero výročných správ.

O prerokovaných bodoch programu by mali prítomné poslanci hlasovať približne o 11.00 h. Nakoniec sa však hlasovanie posunulo, pokračovať budú po prestávke po 11:30.

Podpredseda parlamentu Peter Žiga pri príležitosti tragickej dopravnej nehody, ktorá sa udiala v nedeľu vyhlásil v pléne minútu ticha. Po nej pristúpili k hlasovaniu i jednotlivých zákonoch.

Prídu na rad až v septembri

Po krátkej prestávke sa poslanci napoludnie vrátili k diskusii o zmenách v Audiovizuálnom fonde (AVF). Aj napriek tomu, že dnes mali vystúpiť s výročnými správami viacerí predstavitelia, na rad sa dostal len verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ani ten však svoj prejav nedokončil. Viacero výročných správ o činnosti niektorých inštitúcií presunuli z programu schôdze na septembrové rokovanie parlamentu. Tieto zmeny odhlasovali v piatkovom hlasovaní.

Trestné oznámenie rezortu obrany: Hegerovu vládu podozrievajú zo spáchania sabotáže

Na septembrovú schôdzu, ktorá by sa mala začať 10. septembra, presunuli z programu 15. schôdze napríklad správu o činnosti verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Úradu na ochranu oznamovateľov, ako aj výročnú správu Národného preventívneho mechanizmu.

Podľa informácií Startitup by mala schôdza trvať do 16-tej hodiny, ale do rozpravy bolo krátko pred 13:00 hod prihlásených ešte vyše 30 rečníkov. Aj keď oficiálne by sa už dnes nemalo o ničom hlasovať, po parlamentných chodbách sa šušká, že to nie je úplne vylúčené. Na tlačovej konferencii to uviedli poslanci Progresívneho Slovenska. 

Jednou z hlavných tém bola aj novela zákona o AVF. Diskusiu opätovne otvorili v druhom čítaní vo štvrtok (27. 6.) podvečer. Z návrhov zmien v AVF vyplýva, že o poskytnutí financií na podporu audiovizuálnej kultúry nemá po novom rozhodovať riaditeľ Audiovizuálneho fondu, ale rada. Počet členov rady sa má zvýšiť na 13, pričom piati majú byť menovaní priamo ministrom kultúry.

V pléne tiež padla otázka ohľadom fungovania výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby po odvolaní jeho predsedníčky Márie Kolíkovej (SaS). Opýtal sa na to poslanec za klub Slovensko, Za ľudí a KÚ Gábor Grendel. Podpredseda snemovne a nominant strany Hlas-SD Peter Žiga uviedol, že o tom budú čoskoro informovať.

Kritika z radov opozície

Poslanci sa v piatok zaoberali aj deportáciami ukrajinských detí do Ruska. Uznesenie, ktoré predložila SaS k tejto problematike, ale neprijali.  Hovorilo sa v ňom okrem iného o odsúdení daných krokov aj výzve pre slovenskú vládu na pridanie sa k Medzinárodnej organizácii pre návrat ukrajinských detí.

„Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy vo februári 2022 bolo násilne presunutých do Ruska 20.000 ukrajinských detí, avšak ukrajinské údaje hovoria, že počet týchto detí je niekoľkonásobne vyšší a pohybuje sa v státisícoch. Tieto deti sú osvojované ruskými rodinami a často sa stávajú obeťami rôznych druhov násilia vrátane sexuálneho či obeťami obchodovania s ľuďmi,“ odôvodnila strana návrh.

Interrupčná tabletka je u nás stále nelegálna. Jej odporcovia sú stredovekí tmári, tvrdí lekár

Predkladateľka návrhu Vladimíra Marcinková vyjadrila nesúhlas s krokmi koalície. Vládni predstavitelia totiž nepodporili, aby sa Slovensko pridalo k 33 krajinám sveta, ktoré pomáhajú Ukrajine monitorovať a dohľadať unesené, Ruskom deportované deti.

„Vláda sa odmieta pridať, pomôcť koalícii krajín, ktorá sa snaží týmto deťom vrátiť život, pretože sú rusifikované, násilne adoptované do iných ruských rodín, ich rodičia o nich nemajú žiadnu informáciu,“ povedala na tlačovej konferencii. Vláda podľa poslankyne stratila akúkoľvek snahu zachovať si tvár pred svetom. Toto jej konanie je podľa Marcinkovej „je hanbou pre celú našu krajinu, ktorú reprezentuje“, dopĺňa TASR.

Parlament schválil zmeny v Audiovizuálnom fonde, ktoré presadila SNS

O poskytnutí financií na podporu audiovizuálnej kultúry nebude po novom rozhodovať riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AVF), ale rada. Počet členov rady sa zvýši na 13, pričom piati členovia budú menovaní priamo ministrom kultúry bez návrhu. Vyplýva to z novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR, informuje TASR.

Hlasovaním o novele zákona o AVF poslanci ukončili 15. schôdzu. Ďalšia riadna schôdza parlamentu je podľa harmonogramu naplánovaná až po lete. Začať sa má 10. septembra.

Fakultatívnym dôvodom na odvolanie riaditeľa fondu bude po novom porušenie ustanovenia zákona o AVF. Zavedie sa tiež administratívny poplatok aj pre žiadateľov o finančnú podporu formou štipendia, tým sa má podľa predkladateľov pre žiadateľov zrovnoprávniť režim pri všetkých formách poskytovania financií z fondu. Zo zákona sa tiež vypúšťa možnosť prerušiť registráciu projektu. Dopĺňajú sa tiež nové dôvody, pre ktoré môže fond zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu. Výška príspevku štátu na podporu audiovizuálnej kultúry má byť po novom 6,2 milióna eur.

Dozorná komisia bude mať po novom viac členov. Jej počet sa zvýši z troch na päť. Zmenu predkladatelia odôvodnili posilnením kontrolnej právomoci štátu vo fonde. Novela zvyšuje počet členov komisie, ktorých priamo menuje minister kultúry. Dvoch členov bude po novom voliť a odvolávať rada v tajnom hlasovaní. Troch členov bude vymenúvať a odvolávať minister kultúry, pričom jedného člena bude vymenúvať na návrh ministra financií.

Po novom bude úhrada odmeny alebo celkovej ceny práce, ktorá nie je zdaňovaná v SR, na účely poskytnutia dotácie na podporu audiovizuálneho priemyslu, oprávneným výdavkom za predpokladu, že priamo súvisí s realizáciou filmového projektu. Takýto druh oprávneného výdavku nebude môcť presahovať desať percent všetkých opravených výdavkov. Výška dotácie pre tento druh oprávneného výdavku má byť na úrovni 14 percent.

Nová legislatíva má byť účinná od 1. augusta.